Hlavným úsilím Mila Urbana pri napísaní Živého Biča bolo vystihnúť psychiku jednoduchého dedinského človeka a vplyv vojny na ňu. Preto si pre prvú časť svojho diela - Stratené ruky nevybral osobu, ktorá by bola hlavným hrdinom, ale stvárňuje dedinu Ráztoky ako jednoliaty celok a teda unamisticky.
Vojna vzbudzuje v dedinčanoch odpor, berie im synov a otcov, ktorých vracia mŕtvych alebo zmrzačených a berie im aj dobytok, ktorý pre nich znamená veľmi veľa. A to všetko v mene vlasti, vlasti ktorá im nič nedala len im berie.
V druhej časti - Adam Hlavaj, sa individuálny odpor začína meniť v naplnenie túžob po pomste celou dedinou, ktorá sa rozhodne nepoddať sa osudu, ale vzoprieť sa mu. Autor používa lyrizmus, básnické prostriedky a personifikáciu.
Jozef Cíger - Hronský vo svojom psychologicko - sociálnom románe Jozef Mak zobrazuje človeka, ktorý znaša osobné životné tragédie. Musí narukovať jeho brat si vezme jeho dom i s milou, ktorá neskôr zomiera, rovnako ako jeho neskoršia manželka. Pôvodcom zla teda v Makovom živote nie je vojna ako v Urbanovom Živom biči. Jozef Mak je však „obyčajný človek-milión” a preto sa nevzoprie osudu, ale znáša pokorne jeho údery.
Toto dielo sa vyznačuje expresionizmom a snáď ešte väčšou dávkou lyrizmu ako Živý bič. Charakteristické je aj vstupovanie autora do deja a to nie len ako rozprávač, kedže neoslovuje len čitateľa ale aj postavy, s ktorými sa zhovára.