Táto ulica mi je známa (Umelecký opis)

Táto ulica mi je známa (Umelecký opis)

maturitný sloh zo SJ rok 2011

Stáva sa, že ju občas vidím, keď zatvorím oči. Vybavuje sa mi v mysli ihrajúc pestrými farbami a zanecháva vo mne pocit vrelosti. Je to ulica, ktorú dôverne poznám.

Kedykoľvek ju navštívim, upúta ma jej nevšedná krása a na tvári cítim teplé lúče usmievavého slnka. Kamenný chodník je lemovaný utešenými domčekmi s červenými škridlicovými strechami. Každý má svoju typickú farbu a ich obyvatelia na mňa zavše spoza okien veselo kývnu. Na tejto ulici panuje pokoj a priateľská súdržnosť.

Uprostred sa vyníma park lemovaný kríkmi popínavých ruží, ktoré ma zdravia svojím jemným zjavom a vábivou vôňou. Keď ich míňam, pohľadom zavadím o hrdé duby týčiace sa v kruhu okolo kamennej fontány. Vytvárajú príjemné šero a vytúžený chládok. Park na mňa dýcha svojou vitalitou vo vánku ku mne prináša štebot vtáčikov.

Najkrajšia je pre mňa koncom roka. V jeseni sa stromy oblečú do nových kabátcov a na obdiv vystavia svoje žltkasté, oranžové i červené listy. V zime ma zas prekvapia priehľadné cencúliky trblietajúce sa v slnečnom svite. V tomto malom kúsku prírody by som mohla stráviť celé hodiny a vždy ma očarí svojou jedinečnosťou.

Opúšťajúc park, spomeniem si na to, čo ma čaká na konci. Čím som bližšie, čím rýchlejšie kráčam, tým sa pohľad na okolie mení. Obydlí ubúda a pod nohami zrazu cítim prašnú cestu. Na jej konci stojí môj vysnívaný domček obkolesený živým plotom. Každou bunkou svojho tela cítim, ako ma k sebe volá a láka do svojej hrejivej náruče.

Otvorím bránu a kochám sa nádherným výhľadom na svoj domov. Moje kroky vedú k drevenej lavičke stojacej na neďalekom kopčeku. Zhlboka sa nadýchnem a vychutnávam vôňu kvetín rastúcich na zelenom trávnatom koberci.

Blíži sa súmrak a ja si chcem vychutnať jeho nezameniteľnú atmosféru. Sediac na lavičke, so zatajeným dychom sledujem, ako sa obloha mení na oranžovú a slnko pomaly zapadá za obzor. Nebo tmavne, dvíha sa večerný vetrík a ja si uvedomujem, že je čas ísť do postele.

Keď z ničoho nič otvorím oči, uvedomím si, že všetko zmizlo. Občas sa mi zacnie a pocítim ľútosť nad tým, že toto miesto jestvuje iba v mojej mysli. A hoci nie je skutočná, jedného dňa sa môj sen možno stane skutočnosťou a ja objavím ulicu, ktorá by v sebe skrývala toľko krás. Verím, že ju spoznám na prvý pohľad.

Pozri tiež: Maturitné slohové práce 2011 – témy slohov