Kréta a Egejská oblasť

Kréta a Egejská oblasť
 
Je to oblasť, ktorá zahŕňa civilizáciu európskeho typu a znamená počiatok antickej kultúry. Je to oblasť v okolí Egejského mora. Kréta mala veľmi výhodnú polohu pretože sa nachádzala na križovatke ciest medzi Áziou, Afrikou a Európou.  Kultúra, ktorá sa na Kréte rozvíjala sa označuje ako minojská kultúra. Tento názov je odvodený od legendárneho kráľ a Minoa, ktorý sídlil v labyrinte na tomto ostrove.

Hospodárska situácia
-  prekvitá námorný obchod,
-  mala dostatok surovín, ktoré umožňovali rozkvet remeselnej výroby (keramika, koža),
-  Dostatok obilnín a olejov
Organizácia ostrova podliehala panovníkovi (despotická forma vlády)
Krétska civilizácia bola objavená v roku 1900 Sirom Arturom Evansom, ktorý začal rozsiahlymi vykopávkami v Knosskom paláci.
Náboženstvo –dominantným prvkom je kult býka, s ktorým súvisí mýtus o minotaurovi. S kultom býka súvisí prvok, ktorý sa uplatnil v umení a je to motív býčích rohov.
 
Architektúra
Výborné ekonomické a hospodárske podmienky na Kréte prispeli k vzniku zjemenelej palácovej kultúry – na Kréte je úplná absencia fortifikačného systému  (obranný systém). Palácová kultúra sa rozvíjala v mestách, ktoré mali pravidelný šachovnicový pôdorys. Námestia boli dláždené. Hlavným stavebným materiálom bol lámaný kameň, ktorý bol spracovaný do pravidelných kvádrov. Okrem toho bola využívaná sušená a pálená tehla. Stavby boli z vnútra omietnuté a doplnené nástennými maľbami. Kréta je zrodom fresky. Kréta využíva architrávový systém – spojenie stĺpu a prekladu. Krétsky stĺp sa delí na 3 časti:
-  Pätka
-  Driek
-  Hlavica
Stĺp je hladký nekanelovaný ( bez „kanálikov“). Je farebne členený. Smerom dole sa zužoval – ochrana proti zemetraseniam)
Hlavica sa delí na 3 časti:
-  Prstenec
-  Echinus
-  Abakus
PO celej dĺžke budovy nad abakusom boli umiestňované brvná, ktoré tvorili funkciu odpruženia taktiež v prípade zemetrasenia.
Najväčší palác bol Knosský palác. Bola to monumentálna budova s množstvom miestností. Nachádzali sa tu rôzne reprezentačné miestnosti, kúpelne, kúpele, súčasťou bolo divadlo, ktoré slúžilo aj na hry.
Palác vo Faiste (Faistos)
 
Sochárstvo
Pozostáva z drobných sošiek a reliéfov. Ako materiál sa používala slonovina, drevo, hlina ale aj bronz a kombinujú so zlatom. Vytvárali sa drobné sošky žien, ktoré sú obrazom krétskeho zmyslu pre eleganciu, jemnosť a ženskú krásu.
Majú niekoľko hlavných znkov:
-  Sú oblečené do typického krétskeho odevu so živôtikom, ktorý obopína prsia, dlhá zvonovitá sukňa dole rozšírená, Súčasťou odevu býva zásterka , odev je dobený ornamentálnymi prvkami
Žena s hadmi
 
Reliéf
Nerozvíja sa v monumentálnej forme ale je spojený s úžitkovými predmetmi ako hlinené či vytepávané nádoby. Povrch bol zdobený figurálnymi, rastlinnými a ornamentálnymi motívmi.
 
Maliarstvo
Rozvíjajú sa dva druhy:
-  Nástenné maliarstvo
-  Vázové maliarstvo
 
Nástenné maliarstvo
Nástenné maľby sú nositeľom elegancie, jemnosti, zmyslu pre dekor a živosti zobrazovaných námetov. Linka je veľmi jemná a presná.
Figurálna tematika – ľudská postava je tu zobrazená podľa podobných zákonov ako v Egypte.
Zvieracie námety – hlavne morská fauna – delfíny, ryby, chopotnice..., nájdeme však aj sochozemské živočíchy
Dvorné dámy – freska
Nosiči rytónov – knossos
Kráľ a veľkňaz – Knossos
Delfíny – Knossos
 
Vázové maliarstvo
Má podobné znaky ako nástenné maliarstvo. Tatko sú zdobené povrchy rôznych tvarov a veľkostí. Rozdeľuje sa do dvoch základných druhov:
-  Kamárska keramika – ide o ručne modelované nádoby, ktoré sú zdobené dekoratívnymi geometrickými špirálami a mriežkami, podklad je vždy tmavý a ornament je svetlých odtieňov
-  Podklad je svetlý  a ornamenty sú maľovaný tmavými farbami. Motívy sú morská fauna.
 
Mykény
Najstaršia kultúra Grécka, ktorá pretrváva približne od roku 1600- 1200 pnl. Nostiteľom tejto kultúry je bojový kmeň Achajcov, ktorý prenikli aj na Krétu a prevzali jej prvky. Objaviteľom Mykejskej kultúry je Heinrich Schliemann 1870-1890. Objavil Tróju a Mykény. Zanikla v roku 1200 pnl. Dochádza úpadku tejto kultúry  pod vplyvom bojovného kmeňa dórov.
 
Architektúra
Bojový charakter achajcov neumožnil vznik zjemnelej palácovej architektúry.
Rozvíjajú sa dva základné typy:
-  Hrad
-  Hrobka
 
Hrady
Mykénsky hrad stál na vyvíšeninách v blízkosti pobrežia bol opevnený dvojitými hradbami, ktoré miestami dosahovali hrúbku 8 metrov s vnútornými chodbami. Bol vystavaný z mohutných kvádrov (Kiklopské murivo). Súčasťou hradu boli obytné a hospodárske miestnosti. V mykénach sa uplatnil najdôležitejší architektonický typ, ktorý neskôr prebrali gréci ako základ domu, chrámu a paláca. Tento typ nazývame megarom. Bola to obytná miestnosť štvorcového pôdorysu s ohnisokom uprostred a v strope nad ohniskom bol umiestnený otvor, ktorý bol podopretý štyrmi stĺpmi. Vchod do meistnosi tvorila predsieň s dvomi stĺpmi. Myskénska archtektúra je oproti krétskej drsnejšia masívnejšia a má obrannú funkciu.
 
Hrobky
Rozvíjajú sa dva typy
-  Šachtové
-  Kupolové- kruhový pôdorys, boli zaklenuté nepravou klenbou a viedla k nim dlhá chodba z kamenných kvádrov. Nachádzajú sa tam rôzne čaše, dýky
 
Agamemnonova posmrtná maska
 
Sochárstvo
O myskénskom sochárstve máme veľmi málo dokladov. Na toto sochárstvo má vplyv Kréta.
Levia brána v mykénach – je to monumentálny reliéf umiestňený nad vchdom dom mykénskeho chrámu. Má podobu trojuholníkového tympanónu (štít)
 
Maliarstvo
Výrazný vplyv Krétskeho maliarstva. K bojovým a loveckým námetom sú pridávané aj námety, ktoré sa využívali na Kréte. Achajci prevzali aj spôsob zobrzenia
Žena nesúca obetné dary – palác v Tyrint