Starovek

Spoločenské vedy » Umenie

Autor: sp-prace (16)
Typ práce: Referát
Dátum: 11.05.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 902 slov
Počet zobrazení: 6 478
Tlačení: 446
Uložení: 490
Starovek

Egypt
- rieka Níl- poľnohospodárska, remeselná výroba
- Horný a Dolný Egypt- zjednotil ho faraón Meny (obr. 14)
- r. 525 p. n. l. – dobytie Egypta Peržanmi
- vzdelanosť bola v rukách kňazov, pozorovali hviezdy
- rozvoj matematiky, geometrie, lekárstva, architektúry
- písmo bolo tiež v rukách kňazov- hieroglify (obr. 15), písali na papirus
- faraóna pokladali za žijúceho boha, nikto mu nebol rovný, uctievali ho ako syna Boha slnka- polyteistické náboženstvo
- kult mrtvých- verili v posmrtný život (verili, že Boh slnka daruje dieťaťu pri narodení dušu Ká, ktorá po smrti opustí telo a ide k bohom, ktorí ju vážia na miske váh- ak bol človek počas života zlý, vezme si ho obluda)
- po smrti telo 70 dní balzamovali (aj z vnútra), vnútornosti vybrali a uložili do nádob
- telo faraóna bolo uložené do pyramídy, neskôr do údolia kráľov
 
Tri hlavné obdobia:
1.  Stará ríša (2 600- 2 500 p. n. l.)
2.  Stredná ríša (2 000- 1 700 p. n. l.)
3.  Nová ríša (1 500- 1 000 p. n. l.)
 
Stará ríša
 
Architektúra
- pyramídy- hrobky kráľov mali tvar štvorbokého ihlana so štvorcovým základom
- pyramídy vznikli navŕšením niekoľkých mastáb, pričom sa ich veľkosť postupne zmenšovala (obr. 16)
- kamenné kvádre museli nosiť asi 60 km na saniach po piesku, jeden kváder vážil asi 2 tony
- vo vnútri sa nachádza spleť chodieb- bludisko (aby nikto nenašiel sarkofág s pokladom)
- tri pyramídy v Gize- Cheopsova, Chefrénova, Mycerínova (názvy podľa faraónov) (obr. 17)
 
- Cheopsova pyramída
- 146,6 m (postupom rokov klesá)
- jej výstavba trvala asi 30 rokov, otroci boli poctení, keď ju mohli stavať
- Cheops ju nechal postaviť ešte za svojho života
- sarkofág (truhla) je nádherne zdobený, pomaľovaný tvárou zosnulého, alebo mal masku
- okrem sarkofágu sa dnu ukladali aj vzácne predmety
- telo bolo zabalzamované
 
- Chefrénová pyramída
- 143 m
- vo vnútri je bludisko chodieb
 
- Mycerínova pyramída
- 66 m
- obložená červenou žulou
- hneď vedľa sú 3 malé pyramídy, ktoré patria jeho ženám
 
 
- Zoserova pyramída
- v Sakkare
- 60 m
- v jej blízkosti sa nachádza zádušný chrám- stĺp s vyzdobenou hlavicou (rastliny, palmy, lotos, papyrus) je základný stavebný článok
- prvá stupňovitá pyramída- vznikla navŕšením 6 mastáb
 
- Chefrénova sfinga (obr. 18)
- 20 m
-  má tvar Chefréna
- nevie sa aký mali sfingy význam, ale domnievame sa, že ich úlohou bolo chrániť pyramídy
- sfinga = postava zvieraťa (leva) a tvár človeka
-  v blízkosti sa nachádza aj zádušný chrám, kde sa konali obrady za mŕtveho vladára
 
Sochárstvo
- sochy rôznej veľkosti (od drobných po  monumenálne) zobrazovali panovníkov, kňazov, kráľov i Bohov, ktorí boli v nadživotnej veľkosti
- strnulá póza, ruky tesne pri tele, na hrudi alebo na kolenách, nezobrazovali detaily, nevyjadrujú vlastnosti ani duševný stav človeka, len výzor- dôležité bolo zachytiť spoločenské postavenie zobrazovaného
- sochy faraónov mali pokojný, slávnostný výraz, zobrazovaný s klaftom na hlave, kobrou a supicou na čele (ochranná funkcia), s berlou a korbáčom v ruke (obr. 19)
 
- Socha faraóna Chefréna
- 167 cm, z dioritu
- trón má levie nohy zakončené levími hlavami s hrivou
- nad čelom faraóna je had( symbol kráľovskej moci), za hlavou mu sedí boh Horus v podobe sokola
 
- Socha Mycerinosa s manželkou (obr. 20)
- sú jednoducho oblečení, bez šperkov
- manželka objíma Mycerinosa okolo pása
 
- Socha Rahotepa a jeho ženy Nofrety (obr. 21)
- 120 cm, z polychrómovaného vápenca, nájdená v Medume
- obaja sedia na masívnych trónoch (nápisy na operadlách), majú vykladané oči, jemná modelácia odevu, idealizácia
- žena má bledšiu pleť ako muž, lebo skoro všetok čas trávi v izbách
- socha Nofrety je najstarší ženský portrét
 
- Socha Sediaci pisár (obr. 22)
- nádherná socha , oči mu dávajú bystrý výraz
- nájdená v Sakkare,v hrobe dvorného úradníka
- originál je uložený v Louvri
 
- - reliéfy  (obr. 23)
- sú nízke, často farebné
- pokrývali steny hrobiek a chrámov
- zachytávali verejnú a náboženskú činnosť kráľa (aby sa jeho vláda zachovala naveky), výjavy z denného života, polovačky, hrdinstvá, kultové obrady, slávnosti, práca
- človek pochovaný v hrobke bol zobrazovaný väčšý ako ostatní, reliéf mu mal spríjemniť život v hrobke
 
Maliarstvo
- na stenách hrobiek, udalosti zo života mŕtveho, celá jeho cesta životom  (obr. 24)
- Kniha mŕtvych- papyrusové zvitky, ktoré sa vkladali k mŕtveho
 
Stredná ríša
- spoločenské konflikty, kríza, boj o moc, zmena v náboženstve (prejavila sa aj v umení)
- skromnejšie nálezy
- rozhodujúci význam má svetlo
 
Architektúra
- menšie pyramídy, netvorili dominantnú časť záhrobného areálu
 
Sochárstvo
- sochy majú vystrašený výraz, používal sa vyhĺbený, zapustený reliéf
- socha Amenothepa I. – kontrast svetla a tieňa, obrovská socha
- socha pannej Sennuji – má parochňu, jemne vymodelované črty tváre
- do hrobov sa vkladali modely, makety domov, hospodárstiev, statkov, dielní, zvierat, sluhov a všetkého s čím sa mŕtvy stretával
- z tohto obdobia je sfinga z ružovej žuly
 
 
Nová ríša
 
- začína sa prejavovať väčšia sloboda umeleckého prejavu, tradičné schémy sa už tak moc nepoužívajú
- voči faraónom sa zaujal ľudský postoj
- náboženstvo sa mení na monoteistické (zaviedol to Amenothep IV s manželkou, uctievajú len boha Slnka)
 
Architektúra
- pyramídy boli vykrádané, prestali sa stavať
- faraóni boli pochovávaní v Údolí kráľov v Tébach (skalnatý útes so spleťou chodieb, je tu pochovaných asi 50 faraónov- aj Tutanchamón (obr. 25)- aj tieto hrobky boli vykrádané
 
Maliarstvo
- ilustrované papyrusy (obr. 26), maľované sarkofágy, nástenné maľby
- maľovali detaily
 
Sochárstvo
- Tutmos – najznámejší sochár, často znázorňoval Nefretity
- Socha Amenothepa IV- široké boky, dlhý krk, zženštilé tvary
- Socha kráľovnej Nefretity- najkrajší ženský portrét, z polychrómovaného vápenca (obr. 27)
- Sádrová maska ženy z Amary- vrásky okolo očí, realistické črty
- Boh podsvetia Usiris- so šakalou hlavou
- bronzové sochy posvätných zvierat- sokol, mačka, opica, býk, škorpión, skarabeus
- Socha kráľovnej Hatšepsut (obr. 28)
- 1,96 m, z bieleho mramoru
- krehká a pôvabná socha, ženské črty
- väčšinou sa dala zobrazovať ako muž s nepravou bradou, lebo ženy nebývali vládkyňe
 
Chrámy
- najväčšie chrámy sú v Luxore Karnaku- sú od seba vzdialené len 3 km, celá  táto trasa bola lemovaná sfingami a Baraňou hlavou
 
- Luxor
- zasvätený Amonovi
- pred pred vstupným pilónom sú dve kolosálne sochy sediaceho Ramsesa II. (15,5 m), a dva obelisky
- nádherné stĺpy v tvare papyrusu
 
- Karnak
- staval sa 2 000 rokov
- je najväčší v Egypte, zasvätený Amonovi
- vstupný pilón má šírku 133 m, dvorana má 134 stĺpov vysokých 22 m
- posvätné jazero, obelisk kraľovnej Hatšepsut (30 m- najväčší na svete)
 
- Medinet habu
- zádušný chrám bol spojený s kráľovským palácom
- obkolesený 17 m vysokým múrom (mal obranný charakter)
- zachoval sa farebný reliéf v bočnej miestnosti
 
- Chrám kráľovnej Hatšepsut
- zádušný chrám
- tri poschodia spája rampa
- reliéfy bohyne Harhor, ktorá má podobu Hatšepsut
 
- Memnonove kolosy (obr. 29)
- 20 m vysoké sediace kolosy
- Stáli pred chrámom Amenhothepa III. , ale chrám sa nezachoval- len kolosy
 
- Abu Simbel (obr. 30)
- pod Asuanskou priehradou
- 1968 sa chrám rozrezal a previezol južnejšie
- Pred chrámom boli sediace kolosy Ramsesa II. (boli 4, vytesané do skaly) (obr. 31)
- Celý chrám je vytesaný do skaly, má tri hlavné miestnosti
- Nedaľeko je podobný chrám, ale menší, postavený na počesť Nofretari, 6 sôch bohyne Hathor a oboch manželov
 
UMENIE EGYPTA
 
Architektúra
- uprednostňovali kameň
- zachované sú hrobky, chrámy a mastaby
- mastaby- hrobky hodnostárov, podzemná hrobka s navŕšenou kamennou mohylou mala tvar zrezaného ihlana s obdĺžnikovou základňou
 
Sochárstvo
Stará ríša
- Snažili sa čo najvernejšie zobraziť portrétovanú bytosť. Podobne ako pri maliarstve, aj tu sochy patrili hlavne mŕtvym a potom bohatým, ktorý si sochy objednávali.
- Sochári zosnulých prikrášľovali, vylepšovali, aby ich podobizeň zostala večne živá. Sochy boli umiestňované do hrobiek- mŕtvy boli zobrazený posediačky. Ženy boli zväčša pri svojich mužoch. Často boli zobrazovaní pri každodennej práci. Zobrazovaní ľudia boli takmer nahí.
- Sochári mali veľký zmysel pre detaily, lebo z tváre sa mali dať vyčítať základné vlastnosti portrétovaného
- Oči boli veľmi podstatné, pôsobili veľmi živo, bielko- vápenec, dúhovka- horský krištáľ, riasy- meď.
- Sochy boli zhotovované z polychrómovaného vápenca.
 
- Sediaci pisár - považovaný za najkrajšiu egyptskú sochu, bol to údajne vysoký úradník a socha pochádza z jeho hrobu.
- Saltova hlava (Červená hlava)- jedno oko má prižmúrené, mierny úsmev na perách- je dôkazom toho, že sa už nesnažili pridržiavať len estetického ideálu, ale chceli zachytiť aj charakter človeka.
 
Stredná ríša
- Sochy v strednej ríši majú zdesený výraz tváre s atmosférou clivoty a beznádeje- akoby boli rovnako vydesené tým čo ich čaká po smrti, a utrpením, ktoré zažili na zemi.
- Sochárstvo veľmi ovplyvnili zmeny v náboženstve- zmena v chápaní nesmrteľnosti. Zmenila sa tiež technika sochárstva, vznikajú reliéfne stéby- technika zapusteného reliéfu, čím sa vytvorila dvojitá silueta.
- Sochy boli umiestnené aj pri vchodoch do hrobiek. Vznikali sochy v skutočnej i nadľudskej veľkosti (záľuba v monumentálnosti), aj malinké sošky (slúžok a otrokov, ktoré boli vkladané do hrobu k mŕtvemu rovnako ako makety a modely znázorňujúce celé hospodárstva, statky a dielne).
 
Maliarstvo
- Maľby nemali skoro žiadnu estetickú funkciu, mali hlavne rituálnu funkciu, všetky zobrazované veci a javy mali určitú symboliku. Obyčajný občania si maľovali na dvere a zárubne ich domov obrazy s kvetinovými a zvieracími motívmi a používali tzv. ochranné farby, aby odohnali zlé a temné sily.
- Väčšina malieb vznikala pre mŕtvych, bolo to akési zaistenie ich posmrtného života, ale mnoho malieb sa našlo aj v domoch bohatých žijúcich Egypťanov.
- Témou väčšiny obrazov sú scény zo života, práca na poli, statku, chov dobytka, lov, rybolov a zvieratá. Maľby v chrámoch zobrazovali obrazy zo života bohov a panovníkov. Maľby v hrobkách znázorňovali pozemský život mŕtveho a jeho cestu do hrobu. Obrazy mali často dej.
- V zobrazovaní prírody bola pre Egypťanov rozhodujúca tzv. večná podstata- zachytávali stálu nemennú skutočnosť. Prírodu verne poznali a preto ju vedeli perfektne zobraziť, no tiež ju podriaďovali štandardom a menili na symboly. To čo maľovali vyzerá neskutočne, lebo veci zobrazovali z uhlu, ktorý umožnil ich jasnú identifikáciu.
- Ľudské telo maľovali vždy spredu, hlavu z profilu, oči spredu, ruky a nohy z profilu- podľa zákonu o proporciách, bol to prísny geometrický systém mriežok. Maliar najprv zobrazil mriežku a potom do nej dosadil postavu. Predpísaná bola aj dĺžka ľudského kroku, alebo šírka rozkročených nôh. Podľa toho, či bola postava obrátená v pravo alebo v ľavo, bola vysunutá vždy vzdialenejšia noha (na rozdiel od sôch, kde bola vždy vysunutá ľavá noha). Zobrazenie veľkosti postáv bolo podľa ich dôležitosti, najväčší bol vždy kráľ alebo boh. (obr. 32)
- Pásová kompozícia- priestor vyjadrovali pásy kladené na seba, pričom každý vyšší pás znamenal ústup do hĺbky- to spôsobilo, že všetky maľby sú dvojrozmerné a bez perspektívy.
- Rozlišujeme dve techniky maľby- buď na suchý podklad (freco secco), alebo na mokrý podklad (buon fresco). Podkladom je zväčša vrstva bieleho vápna, ktorá nadobudne belavú, žltú, sivú, niekedy modrastú farbu.
- Egyptské maľby sa zhotovovali na skaly, drevo i ľanové plátno.
- Umelci maľovali štetcom zhotoveným z trstiny, na jedno konci rozžuvanej, a farby si miešali v nádobkách lastúr.
- Farby hrali veľmi dôležitú úlohu. Spočiatku boli obrazy len čierno- biele, no čoskoro začali používať farby, pretože boli prostriedkom na vyjadrenie určitých hodnôt a základných poznatkov, ktoré sa týkajú povahy tvorov, vecí a nie ich vzhľadu.
  Zelená znamenala sviežosť a mladosť,
modrá- vlasy božstiev,
tyrkysová- ochrana, zrodenie svetla, predzvesť nového života,
čierna- egyptská pôda,
hrdzavá- neplodnosť, piesok púšte, opak bohatstva a štedrosti,
biela- svetlo, svitanie,
žltá- zlato, bohovia, večnosť, bledožltá- ženské telo, tmavožltá- mužské telo,
červená- krv, intenzívny život.
- Malieb sa zachovalo veľmi veľa, hlavne z hrobiek slávnych panovníkov.
 
- Medumské husi (obr. 33)- jeden z najznámejších obrazov, tri husi v hrobke faraóna Nefermata a jeho ženy Itet. Husi tvoria len časť veľkej nástennej maľby, ale sú zobrazené s neuveriteľnou presnosťou, detailami, podľa ktorých sa dá určiť ich presný druh.
- Menen s rodinou na love v močiaroch- ďalšia významná maľba z Menenovho hrobu, množstvo zvierat, tiež veľmi presne zobrazených. Pán stojí na loi, v jednej ruke má tri ulovené vtáky, znázorňujúce démonov. Je tu tiež jeho manželka a dcéra trhajúca lotosový kvet. Dve ryby stúpajúce nahor symbolizujú duše mŕtvych.
- Plačky- maľba z Ramóseho hrobu, znázornené sú tu ženy na pohrebe. Obraz pôsobí síce schematicky, ale gestá žien sú plné plaču, bolesti a zúfalstva.
- Hrobka Setiho (Údolie kráľov) - plavba na bárke smrti, púť, ktorú musel faraón podstúpiť.
- Nofretari (hrobka obľúbenej manželky faraóna Ramsesa II.) - je zobrazená realisticky, krásna, v plisovaných šatách
 
Divadlo
- vďaka rozlúšteniu papyrusu Kniha mŕtvych môžeme tvrdiť, že s divadlom sa prvý krát stretávame v Egypte 1000 rokov pred vznikom gréckej tragédie
 
- Kniha mŕtvych - papyrus obsahuje text zretelne graficky členený, obsahuje pokyny a rady pre hercov aj celé predstavenie
- existuje aj prvý známy doklad o existencii hercov z povolania
- rozvoj hudby, výroba hudobných nástrojov

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Umenie

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.029 s.
Zavrieť reklamu