Cestovateľské kino prinesie zaujímavé témy aj v marci

Škótsko je maximálne zaujímavá a podmanivá európska exotika

Krajina tisícich hradov, drsnej vysočiny a tajomstvom opradených príbehov! Cestovateľské kino sa v utorok 10. marca v KC Dunaj ponorí do mystickej krajiny na severe Britských ostrovov, ktorú preslávili Lochnesská príšera, James Bond, Statočné srdce či Rokfort z Harryho Pottera. Škótsko je snom cestovateľov, v ktorom sa mieša všetko, po čom túžia: od mierne zvlnenej krajiny až po majestátne štíty, vetrom ošľahané ostrovy, rozľahlé jazerá, divoké severné a západné pobrežie, rozprávkové a temné hrady, príťažlivé mestá i príjemné ospalé dedinky, chalúpky, v ktorých sa kúri rašelinou, milých a pohostinných ľudí, ktorí vyvracajú povery o lakomých a šporovlivých Škótoch. O nekonečných možnostiach tejto krajiny porozpráva cestovateľ Adrián Drugda.

Táto krajina ponúka množstvo rôznorodých zážitkov spojených s prírodou. Čo sa oplatí vidieť?

Adrián Drugda: Príroda je v Škótsku jedným z najväčších lákadiel. Teritoriálna veľkosť ako Česká republika ponúka neskutočnú diverzitu. Rozdielna atmosféra aj klíma juhu v porovnaní so severom, aj vďaka oceánskym prúdom, vytvára ešte väčší rozdiel medzi západom a východom. Fantastické scenérie a pamiatky sú až podozrivo rozdelené rovnomerne po celej krajine.

V Cestovateľskom kine zvykneš hovoriť o exotickejších krajinách. Aké miesto má u teba Škótsko práve popri týchto exotikách?

Adrián Drugda: Skvelá otázka. Treba si uvedomiť to, že exotika by sa nemala merať vzdialenosťou v kilometroch, ale atraktivitou danej krajiny, ktorú si volíme na dovolenku. Sprevádzam doslova po celom svete, ale pokiaľ nehľadám krajinu na letné kúpanie, je Škótsko jednou z top destinácii. Rovnako za veľkú exotiku považujem napríklad Ukrajinu. Krásna krajina, milí ľudia, lacné ceny, úžasná atmosféra, pre našinca mimoriadne zaujímavý vibe. Kyjev je pre mňa v top 5 miest, čo som navštívil. Hodnotu Ukrajiny netreba znižovať len preto, lebo u nás pracuje veľa Ukrajincov za nízke platy, to by bola veľká chyba. 

Fascinácia Černobyľom. Cestovateľské kino navštívi mesto duchov

“Nech sa atóm stane naším pomocníkom a nie protivníkom.” Takto znie slogan, ktorý pred viac ako 30 rokmi symbolizoval vrchol sovietskeho progresu. Dnes je jedným zo symbolov najznámejšieho mesta duchov na svete. Cestovateľské kino sa v utorok 17. marca v košickom Kine Úsmev vydá medzi rozpadávajúce sa pomníky jednej z najväčších jadrových katastrof. O tom, ako vyzeral Černobyľ pred tým, než ho zakryl rádioaktívny prach a ako vyzerá dnes porozpráva Juraj Svrček.

Ako ste sa dostali do Černobyľu a prečo ste sa vybrali do takejto neobvyklej destinácie?

Juraj Svrček: Tematika a tajomno okolo černobyľskej katastrofy ma vždy fascinovali. Keď som raz čítal článok, že sa tam dá ísť, tak som hľadal spôsob, ako sa tam dostať. A vďaka slovenskej agentúre som sa tam aj dostal (úsmev). Videl som veľa dokumentov, veľa som čítal o príbehoch, ktoré sa tam stali a to ma naštartovalo, aby som tam išiel osobne a to ma aj očarilo.

Koľko ľudí žije ešte v tejto oblasti? Chcú rozprávať o tom, čo sa pred 30 rokmi stalo?

Juraj Svrček: Žije tam naozaj len hŕstka starousadlíkov, ktorí odmietli opustiť svoje domovy a po pár dňoch sa aj skrz zákaz vrátili do svojich domov a zostali tam žiť. Dokážete ich spočítať na jednej ruke. Ale v černobyľskej elektrárni stále pracuje cez 1000 zamestnancov, ktorí pomaly rozoberajú elektráreň a stavajú nový sarkofág nad vybuchnutým reaktorom.

Čo sa v tej oblasti zmenilo od katastrofy?

Juraj Svrček: Zóna je celkovo uzavretá a strážia ju ukrajinský vojaci. Je úžasné vidieť, ako sa vzmáha príroda, keď tam neexistuje prvok človek. Do oblasti sa vracajú zvery, napr. medvede či vlci, ktorí tam nachádzajú svoje prirodzené prostredie.

Na ceste okolo sveta vás určite stretne nepohodlie. Dôležité je to brať s humorom

Čo vás môže stretnúť na 16-mesačnej ceste okolo sveta? Ak sa presúvate pešo či stopom, prestávate u miestnych či v stane a ste otvorení novým výzvam, tak určite kopec zážitkov na celý život. Svoje o tom vie cestovateľské duo Kateřina Krejčová a Petr Ptáčník, ktoré sa v pondelok 23. marca vo V Klube podelí o svoje cestovateľské dobrodružstvo. Počas neho prešli Južnú Ameriku od Ohňovej zeme až po rovník a Severnú Ameriku od Kalifornie až po Aljašku, navštívili tropické ostrovy v Tichom oceáne, prestopovali sa Novým Zélandom i Austráliou, objavili krásy Juhovýchodnej Ázie a cez Čínu, Mongolsko a Rusko sa vrátili zase späť domov.

Ako ste sa dostali na cestu okolo sveta? Bol to jasný plán, alebo tento scenár vzišiel zo situácie?

Kateřina Krejčová: Odchádzali sme s jasným zámerom obísť svet. Vyhradili sme si na to približne rok a pol, ale žiadny daný plán sme nemali. Nevedeli sme ani, kde budeme spať prvú noc, nieto ešte cez aké krajiny pôjdeme.

Petr Ptáčník: Cesta mala len dva pevné body – príjazd mojich detí do Los Angeles na začiatku prázdnin a ich odlet zo Seattlu koncom augusta zase späť do Česka. Tomu, aby mohli s nami dva mesiace cestovať po západe USA sme prispôsobili všetko ostatné.

V prednáške budete hovoriť o 21 najúžasnejších miest, ktoré ste na ceste okolo sveta videli. Vedeli by ste ako malú ochutnávku povedať za seba, ktoré vás dostalo najviac?

Petr Ptáčník: Za mňa to bol ľadovec Perito Moreno v Patagónii. Ohromil ma tak, že by som tam vydržal sedieť a zízať s otvorenými ústami mnoho hodín. Je to dokonalé prírodné divadlo.

Kateřina Krejčová: Pre mňa tých miest a zážitkov bolo nespočetne veľa. Najromantickejšie asi boli dni v zrube na Aljaške, kde sme ráno chodili na drevo, varili si a popoludní liezli po bezmenných hrebeňoch s výhľadom na vysoké ľadové vrcholy, stopovali polárne líšky, pozorovali stáda horských kôz a v noci, kedy bývalo už okolo -13°C, nám nad zrubom žiarila polárna žiara.

Hovoriť budete aj o tom, čo vás pri takejto ceste môže stretnúť. Teda, čo napríklad?

Kateřina Krejčová: To, čo vás určite stretne je nepohodlie. Najrôznejšie útrapy, boliestky a strasti, s ktorými si vždy poradíte, spôsobia, že sa domov vrátite silnejší a vyrovnanejší. Dôležité je brať ich s humorom. Všetky naše patálie vám priblížime, aby ste videli, na čo sa pripraviť.

Petr Ptáčník: Na mnohé nebezpečenstvá, ktoré na nás cestou číhali nás našťastie upozornili rôzne značky. Pre spestrenie vám v rámci prednášky ukážeme tie najzábavnejšie z nich.

Kateřina Krejčová: No, po roku vo dvojici v jednom malom stane skoro určite príde aj ponorková choroba. Aj o tom sa určite zmienime.

Divočina, sloboda, voľnosť. Spoznajte severské treky v pútavej prednáške!

Široko-ďaleko ani noha, len pôsobivá krajina, neprekonateľné výhľady a vy! Vypravte sa do severskej divočiny, kde namiesto človeka stretnete medvede, soby, losy a ďalšiu zver. Navštívte v pondelok 23. marca vo V Klube 12 známych aj neznámych miest stvorených pre treking. Svet netradičných dobrodružstiev priblížia Kateřina Krejčová a Petr Ptáčník z cestopisného projektu Z cesty kolem světa.

S čím sa môže človek stretnúť pri trekoch v týchto lokalitách a podmienkach? Na čo sa treba pripraviť?

Petr Ptáčník: Asi najhoršia vec, ktorá by sa mi v divočine mohla stať je, že sa pohádam s Katkou, čo sa našťastie nedeje príliš často. (úsmev)

Kateřina Krejčová: V horách môže byť problémom nepriazeň počasia. Jednoznačne musíte ovládať orientáciu v teréne, hodí sa vedieť, ako brodiť rieky, ako ošetrovať zranenie a čo robiť pri stretnutí s medveďom, vlkom alebo napríklad rozzúrenou samicou losa.

Sú takéto treky vhodné aj pre ľudí bez väčších skúseností, alebo sa na to treba vopred pripraviť?

Kateřina Krejčová: V prednáške zmienime niekoľko jednoduchých jednodňových trekov, ktoré sú vhodné takmer pre kohokoľvek, ale aj krásne viacdenne treky, ale i orientačne náročné viacdenné prechody v úplnej divočine, kadiaľ nevedú ani chodníky.

Ako ste sa dostali k trekovaniu a čo vám to dáva?

Kateřina Krejčová: Hory ma lákali od malička. Moja prvá veľká cesta peši bola v mojich 26 rokoch v Španielsku. Šla som cez Pyreneje po GR11, a potom ďalej k mysu Finisterre. Vtedy to bolo asi 1800 kilometrov. Šla osm sama a bol to pre mňa zlomový zážitkov v živote. Spoznala som sama seba, zistila som, čo dokážem, prehodnotila som si priority a zistila, čo v živote chcem.

Petr Ptáčník: K trekovaniu ma priviedla Katka. Pri turistike naťažko si v prírode vždy krásne vyčistím hlavu a na chvíľu sa vymaním zo stereotypu mestského života. Baví ma, že žijem a prežívam intenzívne každý okamih.

Cestovateľské kino: Portugalsko

Napnite plachty, oceán nás zaveje do vytúženého cieľa moreplavcov! Čaká nás zem zdobená vínnymi révami a korunovaná slnečnými lúčmi. Objavte zabudnutý klenot Európy, ktorej cesty kedysi strážili templári a ktorej vládli kresťanskí aj moslimskí králi. V sprievode Zdenka Somorovského ochutnáme legendárne portské, prevezieme sa v typickej žltej električke naprieč spletitými uličkami, okúsime prístavný ruch, dozvieme sa, ako sa pestuje korok aj tajomstvo 500 eurovej bankovky. A vedeli ste, že sa v Lisabone nachádza jedno z najstarších kníhkupectiev na svete alebo, že je v Portugalsku najdlhší most v Európe? To a ešte viac sa dozvieme pri našom cestovateľskom dobrodružstve.

Zdenko Somorovský

cestovateľ a milovník všetkého portugalského. Pracuje ako cestovný sprievodca, má rád dobré víno a hudbu, fotografovanie a závan dobrodružstva.

Nikdy nenazvite kilt sukňou. Nikdy! Cestovateľské kino vezme zvedavcov do mystického Škótska

Zahalená hmlou a mystickými príbehmi! Cestovateľské kino pozýva spoznávať tajomstvá krajiny na severe Britských ostrovov, ktorú preslávili Lochnesská príšera, James Bond, Statočné srdce či Rokfort z Harryho Pottera. Škótsko ponúka cestovateľom všetko, po čom túžia: od mierne zvlnenej krajiny až po majestátne štíty, vetrom ošľahané ostrovy, rozľahlé jazerá, divoké severné a západné pobrežie, rozprávkové a temné hrady, príťažlivé mestá i príjemné ospalé dedinky, chalúpky, v ktorých sa kúri rašelinou, milých a pohostinných ľudí, ktorí vyvracajú povery o lakomých a šporovlivých Škótoch. O nekonečných možnostiach tejto krajiny porozpráva v stredu 25. marca v žilinskom Smer Klube 77 cestovateľka Mirka Badinská.

Kedy sa začal váš vzťah s touto krajinou?

Mirka Badinská: Uff, dávno, dávno. Prvýkrát asi pred pätnástimi rokmi. Bola to klasická kempovačka-poznávačka po Veľkej Británii. Ešte predtým, než začali do Londýna, Edinburgu a iných miest lietať nízkonákladové aerolinky, klasické letenky boli celkom drahé. Takže cesta autobusom alebo autom a trajektom bola najdostupnejšia alternatíva. Krajina je to malebná, majú síce málo lesov, ale zato nespočetné množstvo lochov a Škóti sú poväčšine srdeční ľudia.

Čo príroda? Táto krajina ponúka množstvo rôznorodých zážitkov. Čo sa oplatí vidieť?

Mirka Badinská: Ak sa dá, treba sa vybrať čo najviac na sever hlavnej pevniny. A tiež na ostrovy. Sever krajiny a priľahlé ostrovy sú veľmi riedko obývané a s úzkymi cestičkami. “Single track road with passing places” sú špeciálne označené. Cesta má iba jeden pruh a z oboch strán sú v určitých intervaloch vybudované “výhybky”. Jazda na takejto ceste je pre cestovateľa zaujímavým zážitkom aj vďaka tomu, že vám vo väčšine prípadov domáci dajú prednosť. Zistíte, že Škóti sú celkom ohľaduplní šoféri.

“Tie najsilnejšie a najhlbšie zážitky si aj tak za peniaze nekúpite,” hovorí minimalistický cestovateľ, ktorý prezradí užitočné tipy a triky

Čo tak vyraziť na víkend do Amsterdamu a nemať so sebou žiadnu batožinu? Alebo celý mesiac trekovať na Novom Zélande len s 5-kilovým batohom? Svet sa dá spoznávať bez zbytočnej záťaže, a pritom šetriť životné prostredie. Minimalista a nízkonákladový cestovateľ Patrik Zouhar prezradí, ako na to v pondelok 30. marca v KC Dunaj. V prednáške nabitej podnetmi a praktickými radami dokáže, že množstvo vecí, ktoré so sebou bežne nosíme pri cestovaní vlastne vôbec nepotrebujeme. Prezradí tiež kompaktné, multifunkčné a ultraľahké hi-tech vychytávky, ktoré dokážu podstatne znížiť objem a hmotnosť batožiny.

Aká je základná chyba, ktorú robia ľudia pri cestovaní?

Patrik Zouhar: Ako minimalista vidím zádrhel v tom, keď sa ľudia chystajú na cestu a príliš nevenujú pozornosť veciam, ktoré si berú so sebou. Otvoriť skriňu a nahádzať do batohu to, čo mi práve padne pod ruku je síce rýchle, ale potom mi môže niečo dôležité chýbať, alebo naopak hromada vecí prebývať. Pokiaľ chcem cestovať ultraľahko, je potrebné voľbu výbavy aj samotné balenie dobre premyslieť.

Aké sú vaše najobľúbenejšie vychytávky pri cestovaní?

Patrik Zouhar: Pre mňa určite filtračná fľaša na vodu a tiež minimalistický prístrešok a pončo v jednom, ktorý dokáže nahradiť aj stan a váži menej ako štvrť kila.

Na čo sa zameriate vo svojej prednáške?

Patrik Zouhar: Najväčšia časť prednášky je venované práve ultraľahkej a minimalistickej výbave, ktorá dokáže zraziť hmotnosť obsahu vášho batoha na minimum. Zistíte napríklad, koľko váží najľahší spacák na svete, prečo má cestovanie naľahko také výhody a aké jedlo vám dodá energiu, ale v batohu ho prakticky neucítite.

“Stopovanie je filtrom na zaujímavých ľudí.” Excentrický pútnik Ladislav Zibura v Bratislave priblíži svoju cestu naprieč Európou

Európa, ako ju nepoznáme! Excentrický pútnik a autor nezameniteľných cestopisov Ladislav Zibura pozýva zoznámiť sa s jeho najnovším dobrodružstvom. V pondelok 30. marca sa návštevníci Ateliéru Babylon vydajú na 14-tisíc kilometrov dlhú cestu stopom naprieč Európou. Princ Ládík ich prevedie, v spoločnosti svojráznych vodičov, 14 krajinami – od rozhorúčeného predmestia Atén cez malebné albánske dedinky až za polárny kruh.

Čo sa dá o krajine zistiť pri stopovaní?

Ladislav Zibura: Skvelé je, že stopovanie je filtrom na zaujímavých ľudí. Stopárov berú predovšetkým ľudia, ktorí v mladosti sami stopovali a teraz sa chcú porozprávať. Vďaka tomu, že šoféri majú počas cesty čas naviac, sa môžete dobre porozprávať a nikoho nezdržujete. Navyše, stopárov už väčšina ľudí neberie. Vďaka tomu vás vezmú predovšetkým ľudia, ktorí sú, v tom najlepšom slova zmysle, niečím zvláštni.

Ako sa v dnešnej dobe pozerajú Európania na stopárov?

Ladislav Zibura: O to väčšiu radosť má šofér, ktorý po rokoch zase narazil na stopára. Dosť sa to líši od krajiny ku krajine. Vo všeobecnosti sa dobre stopuje v krajinách bývalého sovietského bloku, kde ľudí naučil stopovať nedostatok áut. Napríklad v Pobaltí som zvyčajne čakal len pár minút. Naopak, ťažšie je to na severe, kde som nikdy veľa nestopoval. Tak som totiž čakal hodinu, i dve. Je to ale alchýmia. Záleží na dobrom mieste, šťastí a napríklad aj počasí. Prichádzajúci dážď je najväčší priateľ stopára. Keď ma už ale niekto vzal, bez výnimky bol milý.

K akým zážitkom sa vám otvorili dvere vďaka tomu, že ste sa vybrali na cesty stopom?

Ladislav Zibura: Nehnevajte sa, ale toto je veľmi široká otázka – odpovedí je celá kniha. Z bizarných vecí môžem spomenúť napríklad člena motorkárskeho gangu, ktorý si so mnou zašiel kúpiť pištoľ, potom fínskeho šoféra, ktorý mi po ceste púšťal videá samého seba, ako spieva karaoke, ďalej programátora robotov, ktorý mi hovoril o tom, že autostop zanikne s príchodom automatických áut, alebo 80-ročného pana Stanislava, ktorý mal auto bez poznávacej značky a otvoril mi kufor šrobovákom. Práve táto rozmanitosť je na autostope skvelá.