Cestovateľské kino predstaví v novembri Gruzínsko a Arménsko, Urban exploration, Kanadu, Havaj a Maroko

Cestovateľské kino: Gruzínsko a Arménsko

Pohorie zakliesnené medzi dvomi svetmi, kde sa v každom kúte rozpráva iným jazykom! Vyberte sa na miesto, kde sa stretáva Orient so Západom, islam s kresťanstvom, Európa s Áziou! Spolu sa vydáme do blízkej a pritom tak vzdialenej exotiky menom Kaukaz, ktorá sa rozprestiera od Kaspického mora až po bájny Ararat. Trojica Gruzínsko, Arménsko a Azerbajdžan nám ponúkne prekrásne hory, jedinečnú kultúru, starobylé stavby chránené UNESCO aj skvelé víno. V sprievode skúseného cestovateľa Petra Hliničana sa vyberieme aj do málo známych oblastí ako Čečensko, Ingušsko či Dagestan. Porozprávame si o tom, ako to dnes vyzerá vo vojnou zničenou Grozny, kto je najslávnejší Dagestánec Chabíb Nurmagomedov a prečo chcú byť všetky miestne deti ako on. Prejdeme sa aj jedným z najstarších miest planéty – magickým Derbentom, vystúpime na najvyššiu horu Európy Elbrus a poradíme vám, čo potrebujete, ak chcete na ňu vystúpiť aj vy.

Peter Hliničan

aj vďaka svojej práci sprievodcu precestoval viac ako 70 krajín sveta. Medzi jeho najzaujímavejšie destinácie patria Afganistan, Severná Kórea, Kongo, Venezuela a Patagónia. Profesionálne sa však najviac venuje regiónu Južnej Ameriky, kde aj rok pôsobil v rámci rozvojového programu OSN. Vyštudoval prekladateľstvo na University College London.

Pri urbexe možno objaviť čokoľvek

Svedectvo o kráse zániku, ktorá sa skrýva na dosah našich všedných krokov. V utorok 12. novembra sa bude v KC Dunaj konať prednáška o fenoméne urban exploration. Históriu, architektúru, umenie, na to všetko možno natrafiť pri mestskom prieskume zabudnutých ruín. Podzemné bunkre, opustené nemocnice, zachované vily, rozpadnuté fabriky či zarastené vrakoviská sľubujú objavovanie s dávkou adrenalínu. Čo je urbex, ako funguje či aké sú hlavné úskalia tejto záľuby povie jeho nadšenec a fotograf Matej Grečo.

Dá sa nejako zhrnúť, čo všetko spadá pod urbex? Môže to byť hocijaká opustená budova alebo musí spadať do nejakej kategórie?

Matej Grečo: Z môjho pohľadu to je akýkoľvek opustený objekt. Samozrejme, niekoho lákajú špecifické stavby, či už sa bavíme o pôvodnom účele alebo napríklad aj o veľkosti. Väčšina ľudí chce vidieť niečo nevšedné, preto pre neho nemusia byť zaujímavé napríklad rôzne opustené chaty a podobne. 

Čo zaujímavé v rámci urbexu sa dá vidieť na Slovensku?

Matej Grečo: Na Slovensku nájdeme mnoho zaujímavých miest, či už sú to opustené nemocnice, kúpeľné stavby, bývalé priemyselné a výrobné areály, hotely, bunkre a podobne. Často však rozhoduje stav, v akom sa nachádzajú. To môže byť pre konkrétneho človeka rozhodujúci faktor či sú pre neho zaujímavé alebo nie. 

Obrovské rozmery Kanady si uvedomíte najmä vtedy, keď sa snažíte prejsť z jedného pobrežia na druhé

Divoká ako medveď grizly, ostrá ako ľad a hustá ako javorový sirup. Cestovateľské kino sa v utorok 12. novembra v košickom Kine Úsmev vypraví sa do krajiny, ktorú kedysi ovládla najväčšia zlatá horúčka. Na púti cez krajinu, ktorá sa tiahne od mora k moru, čaká návštevníkov neskrotná divočina, číre jazerá, ohromujúce národné parky, vysoké štíty, ľadovce a vyspelé metropoly. S cestovateľom Michalom Chmeliarom sa bližšie pozrú do oblasti medzi Calgary a Vancouverom, zaspomínajú na dve olympiády a neobídu ani dedičstvo pôvodných Indiánov.

Kanada patrí medzi najkrajšie krajiny, čo sa prírody týka. Čo sú podľa vás najväčšie vychytávky, ktoré by si cestovatelia nemali nechať ujsť?

Michal Chmeliar: Ak je niekto milovníkom prírody, tak sa určite treba vybrať na západné pobrežie do oblastí Skalnatých hôr alebo na sever do oblasti Yucon. Ak máte radšej mestá, potom treba ísť na východné pobrežie. Ja osobne mám veľmi rád národné parky Jasper a Banff alebo hory okolo Whistleru.

Kanada je zároveň druhou najväčšou krajinou sveta. Aké sú rozdiely medzi, napríklad, západným a východným pobrežím?

Michal Chmeliar: Východné pobrežie je omnoho ľudnatejšie, sú tam veľké mestá ako Montreal, Ottawa či Quebec a celá oblasť je viac-menej rovinatá. Zatiaľ čo na západnom pobreží, hlavne v Britskej Kolumbii a Alberte, sú rozsiahle horské oblasti a prérie, ktoré začínajú už od Calgary. A tie obrovské rozmery si uvedomíte hlavne v odľahlejších oblastiach alebo v prípade, že by ste autom chceli prejsť z jedneho pobrežia na druhé.

Na čo by sa mali cestovatelia pripraviť, keď sa rozhodnú spoznávať Kanadu?

Michal Chmeliar: Kanada je civilizovaná oblasť, takže cestovateľ tu nenatrafí na veľa nezvyčajných vecí. Určite sa najlepšie spoznáva autom, a tam treba pamätať na niektoré špecifiká v dopravnom značení a predpisoch. Celkovo sa však v Kanade jazdí veľmi ohľaduplne. Strava je podobná tej americkej a skoro všade sa dá platiť kartou. Netreba tiež zabúdať na “povinnné” sprepitné. Na horách na menej frekventovaných chodníkoch musíte ísť zo zákona aspoň štyria kvôli medveďom. A kvôli nim tiež musíte dodržiavať miestne zásady kempovania.

Hovorí sa, že príroda nemôže byť gýč, na Havaji ním však je

Sídlo Bohov posiate ostrovmi, sopkami a kvetmi! V krajine obklopenej Tichým oceánom možno nájsť snáď všetko, čo cestovateľ hľadá – úchvatné koralové útesy, nádherné pôvodné dažďové pralesy, lávové púšte, rozprávkové pláže, tropické údolia, fascinujúci vulkanický národný park, aktívne sopky, ihličnaté lesy aj vysokohorské pásmo. Cestovateľské kino ponúkne v stredu 13. novembra v trnavskom Kine Hviezda možnosť spoznať krajinu, kde príchodzích privítajú voňavým lei vencom, kde i palmy tancujú hula, kde si surfisti plnia svoje sny, kde je stále cítiť spiritualitu dávnych kultúr a kde sú ľudia až zázračné milí. Sprievodcom večera bude cestovateľ Adrián Drugda.

Čo by návštevník Havaja nemal pri svojich potulkách vynechať?

Adrián Drugda: Určite si treba pozrieť minimálne dva ostrovy – takzvaný Big Island a Oahu. Jeden je pravdepodobne najkrajší vďaka odľahlosti a prírode, druhý vďaka atmosfére amerického sna a štrukturálnej vybavenosti najmladšieho amerického štátu. Okrem Honolulu sa oplatí pozrieť Pearl Harbor, prakticky najvyššiu horu sveta Mauna Kea, stopovanie polynézskej kultúry skrz kultúrne centrá a múzea, nádherné pláže a potápanie.

Aké sú typické špeciality, ktoré možno na Havaji ochutnať?

Adrián Drugda: Zohľadníme krajiny, ktoré majú na Havaji etnické zastúpenie a dostaneme kompletný jedálniček. Samozrejme, ide o ostrovnú zónu, takže plody mora sú základom, často pripravované na ázijský spôsob. Hlavné sú japonská, filipínska a čínska kuchyňa. Obľúbený je šalát z chobotnice, surové mäso konzumované čínskymi alebo japonskými paličkami, alebo bravčové knedlíčky v ceste pripomínajúce slivkové guľky, avšak s mäsom. Sushi ani polievky z morských plodov nesmú chýbať. Obľúbené a konzervatívne je aj miestne kuracie teriyaki. Všade prítomné sú krevety a rozprávkové druhy zmrzlín ako napríklad shave ice. 

Akých ľudí možno na tomto ostrove stretnúť? Sú všetci takí slniečkári, ako sa to zdá z filmov a seriálov?

Adrián Drugda: Výborná otázka. Ja by som po príchode na Havaj nikoho neposudzoval aspoň tri dni, kým sa neoklepem zo šoku, a až potom by som si pomaly začal vytvárať názor, to bola moja skúsenosť. Raz som sa na Havaj dostal po troch mesiacoch strávených na Kube, teda z chudoby do totálneho amerického sna. Trvalo mi dlho, než som si na Havaj zvykol, ale podarilo sa a musím povedať, že mi Havaj prirástol k srdcu. Je však chladnejší a viac založený na biznise, ako príjemná a nostalgická Kuba a netreba čakať, že každému po prílete zavesia tradičný veniec na krk, len pokiaľ vás čaká domáci. Môžete si však vence kúpiť ešte pred východom z letiska v najbližšom obchode so suvenírmi.

Pozvanie na čaj v Maroku je príležitosť spoznať miestnych a ponoriť sa do ich mentality

Korenistá exotika medzi púšťou a oceánom! Tisíce uličiek a ani jedna rovnaká! Cestovateľské kino v utorok 19. novembra v KC Dunaj vyzýva nasadnúť na lietajúci koberec a vojsť do labyrintu farieb, vzorov a vôní, v ktorom sa miesia kultúry arabského sveta, Afriky a Európy. Návštevníci budú mať možnosť nahliadnuť pod pokrievku tohto pestrého kultúrneho tajinu a ochutnať všetko, čo Maroko ponúka. Večerom bude sprevádzať skúsená cestovateľka Katarína Líšková.

Maroko pre každého môže znamenať niečo iné. Čím je pre vás?

Katarína Líšková: Maroko je pre mňa blízka exotika ľahko dostupná z Európy. Krajina surferov, berberov, rozprávok tisíc a jednej noci, farieb a hluku, ale aj pokojnej Sahary.

Ak by chcel cestovateľ ochutnať esenciu Maroka, kam by mal ísť, koho by mal stretnúť, čo navštíviť, zažiť, ochutnať?

Katarína Líšková: V kombinácii Maroko a jedlo sa určite každému vynorí „tajin“. V úvodzovkách ako Slovensko a bryndzové halušky. Tajin majú všade. Ja osobne mám najradšej vo vnútrozemí, kde pestujú slivky. Jahňací tajin so sušenými slivkami je pre mňa zatiaľ neprekonaná marocká pochúťka. Absolútny „must“ je marocký silný a hutne sladený čaj. Podáva sa takmer všade a vo všetky hodiny dňa. Je to pozvanie na zastavenie sa, doplnenie energie a malé pokecanie o živote. Je takmer neslušné také pozvanie odmietnuť. A popritom má človek jedinečnú možnosť spoznať miestnych a vžiť sa trochu do ich mentality. Vidieť ich nielen ako možno neodbytných predajcov, ale pozhovárať sa o ich rodinách, spôsobe života a vnímania ich reality.

To je zároveň aj odpoveď na otázku, že koho v Maroku stretnúť. Ak by som však mala vypichnúť jednu komunitu, s ktorou sa oplatí zoznámiť a stráviť čas, boli by to Berberi. Generácie nomádov zvyknutí na ťažký život v nehostinných podmienkach. Dnes ich je asi najľahšie stretnúť na púšti, ak sa s nimi vyberiete napríklad na nejaký výlet, ktorý zahŕňa noc pod holým nebom. Nedozerná obloha a hviezdy ich premenia na najlepších hostiteľov púšte a o rozhovoroch pri ohni a ich rozprávkach a tancoch sa vám bude ešte dlho snívať. 

 Máte po ruke aj nejaké základné, ale užitočné tipy pre tých, ktorí tam idú?

Katarína Líšková: Určite si zbaliť aj veľkú dávku trpezlivosti, lebo obchodníci, či už z Fezu alebo z Marrákešu, sú vychýrení zjednávači a „nie“ nepoznajú ako odpoveď. Nechať sa zlákať na nejaký hammam aj s procedúrou. Či už si človek zvolí luxusný hotel s masážou alebo verejné kúpele, kde napríklad v ženskom oddelení chodievajú ženy klebetiť, alebo aj vyberať vhodnú partnerku pre svojich synov, keďže ju tam môžu vidieť nezahalenú.