Pokračovať v štúdiu alebo radšej získavať prax?

Zamestnávatelia majú v požiadavkách na zamestnanca jasno. Možno práve v rodine tiež riešite dilemu, či by mal váš stredoškolák po maturite pokračovať v štúdiu na vysokej škole alebo radšej nastúpiť do zamestnania a získavať prax. Odborníci sa pritom zhodujú v názore, že doba sa aj v tomto ohľade mení a to, čo platilo pred rokmi, už dnes nemusí.

Zatiaľ čo uplynulé desaťročia kládli veľký dôraz na potrebu vysokoškolského vzdelania a titulu, v súčasnosti je tento trend, zdá sa, na ústupe. Moderná doba praje najmä jedincom, ktorí sú šikovní a pracovití. Ako však vyriešiť rodinnú dilemu, ktorá je v týchto mesiacoch viac než aktuálna?

Vytvorte si osobný plán

Koučka a psychologička má pre maturantov, ktorí práve stoja na pomyselnej životnej čiare a rozhodujú sa medzi pokračovaním vo vzdelávaní alebo hľadaním si práce a získavaním praxe, praktickú pomôcku. V prvom rade by sa mali zhovárať s rodičmi, ktorí sú predsa len skúsenejší a možno im zodpovedajú nevyjasnené otázky. Následne by si mali vytvoriť akýsi plán, ktorý bude zahŕňať ich približnú predstavu o živote, budúcnosti, uplatnení talentu a v neposlednom rade aj o výške príjmu. „Ak mám určitý cieľ, ktorý by som chcel dosiahnuť, tak by som sa ho mal držať. Je otázne, či má zmysel študovať len kvôli titulu. Skôr to považujem za stratu času. Iné je, keď niekto študuje a neskôr zistí, že to nie je jeho ,šálka kávy‘, to rešpektujem,“ radí Mgr. Silvia Langermann, PPC.

Štúdium iba kvôli titulu už dávno nemá zmysel

Podľa štatistík Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR z roku 2017 až 54 percent z celkového počtu absolventov vysokej školy nachádza uplatnenie mimo svojho odboru. V prípade stredných škôl je to až 64 percent. Len približne 40 percent vysokoškolákov tak po získaní diplomu reálne vykonáva zamestnanie, na ktoré ich predurčilo štúdium.

Analýza pracovného portálu Profesia z minulého roka zasa ukazuje, že iba 8 percent z celkového počtu pracovných ponúk vyžaduje vysokoškolské vzdelanie 2. stupňa. V roku 2018 bolo pritom na najväčšom portáli na Slovensku uverejnených vyše 261-tisíc pracovných ponúk. Počet ponúk, ktoré vyžadovali vysokoškolské vzdelanie 2. stupňa, predstavoval necelých 21-tisíc, z čohoiba necelá pätina nevyžadovala predošlú prax, a teda bola vhodná pre absolventov.

Prax a vedomosti sú ideálnou kombináciou

Kľúčovým problémom teda môže byť jednak výber študijného odboru, ktorý nemá v praxi dostatočné uplatnenie, alebo chýbajúca prax, ktorá je pri študentoch denných odborov zásadná. Potvrdzujú to aj skúsenosti firiem.

„Niektoré školy, žiaľ, neplnia svoj účel vzdelávať mladých ľudí. Vzdelanie je oveľa viac, ako stráviť pár rokov sedením na nudných prednáškach odtrhnutých od reality bez možnosti uplatniť sa v odbore a na trhu práce. Práve dnešná doba nám nastavuje kritické zrkadlo, kam sa dostal trh práce s nedostatkom technicky vzdelaných ľudí, s nedostatkom kvalitne pripravených stredoškolákov, s absolútnym nedostatkom šikovných a zručných absolventov učňovských škôl, ktorí by majstrovsky ovládali svoje remeslo,“ zastáva názor RNDr. Valéria Kormanová, HR riaditeľka PPA CONTROLL, a. s., čím potvrdzuje, že ideálnou kombináciou je pre budúceho zamestnanca predovšetkým zručnosť v odbore, na ktorý sa zameral, a súčasne prax, ktorú možno získať formou brigád, stáží alebo popri diaľkovom štúdiu.

„Ideálny kandidát je rozhľadený, ochotný sa neustále učiť, vie spolupracovať v tíme a zároveň byť samostatný. Je aktívny a pozitívny. Sú to vlastnosti, ktoré by mu mali byť prirodzene dané, a škola ho môže motivovať, aby sa zlepšoval. Vysoké školy by určite mohli robiť viac, aby motivovali na získavanie znalostí, ich praktické využívanie a zároveň na spoluprácu v tímoch, aby sa absolventi v zamestnaní lepšie uplatňovali,“ dodáva Zuzana Ždanská zo spoločnosti Sika Slovensko.

Odbory, ktoré majú budúcnosť

Podľa štatistík patria medzi odbory, ktoré nemajú núdzu o uchádzačov, najmä tie s humanitným zameraním, ako je napríklad sociálna práca, filozofia, politológia a podobne. Absolventi však narážajú na krutú realitu a nemožnosť uplatnenia na trhu práce.

Najlepšie uplatnenie, naopak, nachádzajú absolventi v oblasti softvérového inžinierstva, informačných systémov, v kybernetike, informatike a v počítačovom inžinierstve. Perspektívne sú i odbory ako aplikovaná informatika či všeobecné alebo veterinárne lekárstvo. „Vysokoškolské vzdelanie je v prípade našej spoločnosti pri väčšine uchádzačov výhodou. Sú aj špecifické pozície, ktoré si vysokoškolské vzdelanie vyslovene vyžadujú. Pre našu spoločnosť sú vzhľadom na naše pôsobenie zaujímaví absolventi odborov ako marketing, financie, IT, manažment,“ približuje Alena Komžíková, HR manager spoločnosti Edenred Slovakia.

Ak sa teda jedinec vo svojom pláne zameranom na budúcnosť vidí skôr v špecifických odvetviach, medicíne či na vyšších manažérskych pozíciách, pokračovanie v štúdiu je pre neho nevyhnutnosťou. Keď sa však rozhodne staviť na vlastnú zručnosť, priebojnosť a rád sa učí nové veci, môže mu postačovať aj kvalitné stredoškolské zameranie.

Ing. Adrián Doboly z biotechnologickej spoločnosti Natures kladie dôraz pri prípadných budúcich uchádzačoch o zamestnanie aj na ľudský faktor. „Voľba vysokej školy môže významne ovplyvniť životné smerovanie človeka. Takmer všetci naši zamestnanci majú vysokú školu druhého stupňa. Pokiaľ nejde vyslovene o odbornú prácu, napr. chemické vzdelanie pre prácu v laboratóriu, väčšina činností sa dá naučiť aj za pochodu. Stačí na to sedliacky rozum, základy matematiky a pri styku so zákazníkmi dobrá úroveň angličtiny. Zo ,soft skills‘ je to najmä komunikatívnosť, otvorenosť, flexibilita, vôľa učiť sa nové veci, ale aj tolerancia k osobnostným rozdielom a návykom kolegov.“