Cestovateľské kino sa v júli vyberie do Nórska a na Kubu

Nórsko je krajina fjordov – neskutočných žulových masívov, z ktorých stekajú tisícky vodopádov. Priblíži ho pútavé Cestovateľské kino

Cesta do severskej exotiky, ktorá uchváti aj najnáročnejších krajinkárov. Ľadovce, fjordy, hory, útesy, pláže, lesy, tundry i široké laponské pláne plné sobov. Nórsko má v sebe všetko! Od juhu až po ďaleký sever ukrytý za polárnym kruhom, kde sa striedajú polárne dni s polárnymi nocami. Ktoré mesto je to najnórskejšie? Oslo, jeho odveký rival Bergen, či nebodaj študentské mesto Trondheim? Bohatá severská kultúra nikoho nenechá chladnými. Cestovateľské kino nazrie v utorok 21. júla v košickom Kine Úsmev do mentality národa, ktorý vyrástol na kultúre Vikingov, verí v existenciu trollov či elfov a nedá dopustiť na svoj hnedý syr. Večerom bude sprevádzať skúsený cestovateľ a fotograf Robert Taraba.

Ako ste sa dostali k cestovaniu a prečo vás kroky viedli do Nórska?

Robert Taraba: K cestovaniu som sa dostával postupne. No to hlavné obdobie prišlo, až keď som sa stal sprievodcom pre cestovnú kanceláriu. V prípade Nórska to bolo však ešte počas mojich študentských čias, keď som v poslednom ročníku vysokej školy odišiel do Trondheimu. Tu som na univerzite spolupracoval na jeden projekte, ktorý sa stal zároveň aj mojou diplomovou prácou. Práve v tomto období som si zamiloval túto krajinu a jej ľudí. O to radšej sa sem vraciam každý rok ako sprievodca.

V čom je podľa vás najväčšia sila tejto krajiny, ktorú môže vo vzťahu k turistom či cestovateľom ukázať?

Robert Taraba: Jednoznačne je to už spomínaná krása nórskej prírody. Nórsko je krajina fjordov, neskutočných žulových masívov, z ktorých stekajú tisícky vodopádov. Nájdeme tu krásne ľadovcové údolia spolu s ľadovcami a riekami, na ktorých si môžete užiť adrenalínové športy. Napriek svojej rozľahlosti sú skoro všetky miesta veľmi dobre prístupné autom a Nórsko má veľmi dobre vybudovanú sieť národných ciest spolu s krásnymi vyhliadkami, ktoré sú naozaj často architektonickým skvostom. Ale tak isto je to bohatá severská kultúra a história, ktorá je viditeľná a hmatateľná na každom kroku. Návštevníka rozhodne zaujmú nórske mestá a dediny ukryté v nádherných údoliach. Nórska architektúra je jednoduchá a založená na dreve a prírodných materiáloch. Vďaka tomu, že po celej krajine nájdete rovnaké krásne drevené domčeky, ktoré sa často odlišujú iba farbou, nebudete mať ani len tušenie, kto je bohatý a kto nie. Veď to je princíp škandinávskeho modelu, aby mal každý tak nejak rovnako a dostatočne a bohatstvo netreba ukazovať.

Ktorú časť Nórska máte osobne rád a prečo?

Robert Taraba: Nórsko je naozaj obrovskou krajinou, ktorá sa rozprestiera ďaleko pod aj nad polárnym kruhom. V zásade platí, čím smerujete severnejšie, tým je aj redšie obývané. No prírodné krásy nájdeme všade, a preto ťažko vybrať len jednu časť, či oblasť, ktorá je najkrajšia. Osobne mám veľmi rád oblasť okolo Stalheimského údolia až po Nærøyfjord a drobné dedinky v tejto oblasti. No tak isto sú to krásne ľadovcové údolia a jednotlivé časti najväčšieho nórskeho ľadovca Jostedalsbreen. Rozhodne je Nórsko krajinou fjordov a tie si budete užívať na každom kroku, spolu s najznámejším Geirangerom. Najpútavejšou časťou pre mnohých sú Lofoty, ktoré mám tak isto veľmi rád. No skúseného cestovateľa zaujme aj málo obývané Laponsko, jeho pláne a stáda sobov spolu s divokými losmi. Nemôžem nespomenúť mestá ako Bergen, či hlavné mesto Oslo, ktoré vás dostanú svojou atmosférou, či už architektúrou tradičných nórskych domov, ale aj nadčasovou a modernou severskou architektúrou niektorých častí mesta.

Na Kubáncoch je fascinujúce to, že sú to neskutočne invenční ľudia. Cestovateľské kino mieri na Kubu

Temperamentná perla Karibiku, kde čas popiera fyzikálne zákony. Cestovateľské kino sa vydá do krajiny nedotknutej západným svetom s nádychom socializmu, ktoré nájdete už len málokde. Hovorí sa, že Kubánci sú jeden z najvynaliezavejších národov na svete a “peoplemetre” ukazujú, že aj jeden z najšťastnejších. Je to len fraška alebo si tento život naozaj dokážu užívať so svojou karibskou noblesou? To všetko povie Katarína Líšková, ktorá naprieč týmto ostrovom prešla viac než 50-krát, v júli v Bratislave a v Trnave a v decembri v Košiciach.

Keď sa niekto rozhodne okúsiť atmosféru tejto krajiny, čo by si nemal na Kube nechať ujsť?

Katarína Líšková: Určite večernú prechádzku po Malecóne. A keď kúpite fľašu rumu a rozlejete ju domácim prísediacim, hneď máte kopec “kamarátov” na pokec o kubánskom živote. Hemingwayove daiquiri. Hemingway si užíval život v Havane plnými dúškami a vedel, čo je dobré. Ja by som sa určite na jeho výber spoľahla aj dnes. Mimo Havany sa človek chce určite zastaviť v údolí Vinales, ktoré okrem toho, že patrí pod UNESCO, tak sa v ňom vraj pestuje najkvalitnejší tabak na svete. Trinidad má najkoloniálnejšiu atmosféru. Camaguey je zase postavené ako labyrint a Santiago de Cuba má najkaribskejší ráz a najlepšiu hudobnú scénu. Ak už je človek na východe, určite by sa mal okúpať na nejakej opustenej pláži v oblasti Guantanamo. Nie je tam síce biely piesok, ale je to naozaj autentická Kuba s domácimi, ktorí vám navaria tie najlepšie dobroty priamo na pláži. A samozrejme, nemôžete vynechať takmer indiánske mestečko Baracoa.

Čím je podľa vás Kuba výnimočná v porovnaní s inými krajinami?

Katarína Líšková: Kuba je ostrov. Všetko, čo sa tam deje sa deje viac-menej bez vplyvu z vonkajška. Len tam. A zároveň je Kuba ovplyvnená a namiešaná z rôznych exotických prímesí. Na svete je málo tak unikátnych krajín ako Kuba. Naozaj, že nie (úsmev).

Na čo si turisti na Kube musia zvyknúť, čo ich tam prekvapí?

Katarína Líšková: Vysoké ceny. Ostrov Slobody má podľa mňa momentálne najhorší pomer cena-výkon. Za zlé služby sa platia horibilné peniaze.

Čo ste si vy osobne z tých mnohých návštev na Kube užili najviac?

Katarína Líšková: Asi tanec. Keď Kubánci tancujú, je to malý zázrak. Ako predstavenie, ktoré nikto vlastne nehrá. Vznášajú sa, milujú sa, predvádzajú… Bude to znieť ako klišé, ale nikdy inde na svete som nevidela prežívať hudbu ako tu.