Android aplikácia Zones Referáty
Pondelok, 24. novembra 2014, meninyEmília, zajtra Katarína
Dnes prezretých 29960 študentských prácOnline: 2494 mladých ľudí

:: Prihlásenie

:: Odporúčame

:: Spoločenské vedy » Umenie

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

Orientálne divadlo

Autor: Dievča janka114 (22)
Hodnotenie: 2.8
Dátum: 22.12.2009
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 2035 slov
Počet zobrazení: 3360
Tlačení: 254
Uložení: 242
- ázijské divadlo (južná a juhovýchodná Ázia), Ďaleký Východ, + divadlo na Sri Lanke, vietnamské, bharmské, nepálske, tibetské, thajské, malajzíske,...
- typ tanečno-pantomimického divadla, bábkové divadlo
- syntetickosť javiskového výrazu, prvky klauniády a akrobacie
- dôležitú funkciu má hudba – organizuje všetko dianie na javisku (od stavby drámy až po detaily v hereckom prevedení), má aj emotívnu aj dramatickú funkciu
- divadlo je doslova potrebné – nahrádza vzdelanie, školu, predstavuje osvetu pre masy (preto je nutná prístupnosť výrazu)
- formy sú pestované až do súčasnosti (od staroveku podnes), tradícia sa nemení
- deje / námety / inšpirácie pochádzajú z eposov, legiend, zľudovelých dejín (ide o epickú literatúru)
- typické je zdvojené reprezentovanie nejakej myšlienky (vokálne – chór i herecké – gesto)
- gestá sú metaforické / ideografické (obrazové)
- zdvojovanie má význam pri adresovaní masám
- orientálne divadlo pracuje s ustálenými konvenčnými modelmi – vokálnymi, gestickými, pohybovými i napr. výtvarnými – tradícia sa dedí a dlho študuje (od detstva)
- neskôr pod vplyvom európskeho divadla vznikajú kamenné divadlá, kukátkové div. Budovy
 
INDICKÉ DIVADLO
- vzišlo z rituálnych počiatkov a formovalo sa začiatkom prvého tisícročia p.n.l.
- na prelome tisícročia vznikla slávna učebnica divadelného umenia Nátjašástra, kolektívne dielo pripisované Bharatovi Munimu – zachytáva teoretické znalosti z jednotlivých divadelných zložiek, delí drámu na tragédiu, komédiu a melodrámu, ...
 - divadlo malo účel výchovný i zábavný
- malo vzbudzovať niekoľko základných nálad (rasas), predovšetkým statočnosť, odvahu a lásku. Tzv. rasa bola hlavným cieľom drámy. Bol to citový účinok div. predstavenia na diváka. Bez rasy nemala dráma zmysel. Existovalo 8 základných rás + bháv (emócia):
  RASA  BHÁVA
  milostná  rozkoš
  veselá  radosť
  smutná  smútok
  hnevlivá  hnev
  statočná  odhodlanie
  bojazlivá strach
  znechutená hnus
  užasnutá obdiv
- každá hra musela mať dominantnú jednu rasu, pričom konečným cieľom bola harmónia – preto hry končia šťastne + platil zákaz predvádzať na scéne vraždy, prevraty, jedlo, bozkávanie, smrť a iné „hrubé a drastické“ detaily. Divák nemal odchádzať naplnený hnevom, strachom alebo odporom.
- div. dielo, rozvádzajúce spravidla epizódy zo staroindických eposov MahábhárataRámájana (studnice nápadov), bolo  divákovi tlmočené zložitou znakovo-symbolickou rečou, založenou na kombináciách ustálených prvkov gestikymimiky, za súčinnosti tancahudby, často i rozprávača.
- odohrávalo sa na javisku oddelenom od zákulisia oponou a dvoma vchodmi. Bolo rozdelené na 4 časti. Zadná polovica javiska napr. slúžila hudobníkom.
- dekorácie toto divadlo nemalo. Hľadisko bolo stupňovité a bolo rôznofarebnými stĺpmi rozdelené na časti určené pre príslušníkov jednotlivých kást
- predstavenie inscenoval riaditeľ a hlavný herec v jednej osobe – sútradhára
- bohato sa využívali rekvizity, farby kostýmov a líčenia mali symbolický význam, typické bolo zdobenie hercov kvetinovými vencami
- herci boli považovaní za najnižšiu kastu, rovnako ako herečky, čo ale nebránilo ich obľube medzi vzdelancami, ktorým predovšetkým bolo toto divadlo určené
- typické znaky indického života:
1. hinduizmus – duch, duša, cieľom je dosiahnuť nekonečno, mnoho bohov (Brahma – stvoriteľ, Šiva – ničiteľ, Višna – udržovateľ)
2. tzv. kasty – ekonomické, sociálne a rasové rozvrstvenie obyvateľstva (druhý krát sa narodiť vo vyššej kaste...)
3. jazyk: a) vysoký – sánskrt
  b) prirodzený – práktr
- zlatá doba indického divadla trvala približne od 3 do 6-ho storočia n.l. Vtedy vznikli klasické diela indickej dramatickej literatúry

- najstarší dramatik Ašvagmóša – budhistický mních, Hra o Sáriputrovi
- Bhása – zachovalo sa 13 drám, 6 vychádza z Mahábháraty, Život chlapca (mytologický príbeh pastiera do ktorého sa vtelil Višna), Vásavadatta zo sna, Avimarka (rozprávka)
- Šúdraka – doteraz sa hráva jeho Hlinený vozík (o láske kráľa a kurtizány)
- najobľúbenejší  Kálidása – vrchol indickej dramatiky, mix lyriky, fantastiky a všednosti, hra Šakuntala
- VišaghádataRakšasov pečatný prsteň (o vpáde Alexandra Veľkého do Indie)
- Kráľ HarčaPerlový náhrdelník, Stratená princezná

- moderná indická dramatika je predstavovaná hlavne Rabíndranáthom Thákurom (1861 – 1941), ktorý sa v hrách Obeť, Poštový úrad, Volný tok a i. pokúsil o syntézu tradičných národných prvkov s európskymi. Dostal Nobelovu cenu za literatúru v roku 1913
POSTAVY: hrdinské, spoločenské, mytologické, historické,, ustálené typy:
Najáka – kladný hlavný hrdina, boh, nadprirodzené schopnosti, múdri, príjemný, čestný, vzor hodný nasledovania
Nájika – ženská hlavná hrdinka, bohyňa, askétka, kurtizána
Iné ženské typy – komorná, kupliarka, starena, budhistická mníška
Šákara – šušlavec, protihráč hlavného hrdinu, záporný, intrigán
Vidúšaka – osobný priateľ hlavného hrdinu, ktorý ho sprevádza, je ale nešikovný, pažravý a chvastavý
- zatiaľ čo hlavné postavy prehovárali jazykom vládnúcich vrstiev a vzdelancov (sánskrt), vedľajšie postavy hovorili ľudovým nárečím (práktrom hovorili deti, ženy, sluhovia a nižšia kasta)
SPôSOB HERECTVA: štylizovaný pohyb, gestá, reč, spev (+kostým a líčenie), gesto presne predpísané + malo ustálený význam (Mudra), zložitá znaková reč
HUDBA: umocňuje situáciu a pôsobí na emócie, používajú sa strunové nástroje, flauta, činely, bubon – udržiaval tempo, zvyšoval rytmus – dramatický efekt
STAVBA DRÁMY:
1.  prológ – velebenie bohov, Sútradhára predstavuje autora, námet a dej
2.  navodenie témy
3.  rozvíjanie ústredného konfliktu
4.  naznačenie rozuzlenia a nádej na úspech
5.  hrdina je podrobený skúške, ohrozenie cieľa
6.  happy end
VÝTVARNÁ ZLOŽKA:
- 3 typy divadiel: štvorec, obdĺžnik a trojuholník (v pôdoryse)
- hľadisko duto uzavreté kvôli akustike (ako jaskyňa)
- 4 stĺpy (farebné) – rozdelenie kást, svetové strany, zemepisné oblasti
- scény maľované
- toto divadlo nepozná prestavby (zmeny scény)
- tzv. slovná dekorácia (opisy v texte)
- kostýmy sa nazývali hercova výzdoba (zlatá – slnko alebo Brahma)
+
Kathákálí = juhoindická forma pantomímy, vychádza z epiky (z klasických eposov), dovoľuje smútok i násilie i smrť
Tieňové divadlo = používa projekcie obrysov bábok, vyrezávaných z dreva alebo kože a ovládaných zospodu tyčkami, na plátno. Dej komentuje recitátor
 
JAPONSKÉ DIVADLO
- kryštalizuje sa zhruba v 14. stor. n.l. zlúčením domácich kultových prvkov s prvkami indického a čínskeho tanečného divadla
- počiatky zahalené tajomstvom až po rok 712, kedy bola napísaná kniha Rozprávanie o starých veciach (v nej o rituáloch, kulte predkov + o forme týchto vecí)
- v 6.s tor. Prichádza do Japonska budhizmus z 2 oblastí:
  a) z Kórei – tanec sprava
  b) z Číny – tanec zľava (veľký vplyv pri vzniku divadla Nó)
- v 13. a 14. stor. sa na japonskom vidieku vyvinuli 2 druhy profesionálnych produkcií tanečno-artistického charakteru: „dengaku“ a „sarugaku“
- SARUGAKU-NÓ – pevninské rituály, hudba + tanec + akrobacia, bola to hlučná zábava, ktorú v Číne nazývali opičia hudba a neskôr z toho vznikol čínsky cirkus, prevzali to budhisti a sprofesionizovali (záverečné vývojové štádium bolo predvádzané mníchmi – dôraz kládli na krátky fraškovitý príbeh)
- DENGAKU-NÓ – tanec zprava, plodnostné rituály, poľnohospodársky charakter
- zlúčením týchto foriem vzniklo na prelome 14. a 15. stor. divadlo nó. Zaviedol ho herec Kanami a jeho syn Zeami ho zdokonalil na syntetický div. tvar a vypracoval jeho poetiku a estetiku
- divadlo nó sa stalo oficiálnym divadlom (Nógaku) – Šogúnovo kráľovské divadlo, muselo sa prispôsobiť vkusu Šogúna (vojenský diktátor, vznik vlády samurajov)
- námety čerpalo z Kroniky o miery – zbierka eposov, básní, legiend a bájok
- tzv. snové hry – boli o duši zomrelého, ktorý nemohol pokračovať v kolobehu života, lebo lipol k tomuto svetu
- tzv. kjogén – bláznivá fraška na komický námet, vidiecke hry, realistické herectvo, zbierka Vietor v píniách
- teória drámy – Kniha o tradícii kvetu, hovorí o 5 druhoch hier:
  1. Kamimono – velebenie bohov, o bohoch
  2. Šuramono – vojenské hry, o samurajoch
  3. Kazuramono – lyrické hry o ženách
  4. Karuimono – tzv. rozmanité hry, hry o extatických stavoch
  5. Karinomono – o démonoch a diabloch
- Jugen = rasa, určitý jemný pôvab, krása náznaku, ideál kvality divadla nó ktorý sa prejavuje v prostote, jemnosti, zdržanlivosti
- divadlo nó je vždy iba spomienka na dej minulý – čiže rekonštrukcia a to vyvoláva Jugen
- divadlo nó je hudobno-tanečná dráma, ktorej texty slúžia len na prerozprávanie deja (pomocou tanca a pohybu)
TYPY POSTÁV:   1. Šite – hlavný hrdina, kladný
2. Cure – jeho spoločník
3. Waki – protihráč hlavného hrdinu
4. Ži – chór / zbor, skupina Šiteho, 10 členov
5. Kokata – detské role
HERECTVO: striedme a náznakové gestá, symbolické, mali presný význam, gestá učené – výsledok špeciálnej techniky, hlas – spev a reč – štylizovaná spevavá a rytmizovaná deklamácia, intonačne reč jednoduchšia, komplikovaný part má zbor, hudobný sprievod – hudobníci priamo na javisku, 3 bubienky a flauta
JAVISKO: butai – javisko, hašigakari – most (na ňom sa tiež čosi odohrávalo), na javisku 4 stĺpy – každý mal svoj význam, predné javisko 6 x 6 m, zadné určené pre zbor a „orchester“, pred mostom rástli 3 pínie – nebo / zem / človek, mostom vchádzali na javisko hudobníci a hlavné postavy, vzadu boli ešte dvere ktorými vchádzali herci / rekvizitári, zozadu javisko uzatvorené drevenou stenou u maľovanou borovicou
- žiadne mašinérie ani dekorácie, bohaté však na farby (konvencia) kostýmov, vejár = vietor, mesiac, dážď,...,, používali parochne a masky
- predstavenie trvalo niekedy aj celý deň. Pozostávalo z kjógenu a z piatich druhov hier nó
DIVADLO BUNRAKU
└ bábkové divadlo pre dospelých, technicky zložité bohato kostýmované bábky, veľmi vysoké. Spolu s nimi boli na scéne aj vodiči – animátori. Hlavní animátor bol obvykle oblečený v obradnom rúchu, jeho pomocníci pracovali v čiernom oblečení (bývali naraz aj traja). Pohyby bábok boli prispôsobované vokálnemu prejavu rozprávača, rytmicky členené hudbou. Rozprávač mal výraznú mimiku – vyjadroval emócie bábky
DIVADLO KABUKI
└ vývoj súčasne s bunraku od polovice 17. stor. Koncom 16.stor. založila chrámová tanečnica Ó-Kuni tradíciu ženských pantomimických tancov (erotické a hedonistické tance), v ktorých boli neskôr ženy nahradené mužmi (zákaz nemravnosti, 1629). Najznámejším autorom bol Čikamacu Monzaemon (1653 – 1724), ktorý písal i pre bunraku. Časté bolo tragické zakončenie príbehu, alebo spoločná samovražda milencov. Písal aj komédie postavené na voľnom slede epizód. Kabuki trvalo 12 hodín: 1) historická hra o samurajoch, 2) tanec, 3) občianska dráma (+ diváci si pre toto dlhé trvanie nosili do divadla pitie a varili si priamo v hľadisku jedlo). POSTAVY: odvážni muži, zlosynovia, komické role, detské role, ženské role. Nepoužívali masky, iba líčenie na bielom podklade (masky mali iba predstavitelia démonov. HERECTVO: tanec a rytmický pohyb, skonvencionalizované gestá a presne naštudované pozície, extrovertné – mimikou a tancom sa vyjadruje vnútorné, herec v kabuki – má byť dokonalý mím, tanec + hudba + spev alebo slovo, predpoklad že divák pozná príbeh dopredu, ide o emocionálny zážitok a vzhliadnutie obľúbeného herca. JAVISKO: opona sa sťahovala do strán, priestor javiska i hľadiska bol od 17. stor. zastrešený, scéna i hľadisko boli osvetlené, dekorácie boli maľované i poloplastické, scénická technika poznala prepadliská a točňu (div. stroje), orchester bol pred divákmi skrytý, most – hanamiči – používal sa iba na významné nástupy a odchody, javisko divadla kabuki bolo podobné javisku divadla nó. Pre svoje burleskné a erotické prvky sa kabuki stalo obľúbeným ľudovým divadlom. Jeho kostými udávali smer dobovej móde.
 
ČÍNSKE DIVADLO
- divadlo na území Číny sa konštituovalo za rozmachu feudálneho hospodárstva a miest v dobe dynastií Ťin a Sung v 11. až 13. stor. Vzniklo zlúčením prvkov tanečných výjavov, satirických dialógov a rozprávania so spevmi.
- od 11. stor. je dokázaná existencia stálych divadiel v sídelných mestách
- vyvinutejším typom javiska bol obdĺžnikový zastrešený pódiový priestor, z 3 strán obklopený publikom
- v severozápadne Číne sa od 15. stor. stalo zvykom stavať javisko v korytách vyschnutých riek, pričom diváci sa pozerali zo zvažujúceho sa brehu
- na juhovýchode bývalo javisko stavané na brehu kanálov alebo prieplavov a publikum sledovalo predstavenie z lodiek
- v 18. stor. vznikol typ komerčného divadla – tzv. čajovňa. Divadelná produkcia tam bývala len nie príliš sledovaným doplnkom konzumácie nápojov.
- vo veľkých mestách sa v 18. stor. objavil typ 3-poschoďového javiska (v spodnej časti – démoni a diabli, stred – vyhradený pre akciu, hore – nebešťania). Tu sa tiež už používali dekorácie, rekvizity a div. stroje
- európsky typ kukátkového priestoru sa v Číne začal objavovať v 30. rokoch 20. stor.
- od 18.stor. hrali prevažne muži
- rekvizity mali znakovo-symbolický ráz – príslušný význam im dodávala až hercova akcia
- dôraz bol kladený na detail
- prázdne javisko iba niekedy vybavené náznakovými dekoráciami bolo vyhradené hereckému konaniu, ktoré vytváralo všetky základné časopriestorové vzťahy
- vyvinulo sa niekoľko stálych hereckých typov, reprezentujúcich sociálne rozvrstvenie čínskej spoločnosti – každý mal ustálenú masku, kostým i charakteristické gestá
- veľký význam mala farba kostýmu a líčenia (zlatá – nadprirodzený pôvod postavy)
- hralo sa prevažne počas dňa, v krytých divadlách bolo javisko i hľadisko osvetlené
- čínske divadlo = syntetické – zlučuje prvky a zložky činoherné, pantomimické, tanečné, spevné, hudobné i výtvarné
- nikdy tu nevznikla tragédia (iba tragikomické prvky)
- drámy typu „ca-ťű“ – lyrickou i epickou formou zachytávala realisticky problémy ľudí svojej doby, ich existenčné, morálne i milostné konflikty, často však aj za použitia fantaskných prvkov. Podľa námetu išlo o hry o milostných vzťahoch, o poblémoch občianko-rodinných, o zločinoch a vraždách, hry historicko-legendárne, nábožensko-mystické a hry dobrodružné. Medzi najlepšie diela tohto druhu patrí Príbeh západného domu od dramatika Wang Š´-fu, Sen o žltom prose autora Ma Č´-jűana a množstvo drám od Kuan CHan-Čchinga (cca 1222 – 1307). Hry „ca-ťű“ mali 4 jednania a rozvíjali jednotný dej.
- drámy typu „čchuan-čchi“ – obvykle mali dve dejové pásma, rozvíjané v slede krátkych dejstiev, ktoré boli v závere stručne zhrnuté. Boli písané dvojakým jazykom – vzdelaneckým a ľudovým – a obsahovali časti epické (próza), monologické (lyrický verš) a meditatívne (spievané). Medzi najznámejšie diela tohto druhu patrí Pivoňkový povilón dramatika Tchang Sien-cuPalác večnej mladosti CHung ŠengaVejár s broskyňovými kvetmi autora Kchung Šang-žena.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie)
  Podobné práce Typ práce Rozsah Hodnotenie
Čeština Národní divadlo v Praze Referát 1017 slov 0
Slovenčina Divadlo 20. storočia Referát 1206 slov 5.8
Slovenčina Romantické divadlo Referát 476 slov 9

Komentáre

TIP: Zaregistruj sa a vystupuj pod vlastným Zones ID.
Meno:
Príspevok:
Ochrana proti SPAMu. Koľko je 2+2?

K dispozícii nie sú žiadne komentáre.
0.063