Vzdelanie s benefitom: Práca na dobrej veci. Pre firmu i planétu

Máš posledných pár dní na podanie prihlášky na vysokú školu a chýba ti inšpirácia? Prečítaj si rozhovor s absolventami Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU – Dominikom Krafčíkom a Matúšom Palgutom – „parťákmi“ počas štúdia, dnes kolegami. Dozvieš sa ako ich štúdium vyzeralo, čo im dalo, a aj to, či bolo ťažké uplatniť sa v praxi. Dozvieš sa tiež, že ak chceš prispieť k ochrane životného prostredia, nemusíš iba manifestovať svoju vôľu na námestí, ale so správnym vzdelaním môžeš k tomu prakticky prispieť.

Biochémia a biotechnológie dnes vraj hýbu svetom. Sú tak žiadané?

Dominik: Určite áno. Nové technológie, napríklad v oblasti, v ktorej aj s Matúšom pracujeme, pomáhajú vyčistiť a zrecyklovať, t.j. znovu použiť odpadové vody. Voda je v našom živote dôležitým artiklom. Niet jej vo svete všade nadbytok. Navyše každá kvapka vody by sa mohla a mala využiť aj opakovane – je menej zrážok. Pri výrobe rôzneho druhu produktov vznikajú pritom vo firmách organicky znečistené odpadové vody. Napríklad s vysokými koncentráciami síry, dusíka, alebo povedzme ich znovu využitie sťažuje obrovský zápach. Čistiarne vôd, ktoré firmám navrhujeme, tieto prímesy z vôd eliminujú a navyše firmy často získajú aj vedľajší produkt – bioplyn, ktorý môžu ďalej využiť povedzme na ohrev vody.

Matúš: Určite sú veľmi potrebné a v našom industrializovanom svete aj žiadané. Z hľadiska ekonomiky podniku, efektivity využívania zdrojov a tiež znižovania environmentálnej záťaže. Momentálnym trendom v našom odbore je asi najviac odstraňovanie farmák z odpadových vôd – to je číslo 1 – odstraňovanie rôznych metabolitov z tela, ktoré sa vytvárajú po požití liekov a dostávajú sa potom do odpadových vôd a následne sa to dostáva do cyklu v prírode a – do pôdy, plodín, jedla...výzvou je zavedenie technológií tak, aby dokázali v cenovo prijateľných reláciách odstraňovať aj tieto produkty.

Hmm, a toto ste vedeli už na strednej škole, keď ste si vyberali vysokú školu? Väčšina maturantov tápe a vyberá si skôr smer ako konkrétne zameranie.

Dominik: No to bola omnoho dlhšia cesta, kým sme sa k tomu prepracovali. Takú jasnú predstavu som nemal, ale bol som presvedčený, že chcem chémiu. Bola to moja láska. Alebo farmáciu.

Matúš: Ja som šiel na to racionálnejšie. Nemal som nejakú extra chuť študovať chémiu, bol som dobrý v matematike a fyzike. Som viac analytik a technik. Presvedčili ma široké možnosti uplatnenia a veľmi dobré odporúčania na fakultu a STU.

A potom ste sa dostali k vode? K čisteniu odpadových vôd – to nie je úplne sexi téma pre ešte pomerne nedávneho maturanta ...

Dominik: Šlo to tak nejak prirodzene. Pritiahol ma k nej počas štúdia prof. Hutňan výberom témy bakalárskej práce. Išlo o čistenie odpadových vôd pri výrobe alkoholických nápojov, pre konkrétnu firmu. Firma sídlila v blízkosti môjho vtedajšieho bydliska, tak som v tom videl viacnásobný úžitok. Okrem ukončenia bakalárskeho štúdia mala z mojej práce úžitok firma aj región. Borili sa vtedy s obrovským zápachom odpadovej vody, ktorá sa využívala na zavlažovanie pôdy. Tak začala moja špecializácia na enviro témy, ktorú som časom prehĺbil. Bolo to dosť aktuálne a dnes vo svete vidno, že to bude trendom na najbližšie roky a možno aj desaťročia. Nielen čo sa týka odpadových vôd, ale celkovo ochrany životného prostredia.

Matúš: Po bakalárskom štúdiu som sa rozhodoval či pôjdem ďalej na chemické inžinierstvo alebo technológie ochrany životného prostredia. Rozmýšľal som, že nechcem iba šetriť peniaze firmám, chcel som aj pridanú hodnotu. Ochrana životného prostredia – v tom som videl hodnotu, ktorej som sa chcel venovať. Nie len biznis a konzum, ale postarať sa o nejaké to dobro na tomto svete. Toto bola pre mňa jedna z hlavných motivácií.

Pripravila vás škola do praxe? Majú budúci študenti očakávať len suchú teóriu?

Dominik: Štúdium bolo prepojené s praxou. Teória je potrebná, ale aj tú nám podávali ľudia z praxe. Už pri bakalárskej práci som priamo spolupracoval s odborníkmi konkrétneho podniku. Spolu s profesorom Hutňanom sme im navrhli technológiu, ktorá im odpadovú vodu vyčistila, zbavila zápachu a vedľajším produktom, ktorý jej aplikáciou získali bol bioplyn, ktorým si mohli vyhrievať svoje technológie, ohrievať vodu...pocítil som praktický úžitok z mojej práce a vedomostí. Pri diplomovke sme sa zaoberali tiež podobnou technológiou, ale v podniku z farmaceutickej oblasti. Tam vznikali odpady bohaté na síru a dusík. Technológia, ktorú sme navrhli, tie vysoké koncentrácie síry a dusíka z bioplynu eliminovala, aby sa bioplyn dal energeticky využívať.

Matúš: Pociťujem to podobne. V rámci štúdia sme mali často stáže v podnikoch, exkurzie, aj zahraničné možnosti boli. Prednášali nám ľudia z praxe, často manažéri a šéfovia úspešných firiem.

Znie to dobre. Asi nebolo ťažké vhupnúť do zamestnania... Ako vás personalisti i výrobní manažéri vnímali? Záležalo na tom, akú školu ste absolvovali?

Dominik: Zamestnanie som získal vlastne prostredníctvom študentského programu Erasmus plus. Po ukončení inžinierskeho štúdia som šiel po radu za prof. Drtilom. Keďže má veľmi dobré vzťahy s priemyslom a s ľuďmi z praxe, odporučil mi firmu Hydrotech. Nastúpil som do nej najprv na štvormesačnú stáž a po nej som plynulo prešiel do trvalého pracovného pomeru. Dnes pracujem pre jej českú pobočku a v podstate pokračujem v tom, čomu som sa venoval počas štúdia – anaeróbnemu čisteniu vody bez prístupu kyslíka.

Matúš: Keď som si hľadal zamestnanie, mal som pozitívnu odozvu na to, že som absolvent FCHPT STU. Aj medzi ľuďmi z praxe je to prestížna a uznávaná fakulta. Nakoniec som zakotvil tiež v Hydrotechu, v jeho slovenskej pobočke. Musím povedať, že aj pri spolupráci s koncernovými dodávateľmi technológií, STU má silné meno vo firmách, aspoň v tých, s ktorými som sa stretol a v mojej oblasti záujmu.

Takže FCHPT STU bola dobrá voľba... Teraz v praxi, s časovým odstupom, ako hodnotíte štúdium? Čo vnímate ako plus?

Dominik: Určite široké spektrum odborníkov vo všetkých smeroch, nielen v našej špecializácii. Potom kontakt s praxou: veľa ľudí, čo nás učilo bolo z priemyslu, neboli to čisto akademici. STU má stabilné dobré meno, rating v odborných kruhoch, patrí medzi najlepšie technické fakulty. A tiež väčšina profesorov má veľmi ľudský prístup.

Matúš: Za mňa je to na prvom mieste rating školy. Je síce náročná, ale zahŕňa v sebe kvalitu. Keď sa hlásim na výšku, závisí od toho, či chcem len získať titul a užiť si študentský život, alebo chcem získať vzdelanie, ktoré má cenu, kvalitu, či ma dokáže v živote posunúť ďalej a spraví zo mňa odborníka. Pre mňa sú výzvou stále nové technológie a zvyšovanie ich dostupnosti čoraz širšiemu okruhu zákazníkov. Aby boli aplikovateľné v čo najširšom meradle.

Apropó študentský život... Aký bol? Obaja sa poznáte od prvého ročníka, boli ste spolu v krúžku, dnes ste kolegovia. Pomáha to v práci?

Dominik: Život školský sa s tým internátnym pekne dopĺňali. Nadviazali sme čulé vzťahy, veď nakoniec aj s Matúšom to ťaháme od prvého ročníka dodnes a pracujeme aj v rovnakej firme. Ja v Čechách, on na Slovensku.

Matúš: Bolo určite veselo a živo. Dnes je naše priateľstvo výhodou. Keď niečo treba, viem komu sa mám ozvať, či nemajú už podobnú skúsenosť, či náhodou niečo podobné už neaplikovali.