Medzinárodný deň bezpečného internetu: ako urobiť internet bezpečnejším?
Internet a sociálne siete sú každodennou súčasťou života každého z nás. Nie je možné ich vypnúť a výhody a aj riziká spojené s ich využívaním sú výzvami, ktorým denne čelíme. Zraniteľnou skupinou v rizikách internetu sú podľa vývinovej psychológie najmä deti a mladí ľudia. Špecificky tí, ktorí sú v ťažkej životnej situácii.
Občianske združenie IPčko od roku 2015 mapuje so svojimi psychológmi - Online terénnymi pracovníkmi, čo mladí ľudia vyhľadávajú na internete, keď im je ťažko. Projekt Online terénnej práce predstavuje inovatívnu formu poskytovania psychologickej pomoci a podpory priamo na sociálnych sieťach a streamovacích platformách, ktoré využívajú mladí ľudia a otvorene v nich hovoria o svojich pocitoch, potrebách a životných aj duševných ťažkostiach.
Za celý čas v Online terénnom projekte malo IPčko v tíme špeciálne vyškolených 23 psychológov a psychologičiek, online terénnych pracovníkov a pracovníčok, ktorí boli blízko ľuďom v ich prirodzenom prostredí. Aktuálne tím tvorí 5 odborníkov a odborníčok, ďalších 5 odborne IPčko školí a pripravuje na poskytovanie psychologickej pomoci a krízovej intervencie v online prostredí.
Riaditeľ IPčka, Marek Madro hovorí: “Denne mapujeme 176 online komunít v téme sebapoškodzovania a myšlienok na samovraždu, obsahy v téme kybergroomingu u detí a mladých ľudí, rôzne online podvody a online výzvy na sociálnych sieťach. Sme súčasťou uzatvorených serverov a online komunít, aktívne streamujeme na Discorde a Twitchi, taktiež mapujeme a intervenujeme pod mediálnymi informáciami, ktoré spôsobujú tzv. Wertherov efekt - návody na samovraždy a pocity úzkosti”.
Zuzana Juráneková, vedúca Online tereňákov dopĺňa:
“Aktívne vytvárame preventívne kampane v spolupráci s influencermi na YouTube, TikToku a Instagrame a mapujeme používanie # v kontexte ťaživých pocitov, kedy sú ľudia najzraniteľnejší. Sami tvoríme weby, ktoré zachraňujú životy a pomáhajú riešiť rôzne online riziká.
Prostredníctvom komentárov, príspevkov, intervencií a podporných aktivít poskytujú psychológovia z IPčka informácie o možnostiach dostupnej odbornej pomoci, intervenujú v uzatvorených skupinách, dopĺňajú a rozširujú sieť pomoci IPčka, podpornými a rozvojovými aktivitami vytvárajú v online prostredí bezpečné miesta a online komunity, možnosti mladým ľuďom niekam patriť a anonymne komunikovať s odborníkmi na duševné zdravie.
“Vďaka Online terénnym psychológom vieme mapovať a reagovať takmer na všetky riziká a online fenomény, napr. najnovšie medializované online výzvy spojené s hospitalizáciou na psychiatrických oddeleniach, predávkovávaním sa paracetamolom, pridusením sa a podobne.Takmer pri všetkých zásahoch chýba ochranný faktor rodičov, adminov a pomáhajúcich odborníkov. Je preto nesmierne dôležité poskytovať pomoc priamo tam, kde sa tieto fenomény a patológia dejú - v online priestore”. Dopĺňa psychológ Marek Madro.
Psychológovia a psychologičky z Projektu Online terénnej práce poskytli v roku 2022 na sociálnych sieťach 11 825 intervencií, napríklad aj v súvislosti násilím a kyberšikanou v Miloslavove, s rôznymi online výzvami aj teroristickým útokom na Zámockej.
V spolupráci s Nadáciou Orange vydali odborníci z IPčka príručku pre rodičov “Bez nástrah online” a spoluvytvárali web beznastrah.online. Pre rodičov a odborníkov z pomáhajúcich
profesií zrealizovali 32 odborných workshopov (Workshop pre zodpovedných rodičov a Diagnóza DIGI), v ktorých budú pokračovať aj v roku 2023.
Psychológovia a psychologičky z IPčka, ktorí pôsobia na sociálnych sieťach, prichádzajú s novou formou pomoci prostredníctvom #SOMTU.
„Ak sa deje niečo, pri čom sa mladý človek cíti v ohrození na Instagrame, TikToku, Snapchate a Twitteri, napíše do textu k svojmu postu alebo komentáru #SOMTU. 24 hodín denne naši online tereňáci mapujú, kto tento hešteg použije, vďaka nemu nájdu odkaz a prídu na pomoc. Použitím #SOMTU môžu mladí ľudia pomôcť aj iným používateľom,“ dopĺňa Zuzana Juráneková.
Online výzvy na sociálnych sieťach sa v posledných rokoch stali bežnou súčasťou relatívne veľkej skupiny mladých ľudí. Hoci niektoré online výzvy sú v zásade neškodné, mnohé môžu predstavovať väčšie či menšie riziko pre mladých ľudí. Zapájanie sa do online výziev na sociálnych sieťach robí vrásky na tvári nielen rodičom, ale aj odborníkom, ktorí s mladými ľuďmi pracujú. Dôvodom je najmä to, že niektoré online výzvy môžu viesť k vážnemu poškodeniu fyzického či duševného zdravia, alebo inému nebezpečenstvu, ktoré môže mladého človeka negatívne ovplyvniť.
V priebehu minulého roka sa odborníci z IPčka rozhodli zrealizovať online prieskum „Online výzvy“ medzi mladými ľuďmi.
„Našim cieľom bolo získať čo najviac informácií o tomto fenoméne, poznať názory, postoje, motiváciu do zapojenia sa a vyzývania, ako aj informácie možnosti pomoci, ktoré mladí ľudia využívajú, keď sa ocitajú v rôznych situáciách v súvislosti s online výzvami a online prostredím.“ Hovorí Zuzana Juráneková.
“Anonymný prieskum „Online výzvy“ sme zrealizovali na slovenských školách a získali vzorku 2770 respondentov s priemerným vekom 14,3 rokov, ktorý je z pohľadu vývinovej psychológie veľmi citlivým a zraniteľným obdobím. Mladí ľudia sa v období dospievania, či adolescencie, odpútavajú od rodičov, čo sa prejavuje v oslabení noriem a hodnotového systému. V období dospievania získavajú v ich životoch omnoho väčšiu váhu rovesníci. Z tohto dôvodu sú na hodnotenie zo strany svojich rovesníkov a okolia veľmi citliví. Keďže mladí ľudia ešte nemajú dostatočne vyvinuté centrá mozgu, ktoré kontrolujú a regulujú impulzívne správanie, v reálnych potenciálne rizikových situáciách stále podliehajú emóciám a vplyvu rovesníkov. Ak by sme sa na zapájanie sa do online výziev pozreli z vývinového hľadiska, do istej miery by sme takéto správanie mohli považovať za relatívne normálne.” Hovorí Madro.
“Hlavné zistenia z prieskumu priniesli informácie, že z mladých ľudí, ktorí sú vyzývaní do online výziev sa 71,5% do online výziev zapája. Najčastejšie využívané sociálne siete mladými ľuďmi sú Instagram (66,3%), TikTok (57%) a Snapchat (40,9%), YouTube (55,1%). Z mladých ľudí, ktorí sa zapájajú do online výziev 36,6% nemá nikoho dospelého, s kým by mohli hovoriť o rizikách online výziev, 29,9% sa nemôže s rodičmi otvorene rozprávať o rizikách online výziev a 37% sa nemôže s učiteľmi otvorene rozprávať o rizikách online výziev. Ak by sa mladí ocitli v nebezpečí počas online výzvy, môžu sa spoľahnúť na 53,3% rodičov/rodinu, 43,4% kamarátov a 27,20 % na učiteľov/šk.psychológov. Taktiež nám z výskumu vyplynulo, že 25,2% mladých ľudí, ktorí sa zapájajú do online výziev nezvažujú riziká predtým, ako sa do online výzvy zapoja.” Zhŕňa výsledky prieskumu Juráneková.
V súvislosti s ochrannými faktormi, výsledky tohto výskumu naznačujú, že čím viac mladí ľudia komunikujú otvorene v rešpektujúcom a podpornom prostredí o online výzvach s dospelými , tým viac poznajú aj to, aké majú možnosti pomoci, ak by sa dostali do nejakých ťažkostí. Zároveň psychológovia z IPčka zistili, že mladí, ktorí viac komunikujú s dospelými a vo väčšej miere poznajú možnosti pomoci, zároveň viac zvažujú riziká, ktoré im môžu online výzvy priniesť.
Tvorkyňa na sociálnych sieťach, Alexandra Godaly (@alexgodaly) sa k IPčkarom pridáva: “Denne sa stretávam s mladými ľuďmi na sociálnych sieťach a pozorujem, ako im chýba prijatie, pozornosť, záujem a rešpekt. Sociálne siete im dávajú instantné možnosti tieto potreby napĺňať. Moja práca mi dáva priestor na prepojenie sveta mladých ľudí s pomocou IPčka, kde práve tú pozornosť a záujem dostanú bezpečne. Mladí ľudia nás online tvorcov vnímajú ako svoje vzory a “online kamarátov” a často hovoria o svojich ťažkostiach a aj vážnych problémoch a vďaka tomu, že poznám IPčko, ich mám kam nasmerovať”.