Dom bez kníh je ako telo bez duše (Diskusný príspevok)

Dom bez kníh je ako telo bez duše (Diskusný príspevok)

Vážená pani profesorka, milí spolužiaci!

Dovoľte mi, aby som sa aj ja zapojila do diskusie na tému: Dom bez kníh, je ako telo bez duše. Táto téma je blízka všetkým aktívnym čitateľom, ktorí sú priateľmi kníh. Knihy zohrávajú v našom živote dôležitú úlohu, stretávame sa s nimi, všade naokolo. V niektorých domácnostiach slúžia ako bytový doplnok.

Určite by nemali ostať napospas večnej nečítanosti. Myslíte, že niektorý autor písal svoje knihy, aby v nejakej domácnosti zapadli prachom, či boli len na okrasu? Takisto sa, podľa mňa, žiaden spisovateľ nezamýšľal nad tým, z akého materiálu, akej farby, akú ilaustráciu bude mať obal jeho knihy. Ale sústredil sa na obsah, ktorým by čo najpútavejšie zaujal čo najviac čitateľov, ktorí by sa k danému dielu vrátili možno aj viackrát.

Nielen ja, ale aj ostatný členovia našej domácnosti radi čítajú a asi aj preto u nás knihy prachom rozhodne nezapadajú. Väčšina políc v našom dome, je vystlaná knihami, ktoré vedia pohladiť dušu a oživiť ducha. Knihu, kotrá ma veľmi zaujala a chytila za srdce som našla medzi povinným čítaním stedoškolákov. Táto psychologická vojnová novela je jednou z mojich najoblúbenejších kníh.

Viete, ktorú mam na mysli?Poetickosť tomuto dielu nechýba, a preto možno už tušíte, že ide o knihu Peter a Lucia. Jej autorom je Romand Rolland. tento francúzsky spisovateľ, nositeľ Nobelovej ceny, zažíva prvú svetovú vojnu, ktorú odsudzuje, odmieta narukovať a odchádza do bezpečia-Švajčiarska. Aj preto vo svojom diele Peter a Lucia zobrazuje dopad vojny na civilné obyvateľstvo.

Dej novely sa odohráva v meste lásky-Paríži medzi 30. januárom a 29. marcom 1918. Hlavnými hrdinami sú osemnásťroční zaľúbenci Peter a Lucia. Stretnú sa v deň, keď padnú prvé civilné obete. Zaľúbia sa do seba, prechádzajú ulicami Paríža, snívajú o šťastí, o svojom budúcom živote, smejú sa nie veľmi rozmýšľajú o vojne. Pár týždňov si užívajú svoje šťastie.

Hoci nie sú veriaci, na Veľký piatok vojdú do kostola s úmyslom oddať sa: "Ty veľký náš priateľ, pred tvojou tvárou si ho beriem/ si ju beriem, spoj nás! Vidíš naše srdcia." Ich plány však prerušila ničivá vojna. Neboli v bezpečí ani v chráme. Hrdinovia diela končia tragicky, keď po vyrieknutí tohto sľubu sa na nich zrúti pilier chrámu a pochová ich, aby mohli spolu žiť večne.

Toto dielo som si vybrala k dnešnej diskusii aj preto, že sa sčasti stotožňujem s Luciou. Je mladá, veselá aj keď zúri vojna, odvážna, tuší, že čochvíľa umrie spolu s Petrom rukou vojny. Aj tak sa teší zo života. Lucia sa mi páči aj preto, že bola aj počas takého krutého obdobia ako je vojna šťastná, lebo našla lásku, ktorá ju napĺňala. "Ľúbila toho nežného, náruživého a nervózneho chlapca, šťastného i nešťastného, ktorý sa vždy vedel krajne radovať i krajne trpieť, ktorý sa vždy oddával i vzpieral sa vášňou a ktorý jej bol milý práve pre to, že sa jej temer nepodobal. "

S knihou môže človek prežiť krásne chvíle, odpútať sa od reality, vstúpiť do deja, prežívať radosti i strasti hrdinov, popustiť uzdu fantázii. O toto všetko prichádzame, keď necháme knihu pod nánosom prachu. Podľa môjho názoru, by knihy nemali chýbať v žiadnom dome, no nekupujme ich na metre, na vyplnenie prázdnych poličiek, ale nech sú pre nás"slepačou polievkou pre dušu".

Ďakujem za pozornosť.