Charakteristika blízkej osoby
Slohová Práca (Charakteristika blízkej osoby)
Našu veselú rodinu tvorí päť originálnych členov - otec, mama, brat, sestra a ja. Všetci sme silné osobnosti , preto je u nás niekedy dosť veselo, ale máme sa radi a nedáme jeden na druhého dopustiť.
Dnes by som chcel rozprávať o mojom staršom bratovi . Pri narodení mu dali meno Ján. Má dvadsaťpäť rokov, narodeniny oslavuje 6. októbra, ja siedmeho. Oslavy narodením zvyčajne spájame a je nám to obom odjakživa nepríjemné. Ale nič sa nedá robiť, všetci- priatelia aj rodina - si na to zvykli. Aj mame, ktorá chystá oslavy, to vyhovuje, má s nami menej práce a starostí.
Brat Ján je 180 cm vysoký, modrooký, svetlovlasý chlap s rýchlymi pohybmi a svojráznymi reakciami na udalosti, ktoré sa dejú okolo neho. Má zvláštnu charizmu nedostupného človeka, ktorého len tak niečo nerozhádže. Skoro vždy je nad vecou, nad problémom. Aspoň sa tak tvári a veľmi mu záleží na tom , aby okolie nevedelo o jeho skutočnom vnútornom prežívaní.
Má svalnatú atletickú postavu. Odmalička, od šiestich rokov sa aktívne venoval zápaseniu a venuje sa mu dodnes. Okrem zápasenia hrá futbal, tenis, pláva a venuje sa rybolovu. Je vynikajúci automobilový pretekár. Šport je jeho životom.
V štvrtom ročníku základnej školy ho ako talentované dieťa rodičia prehlásili na osemročné športové gymnázium. Tam sa rozhodlo o jeho profilácii na zápasníka. Do športovej triedy chodil s plavcami, futbalistami a hokejistami, ktorí dosahovali pozoruhodné výsledky. Aj on sa rýchlo vypracoval do reprezentačného tímu Slovenskej republiky. Na domácom športovom poli bol niekoľkokrát za sebou Majster Slovenska, na medzinárodných súťažiach patril medzi elitu detí a mládeže.
Šport ho naučil vytrvalosti, sústredenosti a húževnatosti.
Nezanedbateľnou vlastnosťou môjho brata je aj schopnosť prekonávať prekážky a ťažkosti. A to nielen v jeho milovanom športe, ale
aj v živote.
Po maturite absolvoval štúdium na Právnickej fakulte UK a hneď po jej skončení si urobil aj doktorát. Dnes pracuje v
renomovanej právnickej firme.
Je pre mňa vzorom v mnohých oblastiach, najviac si však na ňom vážim jeho dobré srdce. Je veľmi silno citovo založený, no rozhodol sa túto svoju vlastnosť skrývať. Ak sa má nejako citovo prejaviť, je zrazu z veľkého suveréna hanblivý mladý muž.
Napríklad každý rok mimoriadne starostlivo vyberá darčeky pod stromček, nikdy sa nestalo, aby členov rodiny odbil nejakým povrchným podarúnkom. Jedny Vianoce rodičov obdaroval Valentínskym víkendom v Paríži alebo Wellnes pobytom vo Vysokých Tatrách.
Na Vianoce pred šiestimi rokmi im s veľkými ťažkosťami zohnal malinkého dobermana, pretože vedel, že je to ich sen. Mesiac zháňal, sledoval inzeráty, telefonoval s chovateľmi, radil sa s odborníkmi. Keď psíka priviezol a dal ho pod vianočný stromček, rodina bola nadšená a vďačná. No nijako sme z neho nevedeli dostať podrobnosti o psíkovom pôvode a mieste, odkiaľ pochádza.
Každého, kto sa na to pýtal, brat odbil povrchnou odpoveďou. Ale pri hrách s naším psíkom sa občas dodnes preriekne a z týchto prerieknutí som vydedukoval, že psík žil v otrasných podmienkach, ktoré hraničili s týraním. Aby neznervóznil ostatných členov rodiny, radšej im o tom nepovedal.
Psík bol hneď od svojho príchodu k nám dosť chorľavý a brat s ním mesiac denne chodil k veterinárovi na antibiotické injekcie. Potom mal úraz a musel byť operovaný na nohu a zasa môj veľký tvrdý brat s ním absolvoval nielen operáciu, ale aj následnú dvojmesačnú liečbu. Nemusím ani zdôrazňovať, že ho náš pes zbožňuje, ale viem aj to, že brat tiež nášho psa veľmi miluje. Je fantasticky spoľahlivý, to , čo sľúbi, vždy dodrží a s jeho pomocou môžu počítať nielen členovia našej rodiny, ale aj priatelia.
Mám ho rád, obdivujem ho a chcel by som sa na neho trochu podobať. Ale nikdy mu to nepoviem. Neviem ako sa mám pri tom tváriť a ani ako by sa zatváril on. Radšej nech to zostane medzi nami nevypovedané. Som rád, že mám takého brata.