Fenomén vampirizmu v dejinách Európy (webinár)
Drevené koly a čeľustné zámky. Spoznajte vplyv legendy o upíroch na pohrebné zvyky našich predkov!
Dracula, Čachtická pani, Nosferatu či sága Twillight dokazujú odvekú fascináciu ľudí krvilačnými démonmi. Ako sa však z človeka stal nemŕtvy? Ako sa ľudia v minulosti bránili nadprirodzenému zlu? Bol rozdielny pohľad na upíra v 17. storočí a v 21. storočí? Týmito, ale aj mnohými inými otázkami na tému fenoménu vampirizmu a jeho vplyvu na pohrebné zvyky našich predkov, sa bude zaoberať popredná etnologička a historička Katarína Nádaská vo svojom webinári v stredu 24. marca.
Kde sa nachádza kolíska zrodu legendy o upíroch?
Katarína Nádaská: Európskou kolískou legiend o upíroch sú krajiny Balkánu a Grécko, aj keď v starovekých štátoch blízkeho východu sa tiež spomínajú bytosti podobné upírom, ktoré po smrti nenašli pokoj a živili sa vysávaním krvi zvierat i ľudí.
Čo bolo najčastejším spúšťačom povier o existencii či pôsobení upíra v okolí?
Katarína Nádaská: V stredoveku mal pohrebný rituál svoje presné zákonitosti a pri ich porušení či nedodržaní boli ľudia presvedčení, že môžu za zrod upíra. Existovali aj predstavy o žijúcich ľuďoch, ktorí mali črty upíra – zrastené obočie nad koreňom nosa, pichľavý pohľad, zlé povahové vlastnosti. Pri takýchto typoch ľudí sa už pri pohrebe konali preventívne protivampirické opatrenia, napríklad zamykanie hornej a dolnej čeľuste zámkou, pribitie nôh dreveným kolíkom o dno rakvy, omotanie rúk a nôh šípkovým šľahúňom a pod.
Hovorilo sa o upíroch aj na našom území?
Katarína Nádaská: Áno, dokonca v 18. storočí bolo v rámci monarchie viacero vyšetrovaní hlásení o upíroch, napríklad prípad Medveďovo (dnešné územie Srbska), ktorý riešili vyslanci Márie Terézie. Na Slovensku boli tieto príbehy veľmi živé najmä na východnom Slovensku ešte v prvej polovici 20. storočia a šírili sa najmä ústnou formou v rámci ľudového rozprávania. Veľký výskum vampirických povier tu robil etnológ Mjartan i folklorista Frank Wollmann.
Kedy sa prestalo na upírov nazerať ako na reálnu hrozbu? Mala na to vplyv ich romantizácia v literárnych dielach?
Katarína Nádaská: V rámci Európy myšlienku upírov spopularizoval Bram Stoker v románe Dracula. Avšak v ľudovom prostredí boli upíri hrozbou od raného stredoveku. Už v prvej polovici 20. storočia sa v kinematografii objavujú filmy s témou upírov – Nosferatu – symfónia hrôzy v roku 1922, gróf Dracula v roku 1931 a mnohé ďalšie až po súčasné filmové ságy o upíroch.
Existujú kultúry, ktoré veria na upírov aj v dnešnej dobe?
Katarína Nádaská: Dnes je táto viera v nemŕtvych už zriedkavá, ale v rámci folklóru a ľudového rozprávania sa s témou vampirizmu môžeme stále stretnúť.
Mgr. Katarína Nádaská, PhD.
je oceňovaná etnologička a historička, ktorá sa špecializuje na náboženskú etnológiu, etnomedicínu, mágiu a démonológiu, stredouerópske kontexty ľudovej kultúry a vizuálnu antropológiu. Vyštudovala odbor etnológia – história na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pracovala nielen na svojej alma mater, ale aj na ďalších univerzitách. Absolvovala viacero vedeckých stáží na európskych univerzitách, pracovala ako kurátorka a literárna historička v Múzeu mesta Bratislava aj ako odborná vedecká pracovníčka v Divadelnom ústave v Bratislave. V súčasnosti pôsobí ako odborná pracovníčka v samospráve, venuje sa historickému poradenstvu pre oblasť masmédií a filmu, prednáša na viacerých univerzitách na Slovensku i v zahraničí. Je autorkou viacerých monografií, vedeckých štúdií a popularizačných článkov, a tiež spoluautorkou etnologických filmových dokumentov.