Dôkaz mojej dospelosti (Rozprávanie)

Slovenský jazyk » Slohové práce

Autor: kajka
Typ práce: Referát
Dátum: 02.12.2014
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 510 slov
Počet zobrazení: 22 067
Tlačení: 928
Uložení: 843

Dôkaz mojej dospelosti (Rozprávanie)

Keď sme deťmi, našou jedinou starosťou je hrať sa, spať, jesť, rásť. Po dlhšom čase ideme do školy, začíname spoznávať zodpovednosť, začíname meniť naše správanie. V posledných ročníkoch základnej školy sme tá „dnešná mládež“. Škola nás ani prinajmenšom nebaví. Zlé učiteľky, ťažké predmety, žiaden voľný čas.

Až dovtedy, keď nás neláka smiať sa na každej hlúposti. Keď my začneme hovoriť: „Tie dnešné deti!“ Tak to je dospelosť. My, tínedžeri, ju vnímame ako najotravnejšiu etapu nášho života. Chodenie do práce, živenie detí, starosti... Ja sama nemôžem o dospelosti rozprávať, keďže som ešte „pod zákonom“. Neviem si predstaviť, že môj život bude až do staroby rovnaký. V dospelosti budem mať ja za niekoho zodpovednosť. Či sa mu nič nestane a to ma desí. Snažím sa vžiť do kože mojich rodičov, ale je to nemožné. Takú fantáziu nemám. Moja fantázia je na bode - prečo mama stresuje, keď 5 minút meškám, každú chvíľu volá, kde som a čo robím...

Teraz som v prvom ročníku a už je to ťažké predstaviť si to. Byť dospelá... zvláštne... to je ešte ďaleko. Treba si užívať život naplno, ale to neznamená vyskúšať všetko. Mnoho mladých ľudí (vrátane mňa) kým nedosiahnu určitý bod vo svojom živote, túži po jednej veci - mať vysnených sladkých 18, môcť legálne popíjať v baroch, mať sexuálny život, lásky... Neviem ako to prežíva väčšina ľudstva, no viem ako ten pojem, a teda DOSPELOSŤ, chápem ja, 16ročné dievča. Čím rýchlejšie sa blížia moje 18ste narodeniny, tým viac si uvedomujem, aké zmeny nastanú v mojom „dospeláckom“ živote. ŽIADNE. Verte, či nie, pre mňa byť dospelou neznamená mať 18 na papieri, neznamená mať vodičák, neznamená môcť legálne piť a fajčiť. Tieto znaky vôbec nie sú prejavmi dospelosti. Sú to len akési sprevádzajúce okolnosti.

Byť dospelým totiž znamená myslieť dospelo. Zaujímať sa o druhých, vzdelávať sa, byť tolerantný, ochotný, no tiež dávať si pozor na jazyk a na spôsoby. Jasné, že to prináša so sebou aj trochu stresu, ale ten my školáci až priveľmi dobre poznáme aj bez toho. Pretože táto doba je krutá. Niekomu chcete dobre, varujete ho pred niečim, poviete mu, že osoba, ktorú tak veľmi miluje to s ním nemyslí vážne a na vine ste vy. Ten človek to síce pochopí, no bude už neskoro. Stačí sa pozrieť večer na správy.

Nehoda, ktorú zavinil opitý vodič autobusu, dieťa v kontajneri... Dnes bežné. Koľko je žien, ktoré chcú mať deti, ale nemôžu. Koľko je tých, ktoré ich môžu mať a vyhodia ich. Kde to žijeme? To sa tak dokazuje dospelosť? Každý kričí – ja, ja, len ja a nik iný-. Kam sme sa to dostali, že peniaze majú väčšiu hodnotu ako ľudský život? Pre pár korún sme schopní zabiť. Je nám jedno ako boli zarobené. Či tvrdou prácou alebo predávaním drog.

Mali by sme sa všetci zamyslieť nad tým, čo chceme v živote dosiahnuť. Či byť šťastní s rodinou, trochu sa uskromniť a mať veľa priateľov. Alebo či chceme byť bohatí, vplyvní, mať priateľov dovtedy, kým máme peniaze a byť... sami.

Toto je môj názor na dospelosť. Dospelosť sa nedokazuje vekom, ale hlavou. 

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Slovenský jazyk » Slohové práce

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.018 s.
Zavrieť reklamu