Reč v rozhlase a televízii

Reč v rozhlase a televízii 

Rozhlas:

-  vyjadrovacím prostriedkom rozhlasu je auditívna reč – zvuk
-  prijímané sluchovým orgánom
-  jednorozmerné pôsobenie v čase
-  čo presahuje rámec

zvuku a sluchu je v rozhlase nekomunikovateľné
Zvuk = reč + hudba + ruch

Hudba:

-  najdominantnejšia zložka rozhlas, vysielania
-  sprostredkuje estetické, emocionálne a fantastické hodnoty
-  obmedzené možnosti pri sprostredkovaní konkrétnych informácií (využíva sa preto so slovom)
-  v rozhlasovej žurn. sa využíva na sekundárne účely: predel, spojenie, oddelenie podmaz

Reč:

-  základný najdôležitejší výrazový prostriedok
-  komunikatívna funkcia: nie je dôležitý len obsah, ale aj spôsob komunikácie

Požiadavky kladené na reč v rozhlase:

-  musí byť jasná a zrozumiteľná
-  nevyhnutná je zreteľná artikulácia, jasná dikcia, adekvátne využívanie zvukových prostriedkov reči
-  prejav musí byť koncipovaný tak, aby mu recipient rozumel a pochopil ho na prvé počutie, lebo sa k nemu už nemôže vrátiť.

Rozhlasovosť: je vlastnosť, ktorú by mala rozhlasová reč, ktorá spočíva vo využívaní všetkých zvukových prostriedkov reči tak, aby sme dosiahli zrozumiteľný a zvukovo kultivovaný prejav. Fónické, lexikálne, morfologické i syntaktické prvky musia byť organizované tak, aby čo najviac vyhovovali rozhlasovému špecifiku.(zvuk – sluch)

Rozhlasovosť je štýlotvorným činiteľom.

Základné črty rozhlasového prejavu sú dané tým:

-  je limitovaný ako spontánny ústny prejav
-  uskutočňuje sa za neprítomnosti adresáta
-  má anonymného adresáta
-  je neopakovateľný
Jedným z prostriedkov dosahovania efektívnosti rozhlasového vysielania je zvyšovanie komunikatívnosti rozhlasového prejavu. (väčšia zrozumiteľnosť, maximálna účinnosť a inšpiratívnosť)

Spisovná slovná zásoba:
Je báza, na ktorej sa vie dorozumieť celý národ, pretože je známa všetkým používateľom daného jazyka. (nárečie, slang, nespisovné výrazy sú známe len určitej skupine)

Využívaním spisovného jazyka sa dosahuje celospoločenskosť rozhlasovej reči.
Rozhlasovú komunikáciu ovplyvňuje aj vysoká miera dobrovoľnosti, rozptýlenie pozornosti recipienta a rušivosť prostredia.

Šum v rozhlase spôsobuje: mikrofón, prenos informácie, zvuková kulisa prostredia,  prísluchový spôsob počúvania.

Publicistický štýl: Má svoje  pevné miesto v systéme funkčných štýlov. Je to spôsob cieľavedomého výberu a tematického usporiadania tých spisovných zvukových prostriedkov, ktoré sa používajú na presnú a presvedčivú informáciu verejnosti o nejakých otázkach. U rozhlasového žurnalistu prevláda publicistický štýl.

Jazykové prostriedky  fungujú v rozhlase autosémanticky – významovo primárne
Ostatné dorozumievacie prvky sú len synsémantické – významovo sekundárne

Reč žurnalistu: je v rozhlase vždy hovorená. Z hľadiska prípravy ju možno deliť na:
-  improvizovanú
-  čiastočne pripravenú
-  úplne pripravenú

Prejavy rozhlasových žurnalistov by mali:

-  svedčiť o dôkladnom poznaní zvukovej stránky jazyka
-  využívať poznatky z fonetiky, fonológie, ortoepie
 
Televízia: vyjadrovacím prostriedkom je audiovizuálna reč.

TV Reč: sa skladá sa z 2. zložiek: (sú navzájom v dialektickej jednote)
-  auditívnej (zvuk): zachytáva podstatu, vzťahy a súvislosti
-  vizuálnej (obraz): zachytáva vonkajšiu podstatu predmetov a javov

Hovorené slovo: je  najdôležitejším prvkom auditívnej zložky audiovizuálnej reči.
TV reč = hudba + ruchy
TV reč:
-  dokáže zachytiť predmety a javy objektívnej reality v pojmoch a abstrakciách
-  je v podstate sebestačná a využitím (lexikálnych, syntaktických, frazeologických, gramatických, fonetických) prostriedkov dokáže  popísať vonkajšiu a aj vnútornú stránku vecí a javov.(podstatu, kontext, situáciu)
-  je univerzálnym systémom, ktorý pomáha žurnalistickú informáciu zhromažďovať, ukladať, spracovávať, vnímať a využívať.
-  umožňuje fixovať pojmy, zovšeobecňovať a abstrahovať
-  má schopnosť apelu
Treba však dosiahnuť syntézu obrazu a reči.

Reč v TV žurnalistike sa vyskytuje v 2. základných formách:

- Monológ – neprerušovaná výpoveď jednej osoby
-  je vhodné ho kombinovať s inými výrazovými prostriedkami (fotky, grafy, film)
- Dialóg – forma rozhovoru dvoch, alebo viacerých osôb
-  je živý a dynamický veľmi využívaný v žurn.

V TV vysielaní možno pozorovať trojaký druh reči:

- synchrónny – priamy kontaktový záznam výpovede človeka, ktorý je zároveň so snímaným obrazom. (autentická hodnota)
- asynchrónny – je tiež autentickou výpoveďou človeka, ale realizuje sa bez použitia obrazu
- komentár mimo obrazu – reč je koncipovaná k filmovým záberom, a má základné funkcie:

-  orientačnú
–  zovšeobecňujúcu
–  diferenciačnú
–  vysvetľujúcu
–  hodnotiacu
–  zástupnú

Reč TV z hľadiska pripravenosti:

- improvizovaná – živá, zaujímavá, náročná pre autora, bezprostredná, prirodzená
- čiastočne pripravená – prechod medzi 1a 3 mala by spájať prednosti oboch
- pripravená – interpretácia vopred pripraveného textu: náročná na využívanie zvukových prostriedkov, intonácia.

ŠPECIFIKÁ DIALOGICKÝCH FORIEM PREJAVU

Reč:
-  Monologická: vyjadrenie jednej osoby bez vonkajších zásahov do ideovej výstavby textu.
-  Dialogická:
Rozhovor
-  hľadanie faktov v mene diváka
-  iba v TV možno hovoriaceho aj vidieť (sledovať mimiku, gestikuláciu, postoj k problematike...)
Predpoklady na správne vedenie rozhovoru:
-  redaktor musí vedieť počúvať
-  redaktor musí sledovať počas rozhovoru: čas, monitor, signalizácie
redaktor sa musí pripraviť:
-  stretnúť sa s partnerom pred realizáciou rozhovoru (odhaliť nedostatky v prejave partnera a korigovať ich)
-  pohovoriť si s ním o téme rozhovoru (netreba však prejsť konkrétne otázky)
-  redaktor musí vniknúť do problematiky a stať sa rovnovcenným komunikačným partnerom
-  slušnosť a úcta, v prípade potreby aj pomoc
-  vplyv prostredia (hnusné kamery!!!!)
-  stručné a jasné otázky
-  objektívnosť, nevnucovať odpovede
-  nepoužívať bezobsažné frázy
Beseda
-  je súhrn prejavov vyslovených viacerými ľuďmi na jednu tému
-  čiastočne pripravená
-  používajú sa názorné materiály (obrázky, grafy, filmy, mapy)
-  sprievodné slovo k náz. materiálom musí byť: vopred pripravené, únosne dlhé, viazané k obrazu
-  by mala byť: dynamická, živá, spontánna
redaktor má v besede niekoľko úloh:
-  vedie besedu
-  musí byť dobre informovaný, ovládať a mať záujem o problematiku
-  R: kladie otázky, usmerňuje k cieľu, vytvára rovnaké podmienky pre všetkých diskutujúcich
-  R je: pomocníkom, usmerňovateľom, komentátorom, popularizátorom
-  R: musí vedieť: improvizovať, vystihnúť kedy treba zasiahnuť
-  R. nemá v obraze dominovať
-  je časovo neprerušiteľná
-  vhodne zvolený účastníci
-  vhodný námet besedy
-  je nutné nájsť právnu mieru medzi improvizáciou a a pripravenosťou besedy 

Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/zurnalistika/4024-rec-v-rozhlase-a-televizii/