Slovenská výslovnosť

SLOVENSKÁ VÝSLOVNOSŤ: VÝVOJ, ŠTÝLY A SÚČASNÝ STAV
-  Spisovná výslovnosť s.j.  vychádza zo stredoslovenskej výslovnosti.
-  Pred vznikom ČS bol základom slovenskej spisovnej výslovnosti tzv. martinský úzus (výslovnosť pracovníkov Matice slovenskej).
-  Počas 1. republiky sa popri matičnej výslovnosti považovala za spisovnú aj scénická reč SND.
-  Súčasný stav: neexistuje inštitúcia so všeobecnou autoritou v oblasti spisovnej výslovnosti.

Norma výslovnosti:
-  ustálený štandardný vzor spisovnej slovenčiny
-  pomocou neho sa hodnotí rečové správanie jednotlivcov a inštitúcií
-  záväzná podoba znenia jazykových prostriedkov
Zvukovo kultivované prejavy: Sú tie, ktoré v súlade so základnými  pravidlami jestvujúcej kodifikácie, cieľavedome, funkčne a citlivo využívajú zvukové prostriedky slovenčiny.
Kodifikácia: opis normy v úradne schválenej príručke.
Zvuková jazyková norma: Je nadindividuálny jav. Z jeho spoločenského jestvovania vychádza  jeho vnútorná dynamika.
Úspešné verejné vystúpenie: Je možné len  v súlade so spoločenskou jazykovou normou.
Hodnotenie recipientom: je tým prísnejšie:
  - čím má prejav vážnejší obsah
-  čím je  určený väčšiemu počtu divákov
-  čím vážnejšia je situácia v ktorej sa prejav uskutočňuje
Reč: Je súvislý prúd artikulačných i percepčných  procesov a zvukových (akustických) javov.
Reč: je zložená s jednotiek: hlásky → slabiky→ slová→ atď.
Hlásky:
-  Sú najmenšie artikulačno-akustické jednotky, z ktorých sú zložené významové jednotky reči – slová. 
-  sa v konkrétnom jazykovom prejave stáva  súčasťou väčšieho celku a vplýva na ňu množstvo faktorov ako je: jazykové okolie hlásky - Každý konkrétny výskyt určitej hlásky predstavuje novú situáciu.
banka – žena: inak sa vyslovuje (n)
  kyjak – kyj: inak sa vyslovuje (j)
  ľad – lipa:  inak sa vyslovuje (l)

Náuka o správnej výslovnosti zahrňuje:
- ortofóniu: sa zaoberá správnym tvorením hlások a ich spájaním v súvislej reči
- ortoepiu: podáva pravidlá o správnom používaní hlások

Fonetika: Je jazyková disciplína, ktorá študuje zvukovú stránku jazyka Jej predmetom je štúdium tvorenia reči a procesov  jej počutia a porozumenia.
Písmo:
-  je jedným so spôsobov transformácie a fixácie ľudskej reči
-  je konvenčné, neobsahuje prvky autodynamiky
-  leží na ňom ťarcha literárnej tradície a vývojových epoch

Reč: Je živá, vyvíja sa a odráža vývin jazykového spoločenstva.
Písmo, pravopis nemôže byť správnym vodidlom pre správnu výslovnosť, lebo medzi hovorenou a písanou podobou jazyka existujú určité rozdiely:
-  pri rozprávaní nie je toľko prestávok, ako pri písaní medzier
-  vety končiace rovnakým interpunkčným znamienkom, môžu mať rôzny intonačný priebeh. atď.

Rečový prejav – komunikát tvorí  relatívne uzavretý celok, ktorého časti sa ovplyvňujú a podmieňujú. Určitá zvuková realizácia dodáva komunikátu určitý obsahový a komunikačný náboj, zúčastňuje sa na tvorení a dopĺňaní jeho zmyslu. text sa nielen číta, ale musí sa aj správne interpretovať.
Reč: premieta duševné a telesné stavy hovoriaceho

Štýly spisovnej slovenčiny:

- Neutrálny štýl výslovnosti:
-  Je základná a najfrekventovanejšia podoba zvukového znenia hovorených prejavov v spis. slov.
-  úradné rokovania, verejné prejavy, vyučovanie, televízni a rozhlasoví redaktori

- Vyšší štýl výslovnosti:
-  prejavuje sa v situáciách, keď jazykový prejav nadobúda určitú osobitnú fónickú a artikulačnú podobu
-  poukazuje na svedomitú prípravu
-  dbá na artikulačné rozvinutie reči (ä – široké e)
-  výraznejšie sa naznačujú slovné spojenia
-  pomalšie tempo
-  slávnostné prejavy, čítanie poézie, alebo prirodzený prejav osobnosti herca, spisovateľa atď.

- Nižší štýl výslovnosti.
-  tvorí prechod k fonicky nespisovným prejavom
-  uvoľnenosť artikulácie
-  rýchlejšie tempo reči
-  štýl súkromného styku
-  využívanie prvkov, ktoré dodávajú prejavu charakter menšej záväznosti, bezprostrednosti, spontánnosti
Pre používanie v prostriedkoch masovej komunikácie a propagácie je najvhodnejší neutrálny štýl výslovnosti.