Čerti, bosorky a iné strašidelné bytosti Slovenska (webinár)

Permoníci pomáhali baníkom, svetlonosi vábili ľudí do lesa. Aj Slovensko má svoje nadprirodzené bytosti

Bosorky a strigôni, rusalky, svetlonosi či nočnice. Slovenské povery sa hemžia nadprirodzenými bytosťami. Priblíži ich zaujímavá prednáška historičky a etnologičky Kataríny Nádaskej, ktorý sa bude konať v stredu 9. decembra v online priestore. Ktoré prišli ľuďom ublížiť a ktoré majú dar bielej mágie? Kto bol považovaný za bosoráka? Akú úlohu zohrával zmok v ľudských životoch? Čo robila s ľuďmi mora? Nahliadnite do duchovného sveta našich predkov. Večer tiež uvedie na pravú mieru rozprávania o vílach a rusalkách, prezradí, na čom sa presúval černokňažník, pozrie sa na zrodenie vodníka alebo odhalí, akú reálnu oporu majú príbehy o drakoch a hrdinských rytieroch.

Bosorky a vodníkov asi pozná každý z rozprávok a povier. Aké ďalšie nadprirodzené bytosti žijú v slovenských rozprávaniach?

Katarína Nádaská: O bosorkách a vodníkov jestvuje veľa rozprávaní. Na jednej strane sú to ľudové rozprávania a povesti, v ktorých sú tieto bytosti negatívneho charakteru. Napríklad bosorky a bosoráci patria do skupiny polodémonov, pred ktorými mali naši predkovia rešpekt. Podobné je to aj s vodníkom, ktorý sa považoval za manistickú démonickú bytosť človeka, ktorý nenašiel po smrti utopením pokoj a stal sa démonickou bytosťou škodiacou ľuďom. Tieto rozprávania boli určené primárne pre dospelých poslucháčov a nie deti. Na druhej strane sa dnes vyrojilo množstvo autorských (tzv. umelých) rozprávok, v ktorých sú bosorky i vodníci

skôr komickými, ako strašidelnými bytosťami. Naši predkovia však poznali oveľa viac bytostí, o ktorých si, najmä v zimných mesiacoch, rozprávali. Patrili sem šarkan, černokňažník, grgalica, bohynka, duch, mátoha, biela a čierna pani, vlkodlak, upír, permoníci, zmok a

množstvo ďalších bytostí.

Dá sa povedať z akého obdobia pochádzajú tieto rozprávania?

Katarína Nádaská: Mnohé ľudové rozprávania sú veľmi staré, bytosti v nich spomínané

majú jasne predkresťanský pôvod. Príbehy o nich si ľudia predávali po generácie len ústnou formou, takže časom sa obsah mohol meniť, pretože každý rozprávač svojsky interpretoval príbeh tak, aby bol pre poslucháča čo najpríťažlivejší. Zaznamenávať sa začali až v období štúrovcov, ktorí pochopili, že ľudová tvorba je pre slovenský národ duchovným klenotom. Pôvodné ľudové rozprávky, ktoré upravil a vydal Dobšinský boli určené pre dospelých poslucháčov.

Akú váhu pripisovali naši predkovia týmto bytostiam a ako im zasahovali do bežného života?

Katarína Nádaská: O bosorkách existuje veľa strašidelných rozprávaní. V minulosti mala každá dedina svoju bosorku či bosoráka. Často to boli ženy (alebo muži), ktoré sa mohli venovať ľudovému liečeniu, alebo vedmy, o ktorých vieme, že ich poznali aj Slovania. Skrátka, boli to ženy a muži, ktorí často pracovali v prospech spoločnosti. Stačilo však, že k

nim prišiel pacient s "dušou na jazyku" a oni mu už nedokázali pomôcť, a hneď bol na svete konflikt a rozprávanie o bosorke. Ľudia mali v minulosti strach o svoje hospodárske zvieratá, pretože ich živili, takže ak naraz ochorela krava a prestala dojiť hľadala sa za jej chorobou bosorkina činnosť – odoberanie mlieka kravám. Bez mlieka nebolo maslo, tvaroh a rodinu to mohlo existenciálne ohroziť. Preto sa zachovalo veľa ľudových rozprávaní s touto tematikou. Podobne to boli rozprávania o mátohách či duchoch a miestach, kde údajne straší. Takým sa každý, najmä v noci, vyhýbal.

Dnes sú populárne rôzne fantasy príbehy – Harry Potter, Pán prsteňov, Twilight sága,.., v ktorých sa to hemží magickými či nadprirodzenými bytosťami. Dá sa aj v slovenských poverách nájsť toľko všelijakých typov? A sú niektoré bytosti, ktoré sú špecifické pre náš región?

Katarína Nádaská: V klenotnici ľudových rozprávok určite nájdeme fantazijné, zvieracie, realistické, démonologické, historické, humorné či satiristické príbehy – každý si môže vybrať podľa svojej chuti. Veľmi obľúbené sú aj ľudové povesti z jednotlivých regiónov Slovenska, ktoré sa viažu k hradom, miestam krajiny, či k vzniku názvov miest, riek, potokov, alebo k historickým osobnostiam a udalostiam.

Ktoré z bytosti patria medzi najkrutejšie a ktoré zase naopak reprezentujú tú pozitívnu stránku?

Katarína Nádaská: Medzi negatívne bytosti patril upír (nemŕtvy), čiže človek, o ktorom sa verilo, že má dve srdcia – jedno zomrelo, druhé ožilo a on vstával z hrobu a sýtil sa krvou zvierat alebo ľudí. Svetlonos sa zjavoval v podobe malých svetielok a snažil sa ľudí oklamať, aby zišli z cesty a vábil ich do lesa, aby tam zablúdili. Pomocnú ruku človeku vedeli podať permoníci, ktorí žili v štôlňach pod zemou, kde pracovali baníci. Permoníci mali radi ľudské jedlo, a tak sa s nimi baníci delili o to svoje. Za to im permoníci ukázali, kde sa nachádza ruda, ktorú ťažili, prípadne ich varovali pred banským nešťastím.

Mgr. Katarína Nádaská, PhD.

je oceňovaná etnologička a historička, ktorá sa špecializuje na náboženskú etnológiu, etnomedicínu, mágiu a démonológiu, stredouerópske kontexty ľudovej kultúry a vizuálnu antropológiu. Vyštudovala odbor etnológia – história na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pracovala nielen na svojej alma mater, ale aj na ďalších univerzitách. Absolvovala viacero vedeckých stáží na európskych univerzitách, pracovala ako kurátorka a literárna historička v Múzeu mesta Bratislava aj ako odborná vedecká pracovníčka v Divadelnom ústave v Bratislave. V súčasnosti pôsobí ako odborná pracovníčka v samospráve, venuje sa historickému poradenstvu pre oblasť masmédií a filmu, prednáša na viacerých univerzitách na Slovensku i v zahraničí. Je autorkou viacerých monografií, vedeckých štúdií a popularizačných článkov, a tiež spoluautorkou etnologických filmových dokumentov.