Gotika

Gotika
Je výrazom vrcholného a neskorého stredoveku. Pojem Gotika vznikol v 15. stor. v Taliansku ako posmešný názov pre stredoveké umenie, ktoré sa v 15. stor. považovalo za prejav úpadku a nevkusu. Keďže na renesančných umelcov pôsobilo toto umenie hrubo a surovo, prisudzujú ho barbarskému kmeňu Gótov. Gotika ako smer vzniká v 12. storočí vo Francúzsku v oblasti Il de France kde v roku 1137 Ľudovít VII poveruje opáta Sugera prestavbou kláštornej baziliky Saint Dennis. Pôvodne bola postavená manželkou mučeníka Denisa. Tu sú uložené aj jeho pozostatky a od 7. storočia plní funkciu hrobky Francúzskych kráľov. Touto prestavbou v 12. storočí sa tvorí významný medzník v dejinách architektúry a znamená prechod od románskeho ku gotickému slohu. Bazilika saint Dennis nie je čisto gotická stavba ale sú tu použité prvky, ktoré sa naplno uplatňujú v nasledujúcom období a tvoria základ gotickej architektúry. Prvé gotické prvky sa používali v tejto stavbe.

Lomený oblúk je využívaný aj v rebrovej krížovej klenbe
Oporný systém vo forme prípor
Dôležitú úlohu bude zohrávať svetlo, ktoré
preniká cez monumentálne okná
Rozetové okno
Dvojité alebo trojité združené okná
Okná sú vypĺňané vitrážmi z rôznymi námetmi.   
Katedrála St. Dennis je prvou stredovekou
stavbou kde sa v takej veľkej miere využíva vitráž.
Nástup gotického slohu je silne ovplyvnený spoločenskou situáciou, pre ktorú je od 11. stor. charakteristický rast miest – mesto ako stredisko remeselného obchodu a kultúry. Rozvoj remesiel a obchodu postupne podporuje presun financií z kláštorov do miest a meštianskych spoločenských vrstiev. Nakoľko moc a bohatstvo meštianstva  sú čoraz silnejšie tak sa aj mešťania stávajú objednávateľmi umenia a začínajú ovplyvňovať aj umeleckú sféru. Umenie v tomto období už neslúži len k reprezentácií panovníka a cirkvi ale stáva sa aj reprezentáciou miest alebo mesta.
Laicizácia umenia – tvorcom už nie sú len kláštory ale aj svetské osoby pracujúce v mestských dielňach následkom tohto sa umenie vymaňuje z anonymity a pod diela sa podpisujú konkrétny umelci.
Vrcholný stredovek ovplyvňuje filozofia scholastika, ktorá nahrádza staršiu filozofiu patristiku. Táto nová filozofia sa formuje na univerzitách, ktoré sa zakladajú od 12. stor. Univerzity získavajú tzv. akademické práva : súdna právomoc – spojená s právomocou odvolať sa pápežovi, právo na štrajk, právo udeľovať univerzitné hodnosti. Jednou z najstarších univerzít je univerzita Sorbona založená v roku 1257 v Paríži. V Taliansku boli významné univerzity v Bologni, v Padove a v Neapole 1224. V Anglicku Oxford a Cambridge. V Španielsku Calamanca 1220. V ostatnej Európe vznikajú univerzity až okolo polovice 14. stor. Praha 1348 Viedeň 1365, Krakow 1364, Bratislava 1467.
Výuka na univerzitách  - Základná výuka na univerzitách sa poskytovala medzi 14 a 20 rokom. Bola rozdelená na dve etapy. 1. získanie bakalavreátu po dvoch rokoch a druhá etapa zavŕšenie doktorátom. Toto štúdium sa absolvovalo na fakulte slobodných umení. Absolvovanie na tejto fakulte bolo predpokladom pre ďalšie štúdium – medicínu a právo medzi 20 a 25 rokom. Najdlhšie štúdium bolo na fakulte teologickej a trvalo až 15 rokov.
Scholastika vznikla v Paríži na Sorbone kde sa jej venuje jej najvýznamnejší predstaviteľ Tomáš Akvinský. Vo svojich názoroch prepája antickú filozofiu s kresťanskou a po prvý krát v dejinách kresťanskej filozofie rozvíja myšlienku krásy a jej vzťah k Bohu. Boha chápe ako tvorcu – umelca, ktorého dielom je tento svet a čím viac sa umelec priblíži k pozemskej kráse tým viac sa priblíži ku kráse božskej. Táto filozofia vplýva na nástup gotického realizmu, ktorý je odrazom záujmu o pozemský svet. V umení aj naďalej zostávajú platné náboženské motívy a symboly určené cirkvou no jej vplyv je postupne oslabený. Nakoľko sa cirkev snaží o upevnenie moci nad svetskou dochádza k rôznym náboženským bojom a konfliktom. Cirkev využíva svoju moc na rôzne politické záťahy a intrigy čo spôsobuje mravný úpadok náboženského života. Tieto konflikty vrcholia tzv. Avignonským exilom a pápežskou (cirkevnou) schizmou v 14. stor. – odluka západnej cirkvi od východnej. 
Avignonský exil – začína ho Klement V.  je reakciou na mravný úpadok a rastúce bohatstvo cirkvi a kláštorov. Tzv. „žobravé rády“ sa snažia o návrat k cnostiam a ideálom, k skromnému a jednoduchému spôsobu života. Tieto rády odmietajú materiálne bohatstvo žijú z práce vlastných rúk a ich chrámy sú skromné, jednoduché s minimálnou sochárskou a maliarskou výzdobou. Medzi najvýznamnejšie žobravé rády patria Františkáni – založený v roku 1209
Františkom z Assi, život v chudobe, živobytie si získavajú z ručnej, pastorálnej, pedagogickej a zo žobrania. Ďalším žobravým rádom boli Dominikáni zasvätení sv. Dominikovi. Bola to rehoľa s kazateľským a učiteľským poslaním. Cisterciáni – zasvätení sv. Bernarodovi z Clairvaux. Ich chrámy sa považujú za pred gotické stavby, ktoré majú niekoľko nových gotických prvkov. Vychádzajú z regule Benediktínov.
 
 Hlavné znaky gotického slohu   
Neslúži len cirkvi ale je výrazom meštianskej vrstvy a meštianstva nad románskym transcendentalizmom prevláda gotický realizmus teda začínajú prevládať témy, ktoré sú bližšie k cíteniu človeka – výjavy zo života Panny Márie a zo života svätých.
Umenie sa vymaňuje z anonymity
Od 14. stor. nadobúda gotika v jednotlivých krajinách národné rysy.
 
Periodizácia gotického slohu
Francúzsko –
Ranná gotika – 12. stor.
vrcholná gotika – 13-14 stor.
neskorá gotika - 15. stor.  
V ostatnej Európe je vývoj gotického slohu posunutý  
ranná gotika je v 13. stor.
vrcholná v 14-15 
neskorá od prvej polovice 15. stor.
 
 Architektúra
Gotika z románskeho obdobia preberá základné druhy architektúry a to: svetská architektúra, sakrálna architektúra. Hlavným typom stavby v gotickom období je katedrála, ktorá nasleduje na typ románskej baziliky. Je troj až päť lodná s transeptom, vencom kaplniek a oporným systémom.
 
 
Gotická architektúra má tieto charakteristické znaky :

- vertikalizmus – je protikladom románskej statickosti a hmotnosti , všetky články smerujú do výšky vplyvom čoho pôsobia stavby štíhlo a vznosne
- dynamizmus – architektonické články sú vyjadrením pohybu smerom nahor. Smerom na hor sa jednotlivé články zužujú, sú jemnejšie a dekoratívnejšie.
- odhmotnenie – gotická architektúra pôsobí vznosne vplyvom stenčenia stien a ich nahradenia veľkými vitrážovými oknami

tieto tri prvky pôsobia na vyvolanie sugestívnosti priestoru.
 
Gotická architektúra má tri základné konštrukčné prvky :

- lomený oblúk – umožňuje väčšiu nosnosť klenby takže tlak klenby je vyvedený do oporných pilierov
- krížová klenba – preberá ju z románskeho slohu ale je tu využitý lomený oblúk. Tým pádom pôsobia gotické klenby vyššie a vznosnejšie.
- oporný systém – umožňuje zvýšiť a odhmotniť stenu pretože tlak klenby je cez oporné oblúky vyvedený do oporného piliera. Váha celej klenby je vyvedená von zo stavby a umožňuje stenu takmer úplne nahradiť oknom. Oporné piliere sú tak isto miestom pre použitie dekoratívnych prvkov vo forme fiál a drobných vežičiek zdobených rastlinnými prvkami.

 
Ďalšie architektonické prvky sú okná a portál. 
Okno- Na rozdiel od románskeho okna, gotické okno nadobúda čoraz väčšie rozmery.
Rozlišujeme dva základné typy okien – pozdĺžne vysoké okno v tvare lomeného oblúka
-  rozetové okno kruhového tvaru umiestňované v priečelí stavieb.
Gotické okná sú  vypĺňané farebnými vitrážami, ktorých váhu držia kamenné kružby a jednotlivé časti skla sú spájané olovenými prútmi. Kružby majú rastlinný alebo geometrický tvar a vyvíjajú sa od jednoduchších po zložitejšie. V období neskorej gotiky majú dekoratívny charakter.
Plamienková kružba – je to neskoro gotická kružba používaná v období neskorej gotiky v Čechách a Anglicku a jej tvorcom v Čechách je významný architekt Petr Parléř.
Portál – nadväzuje na románsky typ portálu s ústupkovým ostením tympanónom a archivoltami. Gotický portál sa ale stáva rozmernejší a monumentálnejší v Gotike sú často používané tri portály pre každý vstup do lode. Gotický portál má bohatšie sochárske doplnky a figurálne suklptúry. Figúry často nahrádzajú stĺpy. Sú doplnené bohatými dekoratívnymi prvkami. Tympanón postupne dostáva tvar lomeného oblúka.
 
Vývoj gotickej architektúry.
V románskom období sú stavby hmotnejšie čo gotika postupne zavrhne. V období rannej gotiky ešte prevláda románska hmotnosť a masívnosť a dekoratívne prvky sú používané v menšej miere a však v období vrcholnej gotiky sa ustaľuje čistota gotických prvkov. Dekor je výraznejší ale rešpektuje statiku architektúry. V období neskorej gotiky prechádza architektonické riešenie až do dekorativizmu. Narastá jemná profilácia článkov, zložitosť dekoratívnych motívov, komplikovanosť v riešení klenby až je pôsobením týchto prvkov potláčaná statickosť architektúry. Tvar lomeného oblúka je nahrádzaný zložitejšími tvarmi.
Oslí hrb 
Vrcholom neskoro gotického dekorativizmu je Anglicko kde vzniká tzv. lineárna gotika pretože zložitosť klenby tu prechádza do lineárnosti a ozdobnosti. Narastaním dekoratívnych prvkov, množstva vežičiek a fiál, sa zvyšuje hra svetla a tieňa a je potláčaná hmota architektúry.  
 
 
Architektúra vo Francúzsku
Prvou gotickou stavbou vo Farncúzsku je chrám Saint Dennis v oblasti Il de France.. Má románsky charakter ale sú tu použité prvé gotické prvky. Noter Dame v Paríži je horizontálne koncipovaný a masívny z ranogotického obdobia. Použitie dekoratívnych prvkov je úsporné a chrám je ukončený dvomi hranolovými vežami čo je typickým prvkom francúzskej Gotiky.
Chartres katedrála
Katedrála v Remes – bol tu kombinovaný kFr. Krále a je zaujímavá kontrastom jednoduchosti interiéru a dekotratívnosti exteriéru. Je z vrcholných diel vo Fr. Ukončená dvomi hranolovými vežami.
Katedrála v Amiens – dve hranolovité veže dekoratívne prvky lomený oblúk, stĺpy nahrádzajú figúry.
Katedrála Saint Charelle – palácová kaplnka kt. slúžila kráľovi a má reprezentatívny charakter. Je považovaná za skvost gotiky vo Fr. Pretože stena v hornom poschodí je už úplne nahradená vitrážovými oknami.
Katedrála Mont Saint Michelle – vybudovaná na ostrovnom výbežku. Kláštorný chrám.
Pápežský palác v Avignone
Opevnenie mesta Carcassone
 
Talianska architektúra
Na základe silnej antickej tradície sa tu gotika takmer vôbec neuplatnila. Nevyužíva vertikalizmus - stavba do výšky, oporný systém a bohatstvo dekoratívnych prvkov. Preberá len niektoré gotické prvky ako je lomený oblúk a kružby. Stavby pochádzajúce z tohto obdobia sú pomerne jednoduché majú jednoduché kubické tvary. Nosnou funkciu tu má čistá stena. Najdôležitejšími druhmi v Tal. Sú svetské stavby ako radnice a paláce. Sakrálne stavby sa v tomto období stavajú v oveľa menšej miere.
Radnice majú jednoduchý kubický tvar a sú ukončené vysokou hranolovitou vežou a doplnené oknami v tvare lomeného oblúka.
Radnica v Siene
Radnica vo Florenii a v Bologni
So svetských stavieb vyniká Dóžovský palác v Benátkach patrí medzi najvýznamnejšiu gotickú stavbu v Taliansku. Má jednoduchý tvar a pozostáva z troch horizontálnych pásov. V spodných dvoch pásoch sú použité arkády v tvare lomeného oblúka so stĺpmi a stena v hornej časti je obložená mramorom. Okná v tvare lomeného oblúka.
Najgotickejšou stavbou je Milánsky dóm, ktorý bol stavaný od 14 do19 storočia. Je to obrovská mramorová stavba. Je to 5 lodná bazilika s množstvom vežičiek a Fiál okolo 135 vežičiek a vyše 2000 sôch.
 
Anglická architektúra
Anglicko bolo politicky tesne späté s Francúzskom a preto sem gotický sloh preniká veľmi skoro a vrcholí v 14. storočí kedy tu nadobúda svojský národný charakter. Gotické chrámy majú dve priečne lode, pravouhlé apsidy, sú disponované viac horizontále a priečelia sú rozvinuté viac do výšky.
Od 14. storočia tu nastupuje takzvaná pravouhlá alebo lineárna gotika – je charakteristická množstvom dekoratívnych detailov a potlačením tektonických stavieb. Vrcholných prvkom lineárnej goticky sú bohato členené jemné vejárovité klenby. Okná takmer úplne nahrádzajú stenu. V Anglicu sa objavuje neskoro plamienková kružba, ktorá tu vzniká nezávisle od českej gotiky.
Katedrála v Lincolne
Katedrála v Canterbury –pôsobí viac hmotne
Katedrála v Salisbury
Katedrála vo Wellse
Westminsterský palác v Londýne – jeho súčasťou je kaplnka Henricha VII
Kings Kolage
 
Nemecká architektúra
Nastupuje v 13. stor. a v rannom období majú stavby románsky charakter. Neskôr je tu prijatá gotika francúzskeho typu. Od 14. stor. sa vo väčšej miere uplatňuje takzvaný sieňový chrám- je to typ chrámu, ktorý má všetky lode rovnako vysoké a priestor interiéru je členený radmi stĺpov.
Sieňový kostol v Norinbergu
Katedrála v Naumbergu
Katedrála v Bambergu
Katedrála v Kolíne nad Rýnom – všetky články sú bohato členené
 
Architektúra v ostatnej Európe
Dóm sv. Štefana vo Viedni.
Katedrála v Bazilei
Katedrála na Kráľovskom zámku Wawel v Krakowe
 
Sochárstvo
Plní náboženskú funkciu ale v dôsledku záujmu umelcov o skutočnú krásu smeruje ku gotickému realizmu čo výrazne ovplyvňuje aj znalosť antiky v jednotlivých krajinách. Záujem o realizmus je spätý aj so znalosťou gréckej filozofie a laicizáciou umenia. Sochárstvo je odrazom nielen náboženských myšlienok ale aj stredovekej vzdelanosti a záujmu o pozemský život. Rozvíja sa v dvoch základných druhoch : 1, kamenárstvo alebo monumentálne sochárstvo – slúži na výzdobu architektúry a jej článkov a teda portálu s tympanónom a úsupkovým ostením, na výzdobu stĺpov oporných oblúkov a veží. Dominantou sochárstva sú figurálne námety, ktoré čerpajú námety nielen z náboženskej ideológie a legiend o svätcoch ale sú inšpirované aj svetskou tematikou. Po námetovej stránke majú zastúpenie aj alegorické motívy napr. alegórie cnosti a neresti. V náboženskej tematike je dominantnou postavou postava Ježiša Krista a Panny Márie a výjavy z ich života, ktoré boli blízke cíteniu človeka. Rastlinné motívy majú len dekoratívnu funkciu a sú hlavnými zdobnými motívmi. V malej miere sa využívajú aj geometrické motívy.
2, rezbárstvo alebo komorné sochárstvo – začína prevažovať od 14. stor. a vrcholí v tzv. krásnom slohu  po roku 1400. Najobľúbenejším motívom sú postavy Panny Márie a postavy svätcov, uplatňujú sa aj motívy ukrižovania a piety. Od 14. stor. začína prevládať záujem o naturalistické detaily a prvky ako sú otvorené rany, ktoré umocňujú expresívny charakter postáv.

Vývoj gotického sochárstva
Gotické sochárstvo sa vyvíja v jednotlivých krajinách odlišne v závislosti od umeleckých a kultúrnych tradícii a vyvíja sa od románskeho anti-realizmu, plošnosti a strnulosti až k neskorogotickému prejavu vrcholiaceho v krásnom slohu. V rannom období majú postavy blokový charakter, strnulý pohyb sú zahalené do odevov s pravidelnými vertikálnymi záhybmi čo umocňuje vertikalitu postáv. V období vrcholnej gotiky narastá záujem o anatómiu a pohyb postáv. Snažia sa o individualizáciu postáv, zachytenie výrazu, emócii, drapériu sa snažia zobraziť plasticky a drapéria spadá v diagonálne riešených miskovitých záhyboch až po zem. Figúry sa dostávajú do mierneho esovitého postoja, ktorý je dostiahnutý prenesením váhy tela  na jednu nohu. V neskorej gotike je pohyb preexponovaný natoľko, že figúra sa dostáva do výrazného esovitého postoja. Drapéria je riešená do ostrých miskovitých záhybov je výrazne štylizovaná tzv. lomená drapéria. Sloh vrcholí v tzv. krásnom slohu, ktorý sa označuje ako sloh krásnych madôn. Vzniká po roku 1400 v strednej Európe a zasahuje zaalpské krajiny ( Nemecko, Poľsko, Nizozemsko, Čechy, Slovensko). Formuje sa hlavne v rezbárstve pričom umenie sa stáva hlavne estetickou záležitosťou. Dôraz je kladený na formálnu stránku a forma prevažuje nad obsahovou stránkou. Hlavným prejavom tohto obdobia sú madony z aristokratickým výrazom v tvári, výrazným esovitým postojom bohatým riešením lomenej drapérie, dokonalosťou prepracovania detailov, ktoré pôsobia jemne a elegantne. Portrét je nositeľom určitých typických čŕt ako je vysoké čelo, mandlovité oči, malé ústa a okrúhla brada. V sochách piet, ukrižovania, postavách svätcov sa odráža expresivita a záujem o dôkladné prepracovanie a bohatosť detailov. 
 
Sochárstvo vo Francúzsku
Dospieva k dokonalým antickým formám, v ktorom sa spája realizmus a idealizmus čo je výsledkom štúdia anatómie, portrétu a proporcii. Drapéria pokrýva celé telo a pod ňou sú naznačené reálne proporcie  figúry. Vrcholným dielom vo Francúzsku je Katedrála v Ramesi kde dominujú 4 sochy s ostenia pravouhlého portálu. Zobrazujú dve scény : 1 zvestovanie : postavy majú typický gotický charakter, sú vertikálne. Vertikály tu umožňujú malé hlavy postáv, drapéria je riešená vo vertikálnych záhyboch. Ďalšie dve sochy vznikli neskôr sú spravované v antickom duchu, drapéria je jemnejšia a prepracovanejšia. Telesné proporcie sú zobrazené viac realisticky. V potretréte sa odráža snaha o zachytenie vnútorného stavu postáv.
Katedrála v Amiens – vrcholným dielom je postava Ježiša Krista v hlavnom portály, v ktorom sa odrážajú realisticko-idealistické tendencie – Ježiš je tu zobrazený ako „krásny Boh“ je zobrazený ako žehnajúci Kristus s knihou v ruke.
Katedrála v Noterdame v Paríži – v portály je umiestnená neskoro gotická Panna Mária s Ježišom. Od 14. storočia sa vo Francúzsku zvyšuje záujem o portréty konkrétnych osobností k čomu vedie snaha o zachytenie podoby zosnulého na náhrobných kameňoch.
 
Sochárstvo v Taliansku
– na vývoj sochárstva v Taliansku vplýva znalosť antiky. Táto realistická tendencia bude mať za následok zmierovanie k renesancií. Gotické sochárstvo je úzko späté s rodinou Pisanovcov, kt. prvým predstaviteľom je soch. Nicolo Pisano. K jeho tvorbe môžeme sledovať prepojenie antického sochárstva.