Zimná rozprávka (Umelecký opis)

Zimná rozprávka (Umelecký opis)

Všimli ste si, ako si nenápadne vymieňa neskorá Jeseň žezlo vlády s pani Zimou? Vlastne, to sa iba hvezdári a s nimi kalendár tvrdohlavo držia 21. decembra ako dňa oficiálneho nástupu k moci kráľovnej snehu. Pretože farebnú paletu maliarky jesene už dávno vystriedal biely sneh, kde-tu blato a ostrá čierna grafika od lístia vetrom ošľahaných korún stromov.

Ale na druhej strane musíme uznať pani Zime, že tiež vie umelecky tvoriť a k tomu celkom slušne čarovať. Z noci na deň dokáže mrazivým dychom do striebornej čipky obšiť zoschnuté lístie viniča a na okná domov a áut mrazovou technikou vyleptá krehké ľadové kvety fantastických tvarov.

Chodníky sa obliekajú do svadobných šiat, ktoré im doniesli snehové víly a neúhľadné mláky sa menia na trblietavé sklá. Cesty predtým špinavé a sivé pripomínajú chodník do rajskej záhrady. Všetko dýcha čistotou a nevinnosťou. Milosrdný sneh prikryl všetku tú špinu, smeti, prach, jesenné blato.

Začiatok zimy nám signalizujú aj zvieratká, ktoré si robia zásoby a vtáctvo odlietajúce  na juh. Mnohé zvieratá sa uložili na zimný spánok a ostali po nich len stopy v snehu. Uzimené sýkorky sa smutne chúlia na konárikoch stromčeka prikrytého bielou perinou a tíško sa zhovárajú.

Bezradne čakajú, či sa ľuďom uľútostí postaviť im kŕmidlá. Sem-tam vyhupne spoza kríčka zblúdilý zajac, hľadajúci svoj domov. Srnky s mláďatami sa tíško usmievajú na tú bielu nádheru. Veverička si zháňa posledné zásoby. Vtáčik naposledy zatrilkuje. Všetko je studené a smutné, len straka sa tomu všetkému smeje.

Snehom je prikrytý celý kraj. Vietor nafúkal záveje. Mráz si sadol už aj na lúku. Sneh tu žiari miliónmi iskričiek. Nikde nevidieť ani steblo trávy. Aj celý les je odetý do bielych šiat. Stromy si dali na hlavy biele šatky a chystajú sa spať. Bez lístia vyzerajú smutno.

Remeselník Mráz znehybnil všetky rieky a potôčiky do priehľadného  a studeného  zrkadla. V ňom sa odrážajú konáre stromov, ktoré stenajú  pod ťarchou mokrého snehu.  Tiež na všetky domy rozvešal ľadové cencúle. Potom ako pani babka Perinbabka povytriasala svoju perinu, domy vyzerajú ako pocukrované perníkové chalúpky.

Zima nemení len prírodu. Vkladá sa aj do duší ľudí, ktorí sú zrazu milší, tolerantnejší, chápavejší. Ľudia v zime akoby zastali, spomalili svoj uponáhľaný život. Typickou súčasťou zimy sú jej strážcovia – snehuliaci. Dívajú sa na svet cez uhlíkové oči, čerstvý vzduch zimy dýchajú cez nos z mrkvy a ich biely kabát dotvárajú čierne gombíky.

Vždy vyčarujú úsmev na tváričkách detí i dospelých. Nanešťastie táto krása nie je trvalá a preto si musíme užiť sánkovačky, guľovačky, lyžovačky a korčuľovania skôr, než nášmu snehuliakovi zmäkne hlava a odpadne nos.

Atmosféru zimy dotvárajú tóny vianočných kolied, ktoré neodmysliteľne patria k Vianociam. Nočné ulice rozžaruje jas vianočných stromčekov, ktoré na nás žmurkajú  z okien domov. Ľudia sa uchýlili k teplým kozubom a hľadia von spoza oblokov svojich domčekov, prikrytých bielučkým páperím.

Belasý dym z komínov sa rozplýva po krajine ako para z teplej kávy. Ovzduším sa vinie vôňa medu a  ihličia. Aj keď zimná krása vonku lahodí oku, vnútri teplého príbytku nás poteší napríklad rozkvitnutá čerešňová halúzka. Najmä, ak jej nežný biely kvet kraľuje na sviatočnom vianočnom stole.

Najkrajšia zima je vždy tá s vŕzgajúcim snehom pod nohami, s dočervena vyštípanou tvárou od ranných mrazíkov, a s lesklým cencúlikom po nosom.