Eiffelova veža (železná dáma)

Eiffelova veža (železná dáma)

Eiffelova veža  prezývaná aj ako ,,železná dáma,, je kovová konštrukcia postavená na Champ de Mars v blízkosti Seiny v Paríži. Je najvyššou stavbou v Paríži a je jeden z najznámejších symbolov sveta. Bola postavená v rokoch 1887 až 1889 pri príležitosti 100 ročného jubilea Francúzskej revolúcie, a až do roku 1930, kedy bol dostavaný Chrysler Building, bola s výškou 300, 65 metrov najvyššou stavbou sveta. Dnes meria vrátane antény na vrchole 324 metrov.

Pôvodne mala v Paríži stáť len 20 rokov, avšak kôli svojmu významu ako meteorologická stanica a neskôr aj televízny vysielač bola zachovaná. V súčasnosti je veža významným turistickým cieľom, na ktorý sú Parížania hrdí a ktorý ročne navštívi 6,5 milióna ľudí z celého sveta.

Veža je pomenovaná po jej staviteľovi Gustavovi Eiffelovi. Architektom stavby však bol Stephen Sauvestre. Eiffel pôvodne plánoval postaviť túto vežu v Barcelone, avšak predstavitelia mesta jej výstavbu považovali za finančne náročnú a dokonca nehodiacu sa mestskému dizajnu. Z tohto dôvodu Eiffel súhlasil s jej výstavbou v Paríži.

Veža má tri plošiny, prvá je vo výške 58 metrov, druhá vo výške 115 metrov a tretia vo výške 276 metrov. Tromi nohami veže jazdia výťahy do prvého a druhého poschodia, v štvrtej nohe je schodisko pre peších. Z druhého poschodia potom vedú výťahy do tretieho poschodia.

Výstup na vrchol je podmienený zdolaním až 1652 schodov. Maximálna oscilácia vrcholu aj pri veľkom vetre je 12 centimetrov, výška môže vplyvom teplôt kolísať až o 18 centimetrov. Pri optimálnej viditeľnosti možno z vrcholu dovidieť až do vzdialenosti 70 kilometrov.

Plánovanie 

Prvé plány boli zahájené už v roku 1884, teda 3 roky skôr ako sa začala stavba. Na tomto projekte pracovalo 50 inžinierov, aby vypracovali 5300 výkresov. Všetkých 18 038 železných trámov bolo detailne vykreslených. Oceľová konštrukcia váži asi 7300 ton, ale celková hmotnosť je 10 100 ton. Všetky oceľové kusy sú spojené pomocou 2,5 miliónov nitov.

Stavebné náklady Eiffelovej veže dosiahli presne 7 739 401 frankov a 31 centimov a boli tak asi o jeden milión frankov vyššie ako odhad Gustava Eiffela.  Ale v posledných piatich mesiacoch roku jej otvorenia (1889) navštívilo novú atrakciu 1,9 milióna ľudí, čím sa do konca roku vrátili už tri štvrtiny celkových nákladov. Týmto sa stala Eiffelova veža výnosným podnikom.

Výstavba

Stavba veže sa pôvodne predpokladala na 14 mesiacov, nakoniec sa však skoro zdvojnásobila na 26 mesiacov. Na veži pracovalo 150 robotníkov v továrni na okraji Paríža a 150-300 robotníkov na mieste.

Najskôr boli vybudované základy, vďaka ktorým stavba vyvíja tlak na zeminu iba 4,5 kg/m2 , čo je asi hodnota sediaceho človeka na stoličke. Základy stavby tvoria 4 betónové bloky. 2 bloky sú z 2 m hrubého betónu, ktorý leží na 7 metrovej vrstve štrku. Zostávajúce 2 bloky bližšie k rieke Seine sú postavené pod hladinou rieky, kôli presakujúcej vode museli byť postavené pomocou oceľových kesónov, v ktorých bol stlačený vzduch a v ktorých pracovali robotníci, aby betón mohol stvrdnúť. Na betónových kvádroch sa nachádza 16 menších blokov, ktoré zvierajú stavbu aby sa nerozišla. Z týchto blokov vedie v uhle 54 stupňov oceľová konštrukcia, ktorá je k nim ukotvená viac ako 7 metrovými šróbmi.

Výstavba veže prebiehala pomocou žeriavov, ktoré zdvíhali niekedy až 30 metrové zložené železné konštrukcie. Pomocou lešení a podporných stĺpov stavba prebiehala až do výstavby druhej plošiny. V septembri 1888, keď bolo dostavané druhé poschodie, začali pracovníci štrajkovať. Nechceli pracovať 9 hodín v zimnom období a 12 hodín v lete. Tiež sa im nepáčili ich platy, pretože práca na veži znamenala veľké riziko.

Aj keď mali pracovníci lepšie finančné podmienky než väčšina ľudí v tej dobe v tomto remesle, tak im Gustave Eiffel vyhovel a zvýšil im platy. Riziko úrazu bolo obrovské, pretože na rozdiel od mrakodrapov má veža otvorenú konštrukciu bez medziposchodí (okrem dvoch plošín).

Avšak Eiffel urobil mnoho bezpečnostných opatrení ako napr. pohyblivé lešenia, zábradlia či dokonca ochranné pletivá. Vďaka tomuto zomrel za celý čas výstavby iba jeden človek (čo je na vtedajšie pomery obdivuhodné). Každých sedem rokov prebiehajú nátery a ošetrenia proti korózii oceľovej konštrukcie. Pri týchto rekonštrukciách sa spotrebuje asi 50 až 60 ton farby. Stavba bola dokončená 31. mája 1889 vztýčením francúzskej vlajky na jej vrchu. Dnes má teda už vyše 122 rokov.

Popis veže

Veža stojí na štvorcovom pozemku s dĺžkou strany 125 metrov. Je 324 metrov vysoká a leží v nadmorskej výške 33 metrov nad morom. Oblúky v spodnej časti majú priemer 74 metrov a najvyšší bod oblúku je 39 metrov nad zemou.

Prvé poschodie: nachádza sa 58 metrov nad zemou (360 schodov). S plochou 4200 m2 môže pojať 3000 ľudí v jednom okamihu. Nachádza sa tu reštaurácia 58 Tour Eiffel, z ktorej je pekný výhľad na Paríž, ale aj na vnútro veže. Ďalej sa tu nachádza kaviareň, bufet, kino uvádzajúce filmy o veži, zmenáreň a pošta, ktorá tu predáva poštové známky s označením ,,La Tour Eiffel – Paris,,

Druhé poschodie sa nachádza vo výške 115 m nad zemou (359 schodov z prvého poschodia). Má plochu 1650 m2, zvládne nápor až  1600 ľudí naraz. Z poschodia je pri dobrej viditeľnosti výhľad aj 70 km. Nachádza sa tu preslávená reštaurácia ,,Le Jules Verne,, ktorá má kapacitu asi 100 ľudí.

Tretie poschodie je vo výške 275 metrov a jeho plocha, ktorá unesie 400 ľudí naraz, je 350 m2. Na toto poschodie sa široká verejnosť dostane iba výťahom, schodisko je pre verejnosť uzavreté. Sídli tu meteorologické laboratórium. Na streche poschodia sa nachádza asi 20 metrový vysielač, ktorý bol nainštalovaný v roku 1959. V dnešnej dobe sprostredkováva signál asi pre 10 miliónov domácností.