Dejiny Hudby - DŠH

Spoločenské vedy » Umenie

Autor: janka114
Typ práce: Učebné poznámky
Dátum: 25.11.2021
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 4 601 slov
Počet zobrazení: 11 608
Tlačení: 581
Uložení: 590

Dejiny Hudby - DŠH 

Klasicizmus
-  klasicistický = slohová, štýlová kategória
-  pomenovanie klasický vzniklo ako spätný pohľad romantizmu
-  klasicizmus je obdobie približne po smrť Beethovena
-  je to obdobie veľkých revolúcií (v Anglicku, vo Francúzku)
-  ovplyvnený filozofiou Kanta, Rousseaua, Didderota
-  v 18. storočí dochádza k upevňovaniu ekonomického a ideologického postavenia meštiactva
-  uskutočňuje sa presun v spoločenskej funkcii hudby, organizujú sa hudobné spoločnosti, hovoríme aj o kultúrnom sebauvedomovaní mešťanov (v Nemecku: Grosse koncert, vo Francúzku pôsobil Coupelinier – uňho koncert spirituels) – vznik verejných spoločností
-  namiesto pátosu a monumentality barokovej hudby a ustrnutého galantného slohu vystupuje do popredia funkcia ušľachtilej zábavy a nové ideály hudobnej krásy
-  nerozvíjajú sa dlhé motívy, skôr kratšie melodické útvary; sklon k homofónii naproti barokovej polyfónii; rovnaký rytmus v celej skladbe; vnútorný kontrast dvoch myšlienok – dialóg dvoch hlasov – princíp následnosti; odľahčenie inštrumentácie
-  hudba dospieva k prirodzenej kantabilite, k rozvoju absolútnej hudby (hudba vyslovene na počúvanie)
-  popri verejnom opernom predstavení sa objavuje aj typ verejného koncertu, na ktorý má na rozdiel od feudálneho salónu prístup aj širšie publikum na základe zakúpenej vstupenky, hovoríme o demokratizácii hudby
-  začína sa oddeľovať umenie skladateľské a interpretačné, teda dochádza k špecializácii hudobníkov. Umelec sa mení zo služobníka na slobodného občana, hudba sa stáva iba umením, plní estetickú funkciu

Raný klasicizmus (prechodné obdobie)
-  iniciácia vychádzala hlavne z talianska, ale národy sa navzájom ovplyvňovali
 
Domenico Scarlatti
-  súčasník Bacha
-  komponoval 1-časťové skladby so suitovým charakterom, sonáty (pieces per klavesin, assercizis per clavicembalo)
-  odpútaval sa od tanečného rázu
-  skladby nadobúdali čoraz viac homofónny charakter
 
Giovanni Battista Pergolesi (1710-1736)
-  „Mozart“ klasicizmu
-  komponoval vokálne, inštrumentálne skladby, opery (opera buffa – parodovala vážnu operu, komická opera), komornú hudbu (triové sonáty)
-  predstaviteľ galantného štýlu – hudba je kantabilná, graciózna
 
Giovanni Battista Samartini
-  talian
-  jeho opery sú vystavané pomocou kontrastného deja
 
Francoa Cupren (Couperin)
-  organista v Paríži
-  pieces per klavesin- 4 zbierky
-  využíval postupnosť krátkych melodických útvarov
-  vedome sa vzdáva techniky kontrapunktu- charakteristické pre neho je, že pravá ruka hrá melódiu, ľavá ruka akordy
-  prenáša techniku hry na lutne na klavír
 
Algarotti
-  zbližovanie vokálnej a inštrumentálnej hudby (kladie sa otázka ako má vyzerať opera – o. seria založená na ideále bell canta)
 
Johane Adolf Hasse
-  skracoval neúmerne dlhé dialógy
-  hudobne prehĺbil dramatickosť jednotlivých častí opery
-  narúša tradičné barokové poradie a následnosť ária- recitatív
 
Thomaso Traetta
-  výrazné vplyvy talianskej barokovej opery
-  dôraz dával na zborové scény- veľmi dramatické
-  logika jednotlivých častí do detailov prepracovaná
 
Francesco Mayo
-  predchodca Mozarta v opernej tvorbe
-  skladá opery buffa
-  začal posúvať hranice medzi seriou a buffou- popri komickosti sa do buffy dostávajú aj vážne prvky (potom buffa ovplyvňuje seriu a i v nej dochádza k zmenám)

Spor o povahu francúzskej opery
-  v 2. pol. 18. stor.
-  rozpútali ho encyklopedisti (Didderot, Rousseau)
-  r. 1748 prichádza do Paríža F. M. Grimon s tým, že hudba by mala byť prístupná všetkým, ktorí majú uši. Je na strane talianskej buffa opery oproti patetickej barokovej opere. Chce, aby sa vo fr. opere odstránilo  všetko prebytočné. Volá po novom výraze v opere. Na jeho traktát reagovali filozofi ®  Diderot: „Romeaov synovec“, žiada aby sa v opere odstránilo všetko čo nie je prirodzené. Ďalší filozof Rousseau vo svojom traktáte popiera, že existuje niečo ako „francúzska hudba“ v opere. V hudbe by nemal byť racionalizmus, ale zmyslovosť
tieto fakty odrážajú, to že opera potrebovala zmeny, pretože bola neprirodzená, schovávala sa za klišé, bola málo dramatická, logická, povrchná v dialógoch i v jednotlivých častiach a encyklopedisti to chceli zmeniť
-  talianske opery buffonistov zazneli v Paríži vďaka kočovným umelcom z Talianska
-  symbolom nového typu diela sa stala opera Giovanniho Battistu Pergulossiho: La serra padrona. Toto dielo spolu s traktátmi vyvolala spor tzv. buffonistov – antibuffonistov. Táto opera bola komickou operou nie len pamfletom. Je v nej snaha o prirodzenosť deja, ale bez toho aby stratila emocionálnosť, jazyk čerpal zo života
 
Charles Favart
-  do komickej opery vsúva vášne, rozprávkové prvky
-  používa postavy zo života, využíva reálne dialógy
-  jeho opery mali všetky znaky realistického zobrazovania

Christoph Willibald Gluck
-  opernú reformu doviedol do dokonalosti
-  G.B. Shaw ho nazval Wagnerom svojej doby
-  je skladateľom syntetického majstrovstva
-  vyrastal v Čechách, bol žiakom Samartiniho, dostal sa do priameho styku s neapolskou školou, dostal sa do Paríža a Londýna (tu pracoval na triových cyklických sonátach- prácou s motívmi docieľuje zjednotenie častí; tento štýl prenášal i do opier). Od r. 1750 sa na istý čas dostáva do Viedne a zoznamuje sa s francúzskou  bandeville- operou. Vo Viedni pôsobil asi 10 rokov. Mal tu k dispozícii neveľký orchester, a teda mal obmedzené podmienky na realizáciu kompozičnej techniky, musel byť prostým
-  orientuje sa na výraz, na individualizáciu postáv
-  do komornej opery vkladá rôzne exotické časti, používa nové typy modulácie (prechod z jednej tóniny do druhej) tóninové kontrasty
-  autorom libriet bol Ramiro di Calsa Bigi (teoretik a libretista)
-  dej má mať podľa neho väčší význam, má byť ucelený, jednotný a každý hudobný zvrat má mať opodstatnenie
-  deklamácia má byť v službách dramatickosti a akcie
-  opery Orfeus a Eurydika,  Alcestea: tragedia per musica, predohra Euripides z ktorej  úplne odstránili komický úsek. Všetky dramatické časti chce aj hudobne dramatizovať
Paris a Elena- realizuje tu tonálny štýl tak, aby si zachoval vlastnosti reči
-  r. 1772 dostáva ponuku realizovať operu vo veľkej francúzskej opere:
-  3 veľké opery:
Ifigénia v Auride(?), Armida, Ifigénia v Tauride – veľkolepé opery, no veľmi prirodzené a silné. Všetky prostriedky sú v službách účinku (dramatická logika). Snúbi sa logika stavby deja s kompozičnou skladbou. Sú jednotou vokálnej a inštrumentálnej hudby
-  vyčíta sa mu, že nebol veľmi invenčný, ale bol veľkým majstrom dynamiky, kontrastu a rytmu. Hudbu používal na vyjadrenie poézie.
-  nie je pripútaný k predohre
-  bol veľkým novátorom klasicistickej opery  

Nemecká kultúrna oblasť
 
Johan Matteson
-  hudobný teoretik
-  tvrdil, že hudba sa má odpútať od prísneho racionalizmu, odviazať sa od kontrapunktu, hlása monódiu
 
Georg Philipp Telemann
-  skladateľ
-  pôsobil na prelome baroka a klasicizmu
-  eklektik – čerpal z talianskej, francúzskej hudby
-  osobitý v melódii
-  bol veľmi aktívny- skomponoval 600 suít, mnoho fantázií
-  založil Collegium Musicum
-  je autorom 1. violového koncertu (G dur)
-  pokladá sa za zakladateľa tzv. severonemeckej školy (trvala až po pôsobenie Haydna)
 
Johan Joachim Quantz
-  skladateľ rôznych kompozícií pre flautu
-  tvrdil, že „čo neprichádza zo srdca, to k srdcu nesmeruje“
-  v operách presadzoval monodickú líniu
 
Mannheimská škola
-  bola ovplyvnená rodinou Stamizovcov, Františkom Xaverom Richterom, Antonom Filtzom- generáciou pôsobiacou v Nemecku
štýlové iniciatívy:
-  tematický kontrast
-  dynamizovanie zvuku orchestra- efekt crescenda (mannheimský vzdych) zvyšuje priestor pre tematickú prácu
-  rozklad akordu až cez dve oktávy
-  synkopový rytmus (syn- koooó- pa:) )
-  melodické ozdoby v celom orchestri
-  zásluhou Mannheimskej školy je rozdelenie orchestra- 1.husle (11 ks), 2.husle (11 ks), violy (4 ks), violončelá (4 ks), kontrabasy (2 ks), za nimi sú dychové nástroje: 2 skupinky- 2 flauty, klarinet, 2 trubky, 2 hoboje...
 
Ján Václav Stammitz
-  pôsobil na dvore kniežaťa Teodora, bol šéfom jeho orchestra, hral 1. husle
 
Xavier Richter
-  komponoval hlavne husľové kvartetá
 
Bachovi synovia:
-  Wilhem Friedermann Bach – majster kontrastu
-  Johan Christian Bach – majster kozmopolita
Carl Philipp Emanuel Bach
-  vrcholný skladateľ (predchodca Mozarta, Haydna, Beethovena)
-  študoval právo
-  stal sa dvorným čembalistom v Berlíne, pôsobil v Hamburgu, po Telemanovi prevzal vedenie Collegia Musica
-  najdôležitejšia z jeho tvorby je hudba pre klávesové nástroje (klavír bol v tej dobe nový nástroj), zložil 52 klavírnych koncertov
-  nový hudobný klasicistický výraz
-  reagoval na podnety Mannheimskej školy, bol smerodatný pre Mozarta
-  skladal zbierky sonát, Fantázie a rondá pre znalcov a milovníkov hudby
-  charakteristické pre neho je voľné vedenie hlasov, koncentrácia z hľadiska kompozície
-  prekonáva techniku priraďovania ® galantný štýl (využíva prieťahy, stacatá, chromatizmus, ozdoby ako výrazové prostriedky)
-  skomponoval 6 symfónií pre sláčikový orchester

Viedenská škola
-  vyrástla na kontrapunktickom diele Fuchsa 
-  charakterizuje ju nový zvuk orchestra, spočiatku uprednostňujú sláčikový zvuk (mannheimský orchester)
-  hoci sláčikové znenie je primárne i dychové nástroje sa pričleňujú k zvuku orchestra (i nové nástroje: klarinet, flauty, bicie, tympany)
-  uprednostňujú menšie orchestre
-  kľúčovými sa stávajú sonátová hudobná forma a sonátový cyklus
-  nový obsah nadobúdajú variácie, kt. sa vyčleňujú ako samostatný hud. druh
-  tanečné formy sa prehodnocujú, postupne sú určené len na počúvanie
-  definitívne sa odlučuje komorná hudba ako samostatná oblasť s významom rovnocenným k veľkým orchestrom
-  namiesto monódie sa uprednostňuje polyfónia
-  dôsledne sa vypracúva každý part (princíp obligato- nutný hlas, nemožno ho vynechať)
-  Haydn, Mozart, Beethoven
-  klasicizmus sa niesol v znamení ušľachtilej zábavy- predpokladala vkusové očakávania, ušľachtilosť, príjemnosť, nie rozrušovanie. Hovorí sa o ňom ako o úpadkovom období v hudbe
-  klasicizmus sa niesol v znamení ušľachtilej zábavy – predpokladala vkusové očakávania, ušľachtilosť, príjemnosť, nie rozrušovanie. Hovorí sa o ňom ako o úpadkovom období v hudbe

Joseph  Haydn
-  génius každodenna
-  žil na dvore grófa Morcina, kniežaťa Esterházyho ako „sluha“, ako sluha ktorý komponoval hudbu na každodenné príležitosti (stretol sa i s Máriou Teréziou od ktorej dostal mierne za ucho, pretože sa liepal po lešení :) - spomienka na ňu v majestátnej symfónii 48-„Mária Terézia“)
-  bol autodidakt, nemal skladateľské vzdelanie
-  nezávisle na Mannheimskej škole vyformoval symfóniu v sonátovej forme
-  je otcom sláčikového kvarteta (napr. G dur)- 4 rovnocenné hlasy, prvky z tanečnej suity, z komorného tria, koncertantné princípy)
-  skladateľ inštrumentálnej tvorby, až na konci tvorby skladal oratóriá (vokálno-inštrumentálny druh)
-  nemal veľký talent na operu
-  nadväzuje na galantný štýl technikou priraďovania krátkych motívov
-  čerpal aj z ľudovej hudby
-  intencia k jednoduchosti
-  vysporadúva sa s kontrapunktom fúgy, Slnečné kvartetá (33, 37) majú fúgové finále
Ruské kvartetá- venované ruskému kniežaťu Pavlovi. Majú obligato sprievod, cítiť v nich vplyv Mozarta
-  skladal klavírne sonáty v sonátovom cykle
-  v symfóniách využíva tematickú prácu všetkých nástrojov, hlavne sláčikových a dychových
Londýnske symfónie (94-104)- variačné formy
-  majster kontrastu
-  pod vplyvom Handlových oratórií skomponoval oratórií: Stvorenie, 4 ročné obdobia

ďalší  skladatelia:
Johan Michael Haydn, Bittensdorf (husľový virtuóz), Antone Eberl (klavirista), Emanuel Alfonz Furster, Ignác Jozef Pleyed, Ján Ladislav Dusík (český klavírny virtuóz), Johan Hummel, Leopold Koželuch (opera), Muzzio Clementi (klavirista, hudobnodidaktická literatúra), Jiří Antonín Benda, Christian Gotti Nerefe (Beethovenov učiteľ), Albert Schwiecer
 
W. A. Mozart
-  vysoký stupeň zrelosti už od detstva
-  popri Haydnovi veľký syntetik umenia
-  narodil sa v Salzburgu a tu aj pôsobil, jeho otec Leopold bol tiež skladateľ
-  kým nevedel písať si vymyslel vlastnú notáciu, už ako dieťa komponoval, precestoval Európu ako zázračné dieťa (Mníchov, Viedeň, Paríž)
-  navštívil Mannheim 
-  vo Viedni sa snažil pôsobiť ako slobodný umelec
-  raná tvorba: používal metódu priraďovania motívov, autentickosť postáv v operách, technika vedenia ľudského hlasu
-  vzájomné ovplyvňovanie s Haydnom
-  skladal sonáty pre klavír (vplyv C. F. E. Bacha), klavírne koncerty, husľové koncerty
Idumeneo (?) – 1. veľká opera, gluckova úroveň – psychologizácia postáv, obsahuje vokálny kvartet, sláčikové kvarteto
Únos zo Seraju – opera v nemeckom jazyku; prekonáva rámec opery, vytvára protiklad buffy; je to rozprávka a zároveň charakterová dráma. Vyznačuje sa schopnosťou psychologického pohľadu z hľadiska hudobného nazerania na text
-  paralelne s operou skladá symfónie, komorné skladby..
-  opera Figarova svadba – komická opera. predloha k nej bola v Rakúsku zakázaná. Vyjadruje výzvy k romantickým ideálom (sloboda, rovnosť, bratstvo). Bola stiahnutá. V predohre je implicitne stavaný priebeh opery.
-  opera Don Chuan – tiež má predohru so zakódovaným uvedením nasledujúceho priebehu opery, deja, postáv.. Obsahuje i rozhovory so záhrobím. Hoci ide o drámu, nájdeme tu aj komické typy. Ide o spojenie o. serie a buffy. Premiéra bola dva krát odložená a bola napísaná noc pred 1. predstavením
-  Mozart sa stal členom slobodomurárskej lóže (ideály, spriaznenosť, duchovnosť)
-  opera Cosi fan tutte – komická opera
-  opera Čarovná flauta – dokončená v roku jeho smrti. Je to rozprávková opera. Postavy predstavujú personifikácie princípov. Kantabilnosť býva spájaná s viedenským prostredím. Má silný dramatický náboj
 
inštrumentálna tvorba: 
Ruské kvartetá – sú venované Haydnovi. Pracuje s princípom obligato a s motivickou prácou. Sú to 4-časťové sonátové cykly, platí rovnocennosť nástrojov v sláčikovom kvartete
-  zvučnosť, jasnosť, zdanlivo prsté riešenia
-  č. 595, 614 – ideálne sláčikové kvartetá
-  hudba pre orchester – symfónie: novinkou je, že kóda sa stáva novým prevedením (napr. v sonátovej forme)
-  4-ručné sonáty, rondá, fantázie, variácie, symfónie (Pražská – vzdáva hold Prahe, Jupiterská)
Klavírne koncerty – sú významné, lebo klavír bol relatívne novým nástrojom a Mozart ho etabloval, vytvára klavírnu reč (crescendova dynamika). Klavír a orchester sú si rovnocennými partnermi. Mozart kládol dôraz na kadencie podľa partitúry, hoci inokedy to ponechával na interpreta
-  posledné dielo Requiem – ostalo nedopísané. Písal ho na sklonku života počas materiálnej krízy a fyzického trápenia pre manželku nejakého grófa, ale Mozart cítil, že ho píše pre seba (no teda, to je pekne dojímavé)
 
Ludwig van Beethoven
-  vzdorovitý bojovník, z klasicistu sa stáva romantik
-  narodil sa v Bone, jeho otec bol tenorista v miestnom divadle, alkoholik, matka zomrela na TBC
-  učiteľ Nerefe ho oboznámil s Bachom
-  ako 13-ročný bol čembalistom, ako 17-ročný už musel byť živiteľom rodiny
-  1787 stretáva Mozarta, ktorý mu veští veľkú budúcnosť
-  študoval filozofiu na bonskej univerzite

3 obd. tvorby:   1.) do 1803 – vplyv Haydna
2.) do 1812 – vyzretá tvorba
3.) od 1812-1827 – neustále prehlbovanie
 
-  až ako 23-ročný pokladá svoju tvorbu za dobrú
-  aj napriek svojim fyziologickým predpokladom bol vynikajúci klavirista
-  ako iní veľký hudobníci utrpel stratu sluchu, teda možnosť počuť zvuky z vonku, vrcholné diela skomponoval v stave úplnej hluchoty
-  génius – pojem romantizmu, on si budoval povesť svojej hodnoty z hľadiska skladateľa
-  skomponoval 9 symfónií, 11 predohier, 1 operu
 
1. obdobie
-  4-časťový cyklus bol pre neho samozrejmosť
-  menuet nahrádza scherzom
-  v klavírnych sonátach môžeme cítiť výrazný lyrizmus 
-  variáciu povyšuje na samostatnú skladbu
-  odmieta ušľachtilú zábavu
-  revolučné komponovanie: dynamika, synkopácia, premeny rytmu
 
2. obdobie
-  prekračuje klasicizmus
-  kóda sa stáva samostatnou hudobnou zložkou
-  4-časťový cyklus premieňa na 5-časťový a mení poradie častí
-  nový typ senzibility, anticipuje vnútorný svet človeka 19.stor.
-  opera Fidelio – nesie motívy heroizmu. Predohry sa osamostatňujú a prevádzajú  sa samostatne (odozva v 19. stor.). Nachádzame v nej žánrové obrázky, čo má vplyv na vznik programovej hudby. Je to óda na radosť
klavírne koncerty –  napísal ich 5 (a jeden husľový)
-  rozvíjajú Mozartov odkaz, sú plne symfonické
-  1 koncert otvára kadenciou (zvyčajne býva na konci)
-  sú rovnocenné orchestrálnym skladbám
-  spĺňali spoločenské poslanie hudby (podľa Beethovena)
-  využíva v nich celú klaviatúru
-  klavírne sonáty – Apassionata (Vášnivá), Sonáta mesačného svitu, Búrka – hľadá v nich nový spirituály význam
-  neskoré klavírne sonáty sa ťažko hrajú
33 variácií na Diabeliho valčík, variácie na Eroicu (osudovú)
 
3.   obdobie
-  voľne zaobchádza s formami
-  sonátový cyklus nie je záväzný (2-7 častí v cykle!)
-  Veľká fúga op. 133 (pri nej sa údajne rozplakal keď si ju opätovne „prehral“ vo vedomí)
-  kompozície sú zacielené na finálnu časť (symfónie, sláčikové kvartetá, koncerty, sonáty) – ide o vysoké umenie fúgy
-  komorná hudba je rovnocenná s orchestrálnou
-  missa solemis – omša = sakrálna hudba, má fugované finále

Romantizmus
-  nové štýlové obdobie
-  vychádza z výdobytkov hesiel Franc. burž. revolúcie (1789) – sloboda, rovnosť, bratstvo, z filozofie Rousseaua- návrat k prírode, Schoppenhauera – podľa ktorého podstatu sveta tvorí  čisté chcenie, ktoré sa neriadi rozumovými zákonmi, Nietzscheho – propaguje vôľu k moci
-  princípy (celkového štýlu) – emocionálnosť (city, nálada, vášne), silný subjekt (slobodný jedinec), individualizmus až titanizmus, exotika, pocit slobody vedie k uvoľňovaniu fantázie a tým aj formy, národnosť
-  umelec už je slobodný, veľa cestuje, konkurencia prináša stupňovanie virtuozity, umelec = génius
-  dominuje spevná melódia, ľudový prvok sa prejavuje pochodovými a tanečnými rytmami
-  požiadavka farbistého hudobného obrazu vedie k bohatej inštrumentalizácii
-  umelec sa začína vnímať ako osobnosť, ktorá sprostredkováva isté humánne idey – emancipácia osobnosti
-  vznik programovej hudby
-  umenie je výrazom slobodnej tvorby
-  hudba sa primárne predvádza na koncertoch v koncertných sieňach
-  vznik národne motivovanej hudby (Smetana – Má vlast, Dvořák – Slovanské tance, Liszt – Uhorské tance, Chopin – mazúrky), tiež vznikajú národné školy
-  hudba sa mala stať poéziou, centrálne zameranie na výraz – hlboké city, hovoríme o literárnosti hudby
-  symbolickým vyjadrením lit. hudby je symfonická báseň (F. Liszt)
-  útek od života do samoty (Shubert, Chopin)
-  vznik historizujúceho pohľadu na minulosť – renes., barok. hudba sa znovu predstavuje (silne sentimentalizujúci pohľad na stredovek)
-  vznik muzikológie a hud. historiografie ako vied
 
Franz Schubert
-  raný romantik (romantický klasik), v istej miere používa klasicistické hud. formy
-  verejne nehrával, mal iba 1 verejný koncert
-  zomrel ako 31-ročný, osamelý učiteľ klavíra, takmer celý krátky život prežil vo Viedni. Je príkladom umelca, ktorý unikol pred životom k umeniu
-  nová zvukovosť z hľadiska melodiky
symfónia H mol – nedokončená, má dve časti
-  zvukovosť a harmónia odrážajú atmosféru Viedne, ale nie sú programové
symfónia C dur
-  nie je romanticky patetický
-  veľký význam majú aj jeho sláčikové kvartetá: napr. A mol (prenáša motív z piesňovej hudby do inštrumentálnej hudby), sláčikové kvintetá; napr. Pstruh – reaguje na ľudovú pieseň, ale je klasicky triezvy
-  povýšil útvar piesne na  závažnejší umeleckú druh (autor viac ako 100 piesní), piesňové cykly: Zimná cesta, Pekná mlynárky. V piesňach vytvára syntézu melódie a textu
-  spracúva poéziu súčasníkov, kt. vtedy ešte neboli známy (Shiller, Goethe – napr. balada Kráľ duchov)
-  v oblasti opery neuspel
 
Robert Schumann
-  výborný klavirista, romantik v pravom slova zmysle
-  ťažisko jeho tvorby: klavírne skladby a piesne (jeho manželka Klára Viecková bola výborná klaviristka, chcel sa jej vyrovnať)
-  piesne: Venček piesní – na poéziu H. Heineho
-  klavírne cykly Myrty (kaleidoskop lyrických polôh), Karneval, Kniha piesní, Album pre mládež, Fantazijné scény, Kreisleriany
-  rád sa štylizoval do rôznych národných kostýmov
-  bol ohúrený Paganinim, upravoval jeho Capricia pre klavír (bohatší harmonický plán, úžasná farebnosť, rovnocennosť oboch rúk)
-  opera Genovéva – vynikajúca hudba, ale nedobré libreto, využíva tu princíp splývania árií a recitatívu (na to potom nadviazal Wagner)
-  bol publicista, objavovateľ nových talentov
-  genialita ho pohltila, zošalel a spáchal samovraždu
 
Hector Berlioz
-  romantický skladateľ par excellence, Francúz, vyštudoval medicínu, mal neskrotný temperament, patrí k zakladateľom modernej programovej hudby, otec romantickej koloristiky a orchestra
-  jeho hudba vyrastala z nepochopenia  Pastorálnej symfónie (č.6) od Beethovena
-  pol života venoval komponovaniu, pol uvádzaniu svojej hudby (spopularizoval svoju hudbu)
-  je výrazne inšpirovaný literatúrou (Dante, angl. lit.), komponoval hudbu k divadelným drámam, napr. Kráľ Lear
-  nový prístup k inštrumentácii orchestra (žiadal pre orchester 240 sláčikov, 30 klavírov, 30 hárf...!)
-  nebývalým spôsobom využíva zvukové farebné kombinácie, metrum, rytmus
-  hoci nerozbíja symfóniu (stojí  na začiatku rozpadu formy symfónie) je v niečom nový ¯
Fantastická symfónia s podtitulom Epizóda v živote umelca – vychádza z diela Utrpenie mladého Werthera – je v nej maximálny súlad medzi programom a hudbou. Má 5 častí:
1.  Sny a vášne -tradičná sonátová forma, ide o lásky vzťah
2.  Ples
3.  Scéna na vidieku
4.  Pochod na popravisko
5.  Sen o nočnom sabate
-  inšpirovala ho láska k angl. herečke
-  využíva princíp idée fixe – fragment melódie, príznačný motív, tematické prepojenie celej symfónie. V tejto symfónii je to predstava milej (Berliozovi sa zdá, že svoju milú z veľkej lásky a žiarlivosti zabil, vedú ho na popravisko, o polnoci šialene tancujú čarodejnice). Časti sa hrajú bez prestávky
 
-  symfónie Rómeo a Júlia, Faustovo prekliatie
-  vyčíta sa mu ilustratívnosť
Franz Liszt (franta lístok:)
-  tvorca symfonickej básne (obrovská zmena v poetike hudby)
-  používa formu sonáty
-  lisztmánia sa okolo neho vytvorila
-  v hudbe zhmotňuje tajomnosť, magickosť, mysticizmus, mytológiu
-  ako 9-ročný koncertoval v BA. Svojou hrou na klavír očaril 5 bratislavských aristokratov a tí mu umožnili ako zázračnému dieťaťu štúdiá v zahraničí. Z vďačnosti často prichádza do BA a pre Dóm sv. Martina skladá  Uhorskú korunovačnú omšu, kt. i sám dirigoval
-  v Paríži (tu i vyrastal; zdravím Nikolku a Ondra) ako klavírny virtuóz sa stretáva s Paganinim, Chopinom, Berliozom i s poprednými výtvarníkmi a spisovateľmi
-  zložil 2 klavírne koncerty, etudy, Mefistove valčíky, symf. básne-Prelúdiá a Prometeus
-  sveták, bohém, virtuóz, dirigent, písal pre publikum: „Paganini klavíra“
-  zrovnoprávnil prsty pri hre na klavír, využíva 10-tónový záber
-  klavírne koncerty: Es dur, A dur
Uhorské rapsódie – pre klavír i pre symf. prevedenie
sonáta H mol – venovaná Shumanovi. 1 veta – obrovská kompozícia. Všetky myšlienky sú odvodené zo zákl. témy. Je to súvislý tok hudby, ktorý vo svojej dobe nemal obdoby
-  fantázia b a c h
-  témy symf. básní – Prometeus, T. Tasso, Orfeus..
 
Frederick Chopin
-  je neprogramový, utieka do intímneho sveta (vnút., duchovný výraz)
-  pôvodom Poliak
-  výsostne skladá pre klavír
-  mazúrky, polonézy – pôvodne poľské formy povyšuje na úroveň závažných foriem
-  Liszt: „krotí vášne a bolesti duchovnou extázou“
Prelúdiá – ťažiskové dielo, komponované na Malorce, trpel odlúčením od Poľska
-  vynachádza špeciálne nuansové možnosti klavíra a pedálovú techniku, je harmonicky odvážny
-  etudy – poetické obrazy (virtuózna e. Gis mol), tanečné scherzá, klavírne i symf. koncerty
-  obnovil angl. formu nokturno
-  revolučná etuda C mol, sklamanie z výsledkov revolúcie (rozbroj Poľsko – Rusko)
-  poľskej vlasti chcel slúžiť do posledných síl, preto odchádza do Fr. získavať sympatizantov pre poľ. nár. odboj svojou virtuóznou hrou na klavír. V Paríži mrie na TBC , jeho srdce previezli a pochovali vo Varšave

Romantická opera
-  umelci sa špecializujú na druh
-  sentimentalizovanie, mystický vzťah k stredoveku, splývanie fantastických a ľudových prvkov
-  Grétri – Richard levie srdce, 18. st., námet rytierskeho stredoveku
Carl Marie von Webber
-  1. veľký operný skladateľ, výborný dirigent, pôsobil v Prahe, v Drážďanoch
-  nenájdeš u neho sláčikové kvarteto
-  opera Čarostrelec (1820) základ opery 19. st., má nemeckú spevohru. Skladá sa z 3 častí: stručnosť, dramatickosť, teatrálnosť, melodické riešenie, cit pre každú scénu, využíva reministenčné motívy
-  o. Oberon (1826) – sú v nej fiktívne motívy – prísaha kráľa elfov. Nové po stránke technickej i scénickej. čerpá od W. Shakespeara 
-  predstihol Bergliosa
 
Shumann
- o. Genovéva (1848) – fiasko, primálo romantické pre dobu, charakter postáv je psychologicky prekreslený, výnimočná „leit“ motívom

 
Giacoma Meierber
- nasledovník Webera
- jeho opera je monumentálna, má 5 dejstiev
- o. Hugenoti (1836) charakteristická melodicko dramatickým prepojením
 
Richard Wagner
- veľký reformátor opery, vytvoril novú koncepciu hudobnej drámy – Gesammtkunstwerk – snaha o reorganizáciu operného eposu, kt. by mal nadobudnúť homérovské rozmery = totálne umelecké dielo
- zdroje libriet – škandinávska a germánska mytológia
- v operách je vždy dramatický, tomuto cieľu má slúžiť hudobné, pohybové, básnické umenie. Navrhoval scénu, kostýmy. Podľa jeho návrhov postavili v Bayereuthe divadlo (dodnes sa tam predvádzajú jeho opery, orchester je pod javiskom). Jeho opery sú dlhé 5-6 hodín, predvádzajú sa aj 4  večery
- inklinoval k Schoppenhauerovi a k Nietzchemu
- orchester = antický chór, netvorím iba doplnok
- technika príznačných motívov (motív k situácii: láska, hnev, moc, zlato..), motív z jednej opery sa môže objaviť aj v druhej ® cyklus opier
- o. Tristan a Izolda – medzník romantickej opery z hľadiska harmónie, chromatika a modulácie dovedená do krajnosti, potom prichádza kríza, uchvátila Nietszcheho, v predohre motív Izoldy, kt. sa objavuje aj neskôr

cyklus 4 opier Prsteň Niebelungov:

- motívy so zašifrovanými kontextmi
- príbeh obety podľa starogermánskych bájí o Niebelungoch, mýtických bytostiach strážiacich zlato na dne Rýnu
- dielo je ovplyvnené názorom o predurčenosti nemeckej rasy, čo využili fašisti a zdegradovali dielo   
- sú to 4 opery, predvádzané 4 večery, komponované 26 rokov, len v inom poradí:

- Zlato Rýna (využíva princíp večnej melódie)- ide o stvorenie sveta: voda, oheň, vzduch, zem, veľmi dlho znie jeden tón
- Balkíra
- Siegfriedova smrť
- Súmrak bohov

Giuseppe Verdi

-  opak Wagnera, nemali sa v láske, pretekali o priazeň publika
-  rozvíja tradíciu tal. opery – 5 dejstiev, veľké finále po 2. 3. dejstve, veľká funkcia zborovej scény v 4. dejstve
-  na 1. mieste ľudský hlas
-  autodidakt
-  jeho hudba je zaangažovaná v každej postave prirodzeným vedením hlasu
-  majster rovnováhy hlasu a zboru
-  obd. – Nabucco Donozor – téma zajatých židov, opakovanie motívov, nevídaná funkcia zboru
-  obd. – Traviata, Rigoleto, Trubadúr, Don Carlos – prekonáva fr. operu, heroicko – tragická opera
-  Aida – písal ju na objednávku otvorenia Suezského prieplavu, baletné vložky, výrazná tragika postáv
-  Othello, Falsfat – nemajú predohru, obe mali za predlohu Shakespeara (Falstaff – charakterová komédia, fraška)
-  Missa de requiem – píše na Rossiniho pamiatku, inšpirácie gregoriánskym chorálom Agnus dei 
 
 
Národné školy
 
-  v romantizme dochádza k sentimentálnemu vnímaniu národných motívov
-  19. st. hovorí o národ. hudbe
 
České národné hnutie

Bedřich Smetana
-  v európskom kontexte vynikajúci skladateľ, dirigent, klavirista
-  zakladajú sa české koncerty- miera nezávislosti v 60. rokoch 19. st.
-  1874 stráca sluch
-  skladateľ programovej hudby v klavírnej tvorbe, paralela s Lisztom
-  klavírne skladby: Listy do pamätníku, Šest snú, Z mého života
-  preštylizoval národný tanec = polka – Tri patetické polky, Spomienky na Čechy
-  symf. básne – cyklus Má vlast – oslava prírody, duch. tradície, náb. motívy
-  operná tvorba:
Prodaná nevěsta – jednoduché libreto, kontrasty postáv, postavy sú veľmi ľudské, veľký význam zboru
Dalibor – hrdinská opera
Libuše – slávnostná národná opera, národná mystickosť
Čertova stena – zachováva si svoj kolorit, vymaňuje sa s vplyvu Wagnera
 
Antonín Dvořák
-  prekonáva Wagnerovský štýl, vplyv Brahmsa ® klasicist. formy a druhy
-  zaoberá sa absolútnou inštrumentálnou hudbou
-  má subtílny cit pre zvukovosť, bez mystického interpretovania ľud. kultúry
-  zborové skladby: Slovanské tance, Slovanské rapsódie, Stabat mater, Moravské dvojspevy
 
-  nemožno hovoriť o českej národnej škole, iba o nár. hudbe
-  Škroupa – 1. česká opera

Rusko
-  rieši sa vplyv západ. a východ. tradície – súboje v ruskej kultúre – spor byzantskej a anglosaskej tradície
-  provincia tal. opery (Petrohrad)
 
M. Ivanovič Glinka
-  presahuje Rusko
-  opera Ivan Susanin – opera s ruským námetom, obeta rus. sedliaka vo vojne s Poľskom, nie je patetická a sentimentálna
-  – Ruslan a Ľudmila – dramatická rozprávka, 1. ruská opera na Puškinov námet
-  – stal sa dôležitý pre Musorgského
 
Mocná hŕstka
-  vytváranie romantickej národnej hudby
-  členovia: Balakirev, Borodin (opera Knieža Igor), Rimskij – Korsakov (symf. báseň Šeherezáda), Musorgskij (jediný neopustil Rusko)
 
P.  M. Musorgskij
-  i keď neopustil Rusko presahuje kultúrny geografický priestor
-  nadviazal na neho impresionizmus (Debussy, Stravinskij)
-  viedol bohémsky život, striedavo žil u priateľov, bol alkoholik
-  otec nového humanizmu, spracúva nové témy
-  v lone vrcholného romantizmu odmieta, popiera romantizmus
-  piesne Tance smrti, Detský kútik
-  vytvára nový typ symf. básne: Noc na Lysej hore
Obrázky z výstavy – promenáda – obraz – promenáda… rondo s variačným druhom, originál je pre klavír, Ravel jej dal inštrumentálnu podobu
-  opery:
Ženba – podľa Gogoľovej novely Ženba. Ide v nej o pokus o dramatickú hudobnú tvorbu v próze, zhudobnenie slova za slovom
Boris Godunov – na Puškinov námet, je pôsobivá a pravdivá, rieši aktuálne skutočnosti pre Rusko. Postavy: ctihodný mních, opitý mních, žobrák, podlízavý vojak.. Snúbi sa v nej ľudská reč s melódiou
Soročinský jarmok, Chovančina (nedokončená opera)
-  neznášal Verdiho a Wagnera  
 
P.  I. Čajkovskij
-  intelektuálny skladateľ, extrémny romantik
-  vymaňuje sa z radov mocnej hŕstky, bol ňou kritizovaný, nadväzuje na Mozarta
-  bol príliš európsky, orientovaný na západ, citový exhibicionista, introvert, homosexuál
-  ťažiskom tvorby v inštrumentálnych skladbách; „citová programovosť“
-  napísal 6 symfónií, operu Eugen Onegin (lyrická opera), mnoho symf. básní: Júlia a Rómeo, Hamlet, Búrka…, klavírne koncerty (b mol)
 
Johanes Brahms
-  pohŕdavo sa stavia k tradíciám romant. progr. hudby
-  využíva tradičné klasické formy (sonáty, triá, koncerty), ale rieši ich svojským spôsobom
-  nadväzuje na predbeethovenovskú hudbu
-  sláčikové sexteto b dur, symfónia 1. a 4., Uhorské tance
 
Anton Bruckner
-  nadväzuje na Beethovena (na 4. symfóniu)
-  neprogramový, neliterárny, nie vášnivá hudba, mystická
-  monumentálny symfonizmus

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Umenie

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.023 s.
Zavrieť reklamu