Opis zimnej krajiny (Umelecký opis)

Opis zimnej krajiny (Umelecký opis)

A je tu zima. Prišla nečakane. Z ničoho nič je zrazu všetko biele ako stena a hebké ako páperie. Celá krajina je čistá ako horský potôčik, ktorí sa kľukatí medzi studenými skalami. Cesty sú posypané práškovým cukrom. Strechy, stromy, autá ... všetko je biele.

Stromy sa ohýbajú pod ťažkými kopcami snehu, ktoré cez noc rozhádzala pani Zima. Rozfúkala zrnká piesku po celej obrovskej zemi. Pomohol jej k tomu aj chladný vetrík, ktorý rád šantí len tak po ovzduší a kĺže sa po budovách, stromoch. Z diaľky nás už zdravia zasnežené strechy, ktoré sa hrdo vypínajú nad bielym mestom. Budovy sa nepýšia len kryštálikmi cukru, ale zo striech visia aj ostré a ľadové meče.

Zima je nemilosrdná, a preto sú všetky cesty, stromy a budovy prikryté bielou prikrývkou. Je krutá aj k riekam, ktoré od strachu onemejú a nemôžu sa brániť. Už v nich necingá príjemná lesná melódia. Všade je ticho ako v hrobe. Nepočuť spievať ani lietajúcich muzikantov. Len zima a mráz sa tešia a tancujú od radosti. Mráz na oslavu  ľadovej kráľovnej ozdobil každé okno  tými najvyberanejšími ornamentmi.

Vonku je zima ako v srdciach krutých ľudí. Pred touto mrazivou paňou  sa skryjeme len v izbe, kde je pánom oheň v kozube. Iba slnko sa jej nezľakne, pretože svojimi teplými lúčmi dokáže roztopiť všetok sneh a ľad. Vyženie mráz a rozbúcha všetky srdcia.