Porovnanie Urbanovho románu Živý bič s Hronského románom Jozef Mak

Porovnanie Urbanovho románu Živý bič s Hronského románom Jozef Mak 

Hlavným úsilím Mila  Urbana   pri  napísaní  Živého Biča bolo vystihnúť psychiku  jednoduchého  dedinského  človeka a vplyv vojny na ňu. Preto si pre prvú časť svojho diela - Stratené ruky nevybral osobu, ktorá by bola hlavným hrdinom, ale  stvárňuje dedinu Ráztoky ako jednoliaty celok  a teda unamisticky.

Vojna vzbudzuje v dedinčanoch odpor, berie im synov a otcov, ktorých vracia mŕtvych alebo zmrzačených a berie im aj  dobytok, ktorý pre nich znamená veľmi veľa. A  to  všetko v  mene vlasti, vlasti ktorá im nič nedala len im berie.

V druhej časti - Adam Hlavaj, sa  individuálny  odpor  začína  meniť   v  naplnenie  túžob  po pomste celou dedinou, ktorá sa  rozhodne  nepoddať sa osudu, ale   vzoprieť   sa   mu.   Autor    používa    lyrizmus,    básnické  prostriedky a personifikáciu.

Jozef   Cíger - Hronský  vo  svojom  psychologicko - sociálnom románe  Jozef  Mak   zobrazuje  človeka,  ktorý  znaša   osobné životné tragédie. Musí narukovať jeho brat si vezme jeho dom i s milou, ktorá  neskôr  zomiera,  rovnako  ako   jeho  neskoršia manželka. Pôvodcom zla teda  v  Makovom  živote  nie je vojna ako v  Urbanovom  Živom  biči. Jozef  Mak  je  však „obyčajný človek-milión” a  preto  sa nevzoprie osudu, ale znáša pokorne jeho údery.

Toto dielo  sa  vyznačuje  expresionizmom   a  snáď ešte väčšou dávkou lyrizmu ako Živý bič. Charakteristické je aj vstupovanie autora do deja a to nie  len  ako  rozprávač, kedže neoslovuje len čitateľa ale aj postavy, s ktorými sa zhovára.