Smútočný prejav nad obeťami katastrofy

Smútočný prejav nad obeťami katastrofy

Milí pozostalí, drahí trúchliaci,

v tejto hodine nás spája bolesť a hlboká účasť. Každý, kto sa tu ujal slova, hovorí so zraneným srdcom, chce uctiť mŕtvych, prejaviť súcit a poskytnúť útechu.

Avšak príliš veľa partnerov, rodičov a detí stratilo svojich najdrahších. Každý prežil tie posledné minúty inak, strašnú správu o nešťastí sa dozvedel iným spôsobom a inak nesie tu hroznú ťarchu bolesti. Kto to môže posúdiť a nájsť pre každého tie správne slová?

Všetkých nás napadá jediná otázka. Prečo sa to stalo? Bola to vyššia moc, ľudské zlyhanie, nešťastná náhoda? Kto z nás pozná odpoveď, ktorú by sme mohli všetci prijať? Neviem. Ale cítim s Vami, nikto však nemôže vrátiť to, čo ste stratili.

Vám, ktorí ste sa tu zhromaždili v najhlbšom žiali svojho života, patrí naša najhlbšia sústrasť. Tým, ktorí sa stali obeťami tejto katastrofy a nie sú už medzi nami, ďakujem menom celej spoločnosti za ich činnosť a za čas, ktorý strávili medzi nami. Všetci za sebou nechali stopy svojho života a budú žiť v našich spomienkach naďalej.

Žiaľ otvára ľudské srdcia, žiaľ stavia mosty medzi ľuďmi, dáva svetlo temným hodinám a smútku ľudský zmysel.

Navždy zbohom.