Kresba – perspektíva

Kresba – perspektíva

Každý, kto sa pustí do kreslenia zátišia alebo krajiny, narazí na problém zobrazenia hlbky priestoru. Vynorí sa otázka, ako zobrazit trojrozmerný priestor na ploche papiera. Na preštudovanie zákonov perspektívy je nutné
venovat trochu viac casu, ale my sa pokúsime tento problém zjednodušit a poukázat iba na to, co je pre nás najdôležitejšie.

Perspektíva je vlastne spôsob, akým naše oci vnímajú priestorové vztahy medzi predmetmi. Povedané inými slovami a velmi jednoducho – cím sú predmety vzdialenejšie, tým sa nám zdajú menšie. Ilustrujme si túto vetu na velmi známom príklade – predstavte si, že stojíte na kolajniciach a ocami hladáte ich neviditelný koniec. Bude sa Vám zdat, že kolaje sa v dialke zbiehajú do jedného bodu, hoci viete, že v skutocnosti sú rovnobežné. Clovek, stromy a vôbec všetky predmety stojace v dialke sa vám budú zdat
menšie ako sú naozaj.

Ked sa postavíte pod vysokú budovu, ktorá má povnobežné strany, jej steny sa vám budú javit, akoby sa do výšky zbiehali. Keby ste strany budovy predlžili, priamky by sa stretli v jednom bode. Na pochopenie tohoto javu si musíme objasnit niekolko dôležitých pojmov: pomyselné ciary, ktorými
predlžujeme rovnobežné línie a ktoré sa nám zdajú zbiehavé, sa volajú úbežníky. Stretávajú sa v bode, ktorý nazývame úbežníkový bod.

Samozrejme, tento bod v skutocnosti neexistuje, používame ho len ako pomôcku pri konštruovaní perspektívneho zobrazovania. Ked kreslíme, je dôležité vediet, kde sa vlastne tento bod nachádza – nuž a nachádza sa na horizonte, a to je rovina presne vo výške našich ocí. Pozor – tento horizont
nie je totožný s horizontom krajiny!

Výšku horizontu si vysvetlíme na týchto príkladoch – ked je pozorovaný predmet (v našom prípade kocka) vo vyššej pozícii ako pozorovatel, úroven jeho ocí – a teda horizont – bude znížený. Kocka bude preto zobrazená tak, ako to vidíte na obrázku. Takémuto zobrazovaniu hovoríme aj žabia pesrspektíva. Už je vám urcite jasné, ako zobrazíme predmet, ked ho máme na úrovni, respektíve pod úrovnou ocí. Ked kreslíme predmety z vysokého stanovišta, povieme, že kreslíme z vtácej perspektívy.

Ak sú vám zákonitosti perspektívy, o ktorých sme hovorili doteraz, jasné, pustíme sa hlbšie do štúdia priestorového zobrazovania. Vieme, co sú úbežníky, co je úbežníkový bod a línia horizontu. Nakreslite si vedla seba 3 – 4 štvorce alebo obdlžniky v rôznej výške a pomocou úbežníkov z nich vytvorte trojrozmerné telesá –kocky a kvádre. Výšku horizontu si vyberte podla lubovôle, ale ak si chcete potrénovat, skúste na viacerých hárkoch papiera menit výšku horizontu a experimentujte s vtácou aj žabou perspektívou. Pracujte aj s pomocnými linkami. Aby na kresbe boli jasne viditelné telesá, zvýraznite hrubšou linkou tie ciary, ktoré skutocne vidíme.

Teraz vezmite do rúk pravítko, ceruzku, výkres velkosti A3, nožnice a lepidlo a vyrobte si kocku, ktorej strana bude dlhá 10cm. Túto kocku budete potrebovat pri pochopení dalších zákonitostí perspektívy. Ponúkam vám
návod pre prípad, že ste do školy chodili dávno a nechcete dva dni strávit konštruovaním kocky. Doteraz sme robili perspektívu objektov, ktoré sme videli z celnej strany. Používali sme jeden úbežníkový bod, preto sa táto metóda volá jednoúbežníková perspektíva. Co sa ale stane, ked sa na predmet, napríklad na dom nepozeráme z celnej strany, ale predmet je pootocený? Vtedy zobrazujeme dvojúbežníkovú perspektívu. Na obrázku vidíte, že si zakreslíme dva úbežníkové body, obe sa nachádzajú na línii horizontu. Strany kociek sa zbiehajú k obom bodom.

Kedže sa venujeme priestorovému zobrazovaniu, spomenieme ešte jednu metódu – a tou je trojúbežníková perspektíva. Nezlaknite sa – nie je to nic zložité. Touto metódou budme kreslit predmety, na ktoré sa dívame
tak, že sa nám všetky strany zdajú zbiehavé. Uplatníte to pri kreslení vysokých budov, pretože týmto spôsobom na papieri dokážete vytvorit ilúziu naozaj hlbokého, až nekonecného priestoru.

Pred seba si položte papierovú kocku a nakreslite ju z rôznych uhlov pri rôznych výškach horizonzu – dajte si ju pred seba, na zem, na vyššiu policku, otácajte ju tak, aby ste raz videli jednu, inokedy dve alebo tri strany. Používajte pomocné ciary, pomocou ktorých budete konštruovat perspektívu. Dbajte na to, aby ste linku viedli pomaly a rozvážne, pretože ked chcete hned robit suverénne rýchle pohyby, línie sa vám budú krivit. Skúste zachytit svetlo a tien tak, ako to vidíte na kocke a vytienujte tie strany kocky, na ktoré dopadá najmenej svetla.

Ked máte pocit, že kreslenie kocky v perspektíve je už jasná vec, pridajte k nej vyšší a nižší predmet a nakreslite túto kompozíciu. Na záver pripomeniem, že úbežníkový bod sa nemusí vždy nachádzat na papieri, na ktorý kreslíte. Na vysvetlenie konštrukcie presnej pozície tohoto bodu tu nemáme dostatok priestoru, ale to ani nepotrebujeme – prenechajme túto záležitost architektom. Pre nás je duležité, aby sme ho vedeli odhadnút a aby sa nám perspektíva dostatocným tréningom dostala „do oka“.

Doteraz sme hovorili iba o perspektívnom zobrazovaní hranatých objektov, ale nie o tom, ako sa kreslia oblé predmety. Povieme si o tom v nasledujúcej lekcii o zátiší, kde si to aj názorne ukážeme. Pre úplnost dodávam, že existuje aj takzvaná atmosférická alebo maliarska perspektíva a spocíva v tom, že ciastocky nachádzajúce sa vo vzduchu s pribúdajúcou dialkou menia farby objektov. S pribúdajúcou dialkou sa tóny zosvetlujú a obrysy predmetov sú neostrejšie – na obrázku, ako sa táto perspektíva môže oplatnit v kresbe.