Cestovateľské kino predstaví Antarktídu, Indiu a Portugalsko

Dva mesiace na storočnej plachetnici obklopený neobyčajnou krásou Antarktídy. Cestovateľské kino prinesie špeciálne dobrodružstvo

Ľadová púšť, kam len oko dovidí. Zem nikoho, kde platia osobitné zákony a ktorej vládnu chlad a obrovské plávajúce kusy ľadu. Najchladnejší kontinent, ktorý bol po storočia mýtickým miestom, obývajú dnes len vedci, kráľovské tučniaky, veľryby, albatrosy a pár ďalších živočíchov. Cestovateľské kino sa tentokrát vyberie do Antarktídy. V utorok 16. júla v košickom Kine Úsmev ju priblíži cestovateľ Martin Navrátil, ktorý sa tam vybral na storočnej plachetnici.

V Cestovateľskom kine si rozprával o viacerých krajinách, no Antarktída je dobrodružstvo iného rangu. Čím je tento zážitok iný?

Martin Navrátil: Do Antarktídy som sa vybral vyše storočnou plachetnicou holandskej spoločnosti, ktorá má ako jediná plachetnica povolenie tam plávať. Nebola to však len plavba k Antarktíde, ale aj návšteva najizolovanejšieho ostrova na svete Tristan da Cunha či plavba krížom cez Atlantik. A prečo? Lebo som chcel zažiť ten pocit, aký mali moreplavci pred 100 rokmi, keď prekonávali 15-metrové vlny studených oceánov.

Čo to vlastne znamenalo pre teba? Musel si absolvovať nejaký lodný kurz a podieľať sa aktívne na plachtení alebo si si to mohol užiť ako oddychujúci cestujúci?

Martin Navrátil: Nemal som žiadne skúsenosti. Bolo nás tam 37 ľudí a okrem toho ešte 17-členná posádka. Ten, komu nebolo zle sa spolupodieľal na činnosti lodi. Napríklad sme naťahovali laná, držali kurz či sledovali okolia. Bola to vlastne taká malá škola námorníctva. Učili sme sa uzly, plachtenie, jednoducho všetko. Každý deň sme mali aj prednášky o histórii dobíjania kontinentu, o veľrybách a ďalších témach.

Je vlastne ťažké dostať sa na takúto cestu do Antarktídy?

Martin Navrátil:

Nie, nie je to ťažké, len drahé. Mňa takáto dvojmesačná plavba vyšla na 9100 eur, a to je dĺžku plavby extrémne málo. Niekedy 7-dňová plavba stojí od 4500 eur. Ale o tom všetkom a o tom, ako sa na Antarktídu dostať prezradím na premietaní v Košiciach.

Cestovateľské kino v krajine pánov svetových morí

Oceánom hýčkaná kráľovná moreplavcov. Zem zdobená vínnymi révami a korunovaná slnečnými lúčami. Objavte zabudnutý klenot Európy, ktorej cesty kedysi strážili templári a ktorej vládli kresťanskí aj moslimskí králi. Cestovateľské kino v utorok 16. júla predstaví v KC Dunaj pokojnú stredomorskú krajinu Portugalsko. V sprievode Michala Chmeliara ochutnáme legendárne portské, prevezieme sa v typickej žltej električke naprieč spletitými uličkami, okúsime prístavný ruch, dozvieme sa, ako sa pestuje korok aj tajomstvo 500 eurovej bankovky.

Ako ste sa k tejto krajine dostali? V čom vyniká v porovnaní s inými krajinami, ktoré ste navštívili?

Michal Chmeliar: Portugalsko patrí medzi mojich obľúbencov spomedzi krajín Európy. Útla krajina (len asi 2-krát väčšia ako Slovensko), nádherné pobrežie lemované rybárskymi dedinkami a mestečkami a veľmi pokojní a milí ľudia. Ak by ste cestovali po celom Pyrenejskom polostrove, tak je až zarážajúce, akí odlišní sú Portugalci od Španielov. Španielsky divoký temperament a hlučnosť tu vystrieda pokoj, ktorý je pre Stredomorie až zarážajúci. Na jednom múre v Lisabone je dokonca nasprejovaný nápis: Rešpektujte portugalské ticho alebo sa vráťte do Španielska! To ticho ale samozrejme neplatí, keď sa hrá futbal...

A všade na vás dýcha ich slávna moreplavecká minulosť. Portugalci boli kedysi naozaj pánmi svetových morí a hoci doma žije len asi desať a pol milióna obyvateľov, portugalčinou hovorí vo svete asi 230 miliónov ľudí. 

Čo patrí do kategórie treba vidieť a treba zažiť?

Michal Chmeliar: Každý cestovateľ by v Portugalsku mal navštíviť mestá Porto a Lisabon, aby porozumel rozdielom medzi severom a juhom krajiny. Tiež ochutnať slávne portské a čerstvo opečené ryby v úzkych kamenných uličkách. Pozrieť si najdlhší most Európy a pokochať sa Atlantikom pri západe slnka na najzápadnejšom cípe Európy.

India je aj veľká chudoba a zároveň silná viera

Pestrofarebná, dobrodružná, snová, ale aj krutá a špinavá. Cestovateľské kino v stredu 17. júla v trnavskom Kine Hviezda odhalí závoj mnohovrstevnej Indie a ponorí sa do jej magickej a spirituálnej atmosféry. Návštevníci sa na tejto ceste vyberú najmä na severovýchod, ktorý patrí k menej poznaným klenotom tejto krajiny, kde ich privítajú mosty z koreňov stromov, vlhké údolia aj buddhistické kláštory. S cestovateľkou Martou Rajkovou tiež navštívia sväté mesto Varanasi, vydajú sa k bájnemu Taj Mahalu a pozrú sa aj do hippisákmi presláveného mesta Goa.

“V Indii ma prekvapila najmä rôznorodosť etník. Žijú tam budhisti, rôzne kmene a skupiny obyvateľstva inej kultúry a iného vierovyznania, ktoré si predstavujeme pod typickou Indiou,” hovorí Marta Rajková, ktorá objavovala zákutia najľudnatejšej krajiny sveta približne mesiac. “Navštívila som severovýchodnú Indiu, ktorá sa mi páčila najviac. Okrem toho ešte pár známych miest v Indii, ako Taj Mahal a mestá Varanasi, Kalkata, Khajuraho, čiže hlavne sever krajiny,” opisuje a pokračuje: “Nemôžem povedať, že by ma niečo prekvapilo alebo šokovalo, lebo zvyčajne kultúrne šoky nezažívam. Ak by som predsa len mala nájsť niečo výrazne iné, tak to je veľká chudoba a zároveň silná viera Indov. Tiež kontrast v čistote krajiny. Severovýchodná India je napríklad výrazne čistejšia a usporiadanejšia než zvyšná časť, ktorú som videla.” Pre cestovateľov, ktorí sa do tých končín chystajú má pár tipov: “Nemali by vynechať Taj Mahal, aj keď je to extrémne turistické miesto, ale stojí to za to vidieť. A tiež severovýchodnú Indiu, hlavne o ktorej bude moja prednáška, lebo sú tam miesta, ľudia a zážitky, ktoré som doteraz videla iba na stránkach časopisov a ani mi nenapadlo, že také niečo uvidím raz naživo.”