Ročné obdobie, ktoré zvlášť vnímam a obdivujem (Umelecký opis)

Slovenský jazyk » Slohové práce

Autor: diana
Typ práce: Referát
Dátum: 17.02.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 715 slov
Počet zobrazení: 17 572
Tlačení: 948
Uložení: 948

Ročné obdobie, ktoré zvlášť vnímam a obdivujem (Umelecký opis)

Zo všetkých období je môjmu srdcu najbližšia jar. Síce každé obdobie má svoje osobité čaro, no práve jar v sebe ukrýva niečo viac, niečo, čo ju robí výnimočnou kráľovnou voči ostatným. Toto obdobie symbolizuje znovuzrodenie, prebúdzanie života.

Jar má veľkú moc. Svojím žezlom oslobodzuje prírodu spod ťažkej snehovej prikrývky a udeľuje milosť vegetácii, aby opäť uzrela svetlo sveta po dlhom zimnom spánku i zvieratám, ktorým je umožnený voľný výbeh z nôr, úkrytov pod zemou, alebo aby merali dlhú cestu z teplých krajín nazad domov. Jar ponúka všetkým bytostiam „vstupenku“ do nového sveta.

Sveta, kde viac niet ťažkých železných okov spútavajúcich hrdlá spevavcov, ruky hospodárov či korene rastlín. Jar má kľúč, ktorým odomyká všetky zámky zeme. Slnko, aj keď ešte ospanlivé, pomaly už pohládza zem svojimi nesmelými no hrejivými lúčmi, šteklí sedmospáčov, aby ich vyhnalo spod teplých perín a aby sa začal nový kolobeh života.

Len jediným dotykom slniečko roztápa a pohýna lady z vrchov hôr, kde už pre ne viac nie je miesta. Ba čo viac, je zdrojom hybnej sily pre rast rastlín a stromov, aby sa čoskoro mohli zazelenať v plnej paráde. Dodáva posilnenie pukom stromov, aby odeli holé konáre do nového šatu, ktorý poskytne oči lahodiaci pohľad a košaté koruny miesto vtáčikom pre ich obydlia.

Ako životodarná miazga prúdi v kmeňoch stromov, tak aj potoky a bystriny lemujú svojím prúdom údolia a odnášajú so sebou zvyšky ľadových krýh a roztopeného snehu. Aj smutné štice starých vŕb pučia zelenými lístkami a mäkučkými maňuškami. Čoskoro prídu starí otcovia so synmi, aby im ukázali tajomstvo výroby píšťalky a pletenia prútených vrkočov – veľkonočných korbáčov. Jediný vdych rozozvučí hlas dutého kúska dreva sťa hlasivky samej vŕby.

Tu i tam už spod zeme vykúkajú prví „potomkovia“ slniečka v podobe malých žltých lampášikov podbeľov, púpav či prvosienok. Snežienky a bledule neostanú v zahanbení a ponúkajú svoje snehobiele hlávky na obdiv svetu.

Lúky a stráne už nepokrýva fádne rúcho zimy, lež sú posiate pestrofarebnými kvetmi, ľahučko si sediacich v mäkkej zeleni.  Občas ich po hlávkach pohladí jarný voňavý vánok, ktorý vystriedal ostrý dych zimnej meluzíny, dávno dokončiac svoju službu.

Vládkyňa železnej ruky prenechala svoje miesto vetríku, nech hvízdavou melódiou ohlasuje slávu novej panovníčky nad všetkým živým aj neživým – jari. Svieži vietor musí ovlažiť všetko to, čo oblizla nemilosrdná meluzína svojím nabrúseným jazykom a premenila na sochu z ľadového kryštálu. Pani jar rozviazaním povrázkov oslobodí hmyz a otvorí im oslabené krídelká. Ospanlivý hmyz sa pustil do usilovných prác a opája sa peľom z kalichov kvetov.

Zovšadiaľ počuť veselé štebotavé árie vtákov, ktoré sa radujú na plné hrdlo z príchodu jari a vítajú ju svojím koncertom. Veľakrát sa zdá, akoby sa medzi sebou predbiehali, ktorý lepšie  a precibrenejšie zanôti.

Po zostupe z výšin na zem sa nám ponúka oddýchnutá, vlahou jari prekyprená zem a priam si pýta náruč semien, ktoré svojimi živinami premení na plodiny. Polia sa mihotajú usilovnou prácou roľníkov, vzduchom sa šíri tlkot motýk a rýľov a ozýva sa aj pufkanie traktorov.

Pastieri preháňajú svoje stáda po pastvinách, ovečky na lúkach sťa biele obláčiky na oblohe spásajú prvú chutnú trávičku. V povetrí cítiť vôňu dymu a sivé prstence ako kolieska tabakového dymu bafkaného z fajky starého otca stúpajú vyššie a vyššie. To si pastieri opekajú chutnú slaninku nad ohniskom. Stáda sa dosýta kŕmia chutnými chumáčikmi tráv ozdobenými perlami rannej rosy.

Všetko je v pohybe, nik nezaháľa, dokonca ani mravčekovia, ktorí si pravidelným pochodovaním po svojich chodníčkoch zháňajú stebielka, ihličie a drobné úlomky kôry. Tie im poslúžia ako stavebný materiál pre mraveniská sťa hrady. Takisto operence v elegantných čiernych frakoch, ktoré prileteli z teplých krajín, v zobáčikoch prinášajú hlinené „tehličky“ a poopravujú si staré hniezda pod strechami.

Vždy sa vrátia do toho istého hniezda, z ktorého vyleteli.  Musia sa poponáhľať, veď čoskoro príde na svet nové potomstvo. Z hniezd budú trčať ich otvorené, hladné zobáčiky, ktoré svojím neúnavným krikom nútia rodičov k zháňaniu potravy.

O nových potomkov sa rozšíria rodinky v celej ríši zvierat. Krehké káčatko len nesmelými krokmi nasleduje mamu kačku, mačiatka sa oddávajú dôkladnej očisty od matky...

Pani jar usporiadala veci tak, aby všetko malo svoju postupnosť. Tak ako z korienka vyrastie krásna rastlina, tak aj z drobného stvorenia dobrou starostlivosťou vznikne tvor schopný postarať sa sám o seba. Jar je teda symbolom neustáleho kolobehu života. Rozozvučí tlkot srdca zeme, ktorá vydá zo seba všetku krásu, aby sa mohla jej krásami potešiť a opájať každá bytosť, či už vôňami, farbami, zvukmi, ktoré sú každým rokom nové a vzácne.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Diskusia: Ročné obdobie, ktoré zvlášť vnímam a obdivujem (Umelecký opis)

Pridať nový komentár


Odporúčame

Slovenský jazyk » Slohové práce

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.011 s.
Zavrieť reklamu