Boris Holečko: Pracovať vo Funku je celkom sranda

Utorok, 10.04.2018 09:30 Chlapec redakcia
Vytlačiť Správy pre študentov

Charakterizuje ho brada, špecifický štýl videí a atypické instagramové meno. V roku 2016 skončil Fakultu masmediálnej komunikácie v Trnave s bakalárskym titulom. Dnes pracuje ako videomanažér vo Funrádiu. BORIS HOLEČKO.

V súčasnej dobe ťa bez preháňania môžeme nazvať jedným z najlepších videomakerov na Slovensku. Ale vráťme sa trochu nazad, k tvojim začiatkom. S videom si sa spoznal v rodných Leviciach, kde ste s kamarátmi založili skupinu Frozen Chicken. Čo ste natáčali?

Boli sme piati a nakrúcali sme asi fakt všetko. Väčšinou to boli samé hlúposti. Len sme chceli točiť a nemalo to žiadnu pointu. Hocikedy sme vyšli von s nejakým digitálnym foťákom a nakrúcali sme hore-dole, čo nám napadlo.

Venuješ sa viacerým oblastiam. Od natáčania svadieb, cez gastro a promo videá, až po videoklipy. Čo z toho ťa baví najviac?

Točím všeličo, ale ťažko povedať, čo ma baví najviac. Povedzme, že keď dlhšie nenakrútim promo video, po čase by som sa do neho rád pustil. Napríklad, už dlho som nerobil klip, tak som sa teraz dohadoval s Tonom Suchotom, že v zime alebo po zime niečo natočíme.

Ten klip bol súčasťou tvojej bakalárskej práce na FMK.

Áno, on študoval u nás na škole v Trnave a ja som mal bakalárku s názvom Trendy v audiovizuálnej tvorbe. Povedal som si, že prečo to nespojiť, a tak som ho oslovil. Bol z toho nadšený, vymysleli sme klip a natočili ho. Spravil som dve verzie klipu, odprezentoval ho a podarilo sa mi zoštátnicovať.

Prvá väčšia zákazka prišla z firmy RedBull. Ako si sa k nej dostal?

K Redbullu som sa dostal cez kamaráta Igora Piatrova, ktorý v tom čase pracoval na pozícii student brand manager. Mal na starosti značku Redbull na študentskej pôde a keďže sme boli v tom čase obaja z rovnakej fakulty, stretli sme sa na jednej akcii. Poprosil ma, či by som mu tam mohol odfotiť pár plechoviek. Ja som mu ich odfotil, on bol spokojný a už to pomaličky rástlo.

S akými firmami momentálne spolupracuješ?

Momentálne veľa nakrúcam pre Funradio a Sajfovi pomáham so Samsungom. Po novom som začal nakrúcať pre doplnky výživy Nocco a Barebells. Nenapadne mi teraz v rýchlosti nič ďalšie, ale je to pestré a celkom často sa to obmieňa.

Do svojho video portfólia si môžeš zaradiť zvučné mená známych Slovákov ako Gogo, Selassie, alebo Sajfa. Na akých projektoch si sa s nimi zúčastnil?

Áno, chalanom youtuberom pomáham s niektorými ich videami. Slážovi som napríklad pomáhal s „Výletmi na slepo“. Bola to séria videí proti predsudkom, ktoré ľudia majú. S Gogom sme nakrúcali veľa Redbullových vecí alebo som mu robil backstageovú kameru pri jeho väčších projektoch ako videoklipy, a podobne. So Sajfom som takmer celé dni. Tam mám na starosti, ako som spomínal, Samsung a Lvl lama.

Aký najviac crazy zážitok s nimi máš?

Fúha, zážitkov mám s nimi fakt veľa. Keď sme napríklad točili Výlety na slepo so Slážom, boli sme v utečeneckom tábore v Slovinsku. Celý deň sme sa tešili na to, ako si večer oddýchneme na hotelovej izbe. Dáme si normálnu sprchu a budeme len tak relaxovať na wi-fi. Nakoniec to vyšlo tak, že sme spali u cudzej rodiny s týpkom, s ktorým sme tam išli. Bol to náš šofér a tvrdil, že tam má veľa kamarátov a budeme spať u nich. Tak sme spali u cudzej rodiny. Mali akurát dole nejakú oslavu, kde bolo plno ľudí. Celá rodina jedla prasa a my sme spali hore v niekoho detskej izbe. Bolo to dosť divné a z tej únavy a zúfalstva sme nevedeli, či sa máme smiať alebo plakať. Najhoršie boli asi raňajky. Jedli sme zvyšky prasaťa, čo zostalo z večere (smiech).

Nelákajú ťa napríklad aj vody kinematografie? Čo tak natočiť vlastný film?

Vlastný film? Keď raz budem mať trochu viac času a peňazí, tak určite áno. Chcel by som to skúsiť. Viac ma totiž baví taká tvorba, pri ktorej je trošku väčšia pre-produkcia. Teda chystanie samotného nakrúcania. Určite by v budúcnosti rád skúsil aj niečo väčšie.

Ako vyzerá bežný deň Borisa Holečka absolventa Fakulty masmediálnej komunikácie v Trnave?

Môj bežný deň je ťažké opísať, pretože niekedy je nakrúcanie od tretej ráno a inokedy zas sedím celý deň za počítačom a strihám, kým mi nevylezú oči. Úplne bežný deň teda nemám. Ale také najčastejšie je, že idem ráno do rádia, tam si niečo postrihám alebo nakrúcam. Poobede mám po novom tréningy a večer, ak ešte treba niečo dokončiť, zostáva to na doma. Potom prídu na rad moje projekty a ak Pán Boh dá, tak mám čas aj na priateľku.

Nie je na teba za to trochu nahnevaná?

Už ju to dosť hnevá, ale snáď to pochopí a ešte chvíľu vydrží. Potom sa budeme mať možno trochu lepšie.

Čo na svojej práci miluješ najviac?

To, že je rôznorodá. Keby mám robotu, ktorá je stereotypná, kde každý deň pracujem od-do a robím stále to isté, asi by ma to nebavilo viac ako mesiac. To, že takmer každý deň je iný, ma na mojej práci teší najviac. Tento polrok mám určitých klientov a určité džoby, o pol roka to môže byť zas niečo iné.

Momentálne pracuješ za kamerou. Neláka ťa, že by si sa postavil aj pred objektív?

Toto leto som, napríklad, na požiadanie Funrádia začal robiť Fun vlogy. Bol celkom boj rozprávať do objektívu a nestáť za kamerou. Ľudia si na to ale zvykli a zatiaľ nemám veľa hejterov. Ale momentálne ma to pred kameru neláka. Radšej som za ňou a riešim tú technicko-obrazovú stránku videa.

Na FMK UCM si vyštudoval bakalára. Potom si dal prednosť kariére v jednom z najpočúvanejších rádií na Slovensku. Zjednodušila univerzita a hodiny strihania na Skladovej tvoj pracovný nástup?

Áno, univerzita mi určite pomohla k tomu, čo dnes robím. Keď som začínal, nemal som poriadne na čom nakrúcať a strihať. Boli to dlhé noci na Skladovej. Jedno leto som tam strihal svadby tak, že som večer prišiel, v noci som postrihal, cez deň som sa vyspal u kamaráta a zas som tam šiel na noc. Všetci vrátnici ma už poznali. Za túto možnosť som fakulte veľmi vďačný. Tak isto ako za všetky kontakty, ktoré som vďaka nej získal a dnes ich využívam.

Počas štúdia si veľa času venoval aj FMK TV. Mohol by si to nazvať ako svoj odrazový mostík?

Pôsobil som aj v FMK TV pod vedením Mareka Šimončiča. Bolo tam kopec mojich spolužiakov - starší aj mladší študenti. Mal som na starosti internetovo-videovú tvorbu, zatiaľ čo ostatní robili skôr tú televíznu. Nakrúcal som rôzne aftermovies z akcií, kam sme chodili alebo rôzne internetové relácie so spolužiakmi.

Aký predmet bol tvoj najobľúbenejší?

Najobľúbenejší predmet boli asi Základy audiovizuálnej tvorby s Marekom Šimončičom, kde som sa aj prvýkrát stretol so zrkadlovkou a začal fotiť a točiť. Viac ma bavili rôzne reklamné a praktické predmety. Taká slovenčina a žurnalistika ma už úplne nelákala, keďže toto všetko som niekoľkokrát prenášal.

To ma vedie k otázke, aký si bol študent?

Nebol som vôbec dobrý študent - asi jeden z tých slabších. Ale o to viac som sa snažil na ostatných predmetoch a mimo predmetov. A nakoniec sa to aj celkom vyplatilo, keďže teraz robím to, čo chcem a pomaly napredujem.

Späť do súčasnosti. Aké to je, pracovať ako videomanažér vo Funrádiu? Čo všetko máš na starosti?

Pracovať vo Funku je celkom sranda. Na začiatku som si myslel, že to bude trochu iné. Ale tak je to asi pri každej práci. Očakávania sa líšia od reality. Tým ale nechcem povedať, že realita je zlá. Je tam veľmi dobrý kolektív. Bez neho by som tam asi dlho nevydržal. Mám veľa roboty, ale zatiaľ ma to baví a drží, čiže momentálne sa nechystám odísť a snáď sa ani oni nechystajú vyhodiť mňa.

Vo Funku pracuje aj viacero našich študentov. Ako sa ti robí s ľuďmi, s ktorými ťa spája rovnaká fakulta?

To je pravda, vo Funku je kopec ľudí, ktorí študovali na FMK. Je to zábavné, pretože to boli najprv moji starší spolužiaci a dnes ich stretávam dole v štúdiu pri Sajfovi, píšu na web alebo hlásia dopravu. Podľa mňa je to super motivácia pre ostatných študentov, ktorí by chceli pracovať v médiách. Keď to dokázalo také poleno ako ja, tak sa to určite dá.

Na Instragrame sa voláš slepačí bujón. Prečo práve toto meno?

Toto meno nemá žiaden hlbší význam a vzniklo ešte v časoch Frozen Chicken, čo je v preklade mrazená sliepka. Takže tam je taká mierna spojitosť - sliepka, bujón – slepačí bujón.

Na záver je niečo, čo by si chcel odkázať našim študentom?

Aby na sebe makali a aby si určite išli za svojimi snami, pretože to ich posunie najviac. Nikto iný a nič iné, len to, keď sa budú snažiť a makať.

Komentáre

TIP: Zaregistruj sa a vystupuj pod vlastným Zones ID.

K dispozícii nie sú žiadne komentáre.

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

0.013