Cestovateľské kino predstaví Kanadu, Peru, Brazíliu a Černobyľ

Obrovské rozmery Kanady si uvedomíte najmä vtedy, keď sa snažíte prejsť z jedného pobrežia na druhé. Divoká ako medveď grizly, ostrá ako ľad a hustá ako javorový sirup. Cestovateľské kino sa v utorok 8. októbra v KC Dunaj a vypraví sa do krajiny, ktorú kedysi ovládla najväčšia zlatá horúčka. Na púti cez krajinu, ktorá sa tiahne od mora k moru, čaká návštevníkov neskrotná divočina, číre jazerá, ohromujúce národné parky, vysoké štíty, ľadovce a vyspelé metropoly. S cestovateľom Michalom Chmeliarom sa bližšie pozrú do oblasti medzi Calgary a Vancouverom, zaspomínajú na dve olympiády a neobídu ani dedičstvo pôvodných Indiánov.

Kanada patrí medzi najkrajšie krajiny, čo sa prírody týka. Čo sú podľa vás najväčšie vychytávky, ktoré by si cestovatelia nemali nechať ujsť?

Michal Chmeliar: Ak je niekto milovníkom prírody, tak sa určite treba vybrať na západné pobrežie do oblastí Skalnatých hôr alebo na sever do oblasti Yucon. Ak máte radšej mestá, potom treba ísť na východné pobrežie. Ja osobne mám veľmi rád národné parky Jasper a Banff alebo hory okolo Whistleru.

Ak chce turista v Kanade zažiť niečo nie mainstreamové a možno aj trochu dobrodružné, kam by sa mal vybrať?

Michal Chmeliar: Určite by mal ostať v horách, zájsť aj za upravené chodníky a veľké parkoviská pri hlavných vyhliadkach. Pre niekoho by mohlo byť zaujímavé napríklad kempovať pri jazere Maligne neďaleko slávneho Spirit Islandu. V kempe je len zopár miest, preto si ho treba rezervovať dlho dopredu a dostanete sa tam iba na kanoe, takže musíte pol dňa pádlovať cez dlhé jazero Maligne, aby ste sa tam vôbec dostali.

Hovoríte, že Kanada je najlepšie miesto na život. Prečo?

Michal Chmeliar: To nehovorím len ja, konkrétne Vancouver sa pravidelne umiestňuje medzi mestami, kde je najvyššia kvalita života. Naozaj je to zvláštne veľkomesto, ktoré je ale plné zelene a parkov, ľudia si popri chodníkoch pestujú zeleninu, radi sa bavia a dobre jedia, no už aj tu cítiť čoraz viac aj neduhy, ktoré trápia všetky veľké mestá, ako prisťahovalectvo, bezdomovci, odpadky… Mne sú preto skôr sympatické menšie horské mestá. Celkovo je však Kanada veľmi bezpečná, zelená a pokojná krajina.

Cestovateľské kino: Peru

Staré tradície, divoká krajina, fascinujúca história, Deti Slnka, pradávne civilizácie, výborná kuchyňa, vplyv rozmanitých domorodých kultúr. To tvorí neodolateľnú esenciu Peru – krajiny, ktorej tvary, farby a chute ožijú v rozprávaní cestovateľa Petra Koutného. Tešiť sa môžete na bezprecedentné množstvo pamiatok a archeologických komplexov, prírodné zázraky od hustých pralesov, cez pobrežné pláže až po náhorné plošiny a na optimistických domácich. Zahaľte sa s nami do pestrých farieb tejto pozoruhodnej zeme.

Petr Koutný

sa k väčšiemu cestovaniu dostal pomerne skoro, ako 21-ročný precestoval stopom počas troch mesiacov veľký kus Južnej Ameriky, najmä Andské štáty ako Peru, Kolumbia, Ekvádor, Bolívia či Čile, veľký čas strávil aj v Brazílii.

Do Brazílie s priehrštím optimizmu a veľkokapacitným fotoaparátom

Zhlboka sa nadýchnuť v amazonskom pralese, zatancovať si na karnevale v Rio de Janeiro, vychutnávať si slnečné lúče na pláži Copacabana, postaviť sa zoči-voči majestátnej soche Krista Spasiteľa či zaburácať si na najznámejšom futbalovom štadióne Maracaná. Piata najväčšia krajina sveta Brazília ponúka cestovateľom však omnoho viac než len tieto notoricky známe miesta a atrakcie. A práve o tom bude Cestovateľské kino v stredu 16. októbra v trnavskom Kine Hviezda. Krajinou, ktorá je miestom fantastickej etnickej rôznorodosti, exotickej kuchyne, neutíchajúcej radosti zo života, ale aj obrovskej chudoby a kriminality, bude sprevádzať Petr Koutný.

“Esenciu Brazílie cítiť najmä v centrálnej a severnej časti tejto obrovskej krajiny. To je oblasť, do ktorej turisti bežne mieria a určite by bolo veľkou chybou vyhnúť sa Rio de Janeiro alebo mestu Salvador. Po dostatočnom nasaní esencie v týchto či podobných miestach je určite dobre zamieriť na iné, menej turistické miesta,” odporúča Koutný cestovateľom, ktorí by chceli objavovať túto piatu najväčšiu krajinu sveta. Na svoju prvú návštevu tejto krajine si spomína takto: “Bolo to v dobe, kedy návšteva niektorých častí Brazílie vyžadovala pevné nervy a kedy bolo Rio nebezpečné miesto a o São Paulo ani nehovoriac. Ale už vtedy ma oslovil všeobecne pozitívny prístup Brazílčanov k životu.” Odvtedy zažil v tejto na zážitky bohatej krajine všeličo, napríklad aj lov piraní. “Pirane sú asi najľahšie uloviteľné ryby v tropickej časti Brazílie. Stačí primitívny prút, lanko, háčik a kúsok mäsa. Pirane sa mimochodom bežne jedia, pre nás však majú extrémne vysoký počet kostí,” opisuje svoje zážitky Koutný. Pre tých, ktorí by sa chceli vybrať na opačný koniec sveta odporúča zabaliť si krátky slovník portugalčiny, knižného sprievodcu, fotoaparát s poriadnou kapacitou a najmä priehrštie optimizmu. A čím vlastne dostala jeho táto krajina? “Krásou a jedinečnosťou prírody, mimoriadnou etnickou rozmanitosťou obyvateľstva a ich neutíchajúcim optimizmom a radosťou zo života.”

Černobyľ je jedna z top lokalít adrenalínového turizmu

“Nech sa atóm stane naším pomocníkom a nie protivníkom.” Takto znie slogan, ktorý pred viac ako 30 rokmi symbolizoval vrchol sovietskeho progresu. Dnes je jedným zo symbolov najznámejšieho mesta duchov na svete. Cestovateľské kino sa v stredu 18. októbra v Ateliéri Babylon a 23. októbra v Smer Klube 77 v Žiline vydá medzi rozpadávajúce sa pomníky jednej z najväčších jadrových katastrof. O tom, ako vyzeral Černobyľ pred tým, než ho zakryl rádioaktívny prach a ako vyzerá dnes porozpráva Martin Dubeň.

Dnes je téma Černobyľu veľmi populárna kvôli seriálu. Ty chodíš do Černobyľu často a o tej katastrofe si už určite počul kde čo. Ako sa ti pozdávalo seriálové spracovanie?

Martin Dubeň: O tvorbe seriálu sme vedeli už vopred. Napriek tomu, že sa nenatáčal v Černobyle sú veci, ktoré jednoducho v našej komunite neutajíte. (úsmev) Úprimne, báli sme sa, že tému Černobyľu veľmi skreslia a pošpinia. My sa snažíme o likvidátoroch Černobyľu hovoriť ako o hrdinoch, rozpovedať ich pravdivý príbeh a nenechať ich životné osudy zapadnuté prachom. Chceme, aby sa na Černobyľ, ľudské osudy plné nešťastia, ale aj tie so šťastným koncom nezabudlo. Dávame do toho veľa energie a obávali sme sa, že ten seriál to môže naštrbiť. Nie je tomu až tak dávno, a mnohí si to aj pamätajú, čo vznikli Černobyľské denníky – absolútna hovadina. Dodnes sa nájdu turisti, ktorí rôzne miesta porovnávajú s lokalitami v tom filme. Na naše prekvapenie však bol seriál nielen, že kvalitne spracovaný, ale aj veľmi presný. Tvorcovia si naozaj dali záležať a snažili sa držať oficiálnej línie udalosti. Spadol mi veľký kameň zo srdca už keď som videl prvú časť. Pochopil som, že seriál sa uberá správnym smerom.

Je po seriáli zvýšený záujem o výlety do Černobyľu?

Martin Dubeň: Samozrejme. Dopyt po adrenalínových zážitkoch všeobecne stúpa, je to trend posledných rokov. Černobyľ je jednou z top lokalít tohto typu turizmu a záujem oň citeľne stúpal už aj pred samotným seriálom. Seriál však, ako sa aj dalo očakávať, dopomohol záujmu. Na jednej strane je to dobrá správa – množstvo ľudí, aj takí, ktorí by o Černobyľ ani nezakopli, sa prídu pozrieť a tak jeho príbeh neupadne do zabudnutia. Na druhej strane, čo sa samotných turistov týka, tí sú často menej citliví voči miestu. Videli seriál, a to im stačilo. Už nie sú takí sčítaní, nemajú to miesto tak naštudované, tie príbehy tak prežité a tým pádom im chýba aj príslušný rešpekt.

Sú nejaké charakterové typy, pre ktoré je takýto výlet určený alebo by ich mohol osloviť?

Martin Dubeň: Áno, dá sa hovoriť o niekoľkých charakterových typoch. Jednak sú to ľudia, ktorých zaujíma história, či konkrétne sovietska éra. Potom sú to ľudia, ktorí majú vyslovene radi katastrofy, respektíve sú nimi fascinovaní a chceli by na vlastné oči vidieť ako vyzerá miesto, ktoré človek opustí zo dňa na deň. Tiež sú to aj ľudia, ktorí majú radi adrenalín, či objavovanie nového a nepoznaného. Samozrejme, môžu to byť aj ich kombinácie.