Zóny pre každého študenta

Ako som zmaturovala na samé jednotky

Ako čas plynul, blížil sa termín maturitných skúšok. Všetci boli napätí a vystresovaní. Čím viac sa blížil deň D, tým viac stúpalo napätie v škole. Boli v strese nielen maturanti, ale aj učitelia. Ja som patrila medzi tých pár šťastlivcov, ktorí sa poctivo pripravovali na hodiny, tak som až taká vystresovaná nebola. Samozrejme, davová neuróza doľahla aj na mňa, keď nastal deň písomných skúšok. No, dodávala som si silu tým, že som si v duchu hovorila: ,,Učila som sa, nemám sa čoho báť, určite to zvládnem.“

V prvý deň písomných maturitných testov sme písali test a sloh zo slovenského jazyka a literatúry. Čakali sme na chodbe, kým nás pustia do tried. Každý čakal pri triede, na ktorej visel menný zoznam s jeho menom. Miestnosť sa otvorila a my sme mohli vojsť do pripravených tried. Posadali sme si do lavíc, pripravili pomôcky a odložili predmety, ktoré sme nesmeli mať pri sebe, napríklad mobilný telefón. Čakali sme na rozdanie testov, ktorému predchádzali formálne záležitosti. Pani učiteľka, ktorá na nás dohliadala nám rozdala testy, ktoré sme museli nechať položené na lavici, kým neodbila celá hodina. Na hodinách ukázali ručičky 8:00 a začali sme všetci naraz otvárať testy.  Na dopísanie testu bol presne určený čas. Písali sme ostošesť, niektorí sa pri otázkach zapotili, iní ich s ľahkosťou zvládli. Otázky boli pomerne jednoduché, nemala som s nimi žiaden väčší problém nakoľko som sa na maturitné skúšky pripravovala. No, pri poslednej strane sme sa všetci trošku zapotili, v teste boli otázky z literatúry z období, ktoré sme ešte len mali preberať. Po vypršaní časového limitu sme zatvorili testy, odložili perá a testy nám boli zozbierané.

Potom prišli na rad slohové práce. Boli vyhlásené 4 témy, z ktorých sme si každý vybral jednu a o tej písal. Sloh nebol náročný, nelíšil sa od slohov, ktoré sa bežne písali na hodinách slovenčiny. Samozrejme si trebalo dávať pozor na chyby. Po dopísaní sme vstali a odišli sa pripravovať na ďalší deň, kedy nás čakali písomné skúšky z cudzieho jazyka, v podstate to bolo to isté ako pri slovenskom jazyku a literatúre. Testy obsahovali počúvanie s porozumením, kedy sme museli odpovedať na základe počutého, na otázky v teste. Celkom jednoduché, len sa trebalo poriadne sústrediť.

Za mnou sedela spolužiačka, ktorá bola veľmi nervózna a nedočkavá. Neustále ma pri počúvaní textu kopala do stoličky a drgala s tým, aby som jej hovorila správne odpovede. Čím ma dosť vyrušovala, nakoľko mi znemožňovala sústredenie sa na text. Rovnako ako ostatní, ani ja som nepočula nahrávku ešte pred samotným testom, čiže som jej nemohla radiť ešte počas počúvania. Preto som ju nato upozornila, aby ma nechala sústrediť sa na počúvanie, pretože inak jej nebudem vedieť poradiť a pokazím si aj svoj test. Po teste prišlo na písanie slohu. Na rozdiel od slovenčiny, však neboli 4 témy, z ktorých sa dala jedna vybrať. Téma bola jedna, presne stanovená a museli sme písať o nej. Zhodou okolností sme na nemeckom jazyku mali tému s rovnakou problematikou, o ktorej som písala aj na slovenskom jazyku. Takže sa písalo celkom fajn, až nato, že text bol trošku odbornejší a bolo v ňom potrebné využívať aj slovíčka, ktoré nepatria práve k všeobecným slovám. Testy, slohy dopísané a išli sme domov. Oddýchnuť si po dvoch dňoch skúšania. Nastali časy čakania na výsledky.

Každý čakal, či mal z jednotlivých skúšok dostatočný počet bodov nato, aby bol pripustený k ústnym skúškam. Výsledky prišli, u niektorých nastala radosť, u iných smútok. Väčšina urobila oba testy na dostatočný počet bodov, iní museli bojovať ďalej. Moje výsledky z oboch predmetov dopadli výborne, takže som spokojne išla na ústne maturitné skúšky.

Ústne maturitné skúšky pozostávali zo slovenského jazyka, cudzieho jazyka a odborných predmetov. Ja som maturovala z nemeckého jazyka a plus k týmto trom predmetom som si pridala voliteľný predmet náuka o spoločnosti, nakoľko po úspešnom absolvovaní tohto voliteľného predmetu som mala byť prijatá bez prijímacích skúšok na vysokú školu. Na všetky predmety som sa pripravovala pomerne rovnako, no viac ako iným som sa venovala slovenského jazyku a literatúre a najmenej odborným predmetom, ktoré sa mi zdali najľahšie.

Po prípravách a dlhom učení prišiel deň ústnych maturít.
Všetko prebiehalo pod vplyvom stresu, ako pri písomných maturitách. Nervózne sme posedávali a pobehovali po chodbe, opakovali si učivo. Už sme nevedeli čo robiť, len sme to už chceli mať rýchlo za sebou. Maturovala som tri dni, každý predmet v iný deň. Tak bol dostatok času na zopakovanie si všetkého učiva. Do triedy pred komisiu sme chodili po dvoch. Zo skúšky zo slovenského jazyka mi dodnes zostalo v živej pamäti ako išla spolužiačka odpovedať. Bola veľmi nervózna, nie veľmi pripravená na odpoveď, ale z dverí po odpovedi vyšla so slovami: ,,Všetko som vedela, pochválili ma a povedali, že budem mať určite jednotku.“

Tešila sa z toho ako malé dieťa, keď dostane novú hračku. Bolo nám to zvláštne, žeby jej niečo takéto povedali, nakoľko o výsledkoch nás informovali až po doodpovedaní piatich skúšaných. Keď doodpovedal piaty, komisia sa poradila, vyhodnotila odpovede a zavolala prvú skupinu dnu, povedala výsledky a spolužiačka, ktorá bola taká natešená, zrazu vyšla sklamaná, dostala trojku. Takže tá odpoveď zrejme nebola taká dokonalá ako tvrdila po odpovedi. Odborné predmety každý absolvoval pomerne s ľahkosťou, boli to zaujímavé predmety, ktoré sme mali radi a teda sa ich aj radi učili.

Odpovedala som z ekonómie, v téme som sa tak rozbehla, až ma musela skúšajúca z komisie zastaviť, povedala mi: ,,Stačí, lebo vieš z toho viac ako ja.“  Tak som vyšla natešená, že ďalšiu skúšku mám úspešne za sebou.

Nasledovala skúška z nemčiny, na tú tiež nikdy nezabudnem. Sedela som na chodbe a úplne poslednú z celej školy ma čakala táto skúška. Sedela som tam vysmiata a čakala kedy už konečne pôjdem dnu. Prídem do triedy a nemčinárka ma privítala so slovami: ,,To najlepšie nakoniec“. Tak som si pomyslela, aby som ju teraz nesklamala. Vybrala som si témy a išla sa pripravovať, kým doodpovedá spolužiačka. Na prípravu sme mali 20 minút. Napísala som si záchytné body a čakala. Konečne som prišla na rad a mohla som ukázať čo viem, skúška prebehla hladko a pani učiteľku som nesklamala.

Posledná skúška bola skúška z náuky o spoločnosti. Z tohto predmetu sme maturovali len tri z celého ročníka. Do komisie sme bohužiaľ dostali pani učiteľku, ktorá nemala rada žiakov s dobrými výsledkami. Jej obľubou bolo rozdávať päťky a iné známky sa jej nepáčili. Ale však čo, nebola v komisii jediná. Posadali sme sa a pripravovali sme sa na odpoveď. Pani učiteľka, vyššie spomenutá sa chodila pozrieť, či píšeme a vieme to. Ostatným dvom spolužiačkam poradila a ku mne ani neprišla. No, nevadilo mi to, išla som odpovedať, dostala som jednotku a spomínaná pani učiteľka mi s radosťou ukázala palec hore. Lepšie zakončenie ani nebolo byť.

Úspešne domaturované!

Autor: Zuzana Pastvová

Zones.sk – Najväčší študentský portál
https://www.zones.sk/magazin/639/ako-som-zmaturovala-na-same-jednotky/