Moja šťastná maturita bez učenia

Milí budúci maturanti,

chcela by som sa s Vami podeliť o môj zážitok z maturitných skúšok, a vyrozprávať Vám môj pravdepodobne najšťastnejší deň života:

Štvrtý ročník na „gymply“ začal veľmi stresujúco. Každý profesor či profesorka nás nútili sústrediť sa čo najviac práve na ten ich predmet a slovo maturita sa v triedach skloňovalo každý deň.  Ja ako prototyp lenivého študenta som učenie odďaľovala  slovami: „Veď na to je predsa akademický týždeň.“  Vtedy mi ešte pripadalo možné zopakovať si štyri roky na strednej v priebehu siedmich dní.

Akademický týždeň prišiel neuveriteľne rýchlo a odrazu sa všetci moji spolužiaci doma usilovne pripravovali na matury, len ja som sa akosi k tomu nemohla „dokopať“.  Pre mňa to bol len týždeň prázdnin, na odreagovanie a psychickú prípravu pred tým blížiacim sa súdnym dňom.  Asi v polke týždňa sa vo mne ozvalo svedomie a začala panika. Rýchle zháňanie maturitných tém od bývalých štvrtákov, pátranie po starých zošitoch a depresie typu: „Preboha, ja nezmaturujem!“  

Z každého predmetu som sa naučila maximálne jednu sedminu tém a do slovenčiny som sa ani nepozrela. Keďže som ale veľký optimista, utešovala som sa tým, že to hádam nejako „vykecám“. V deň maturity to už boli neskutočné stresy, nie preto, že by som bola taký typ, čo sa pred každou písomkou modlí ku všetkým bohom, ale jednoducho preto, že som sa nič neučila. Pomaly som si začala uvedomovať, že aj tí najproblematickejší žiaci, čo prechádzali do ďalších ročníkov len z milosti profesorov, sa učili viac než ja.

Keď ma profesor matematiky zavolal do skúšajúcej miestnosti a ja som si vytiahla otázku, oči sa mi len tak rozžiarili. Vytiahla som si asi tú najjednoduchšiu otázku aká existovala. Jednoduchá teória a príklad, ktorý ani vlastne nebol príkladom, len som mala na tabuľu načmárať kocku a preťať ju pár úsečkami. Matika úspešne za mnou. Na občianskej som profesorom zaspievala hymnu Slovenskej republiky, na angličtine som opisovala práva a povinnosti občana tak, že som rozprávala ako som si predvčerom kupovala rožky v obchode, a na slovenčine som si vytiahla tému, z ktorej som odpovedala pár dní pred maturami a tak som si ju pamätala a pred komisiou som vyzerala ako ozajstný znalec.

Po poslednom skúšaní som sa nezmohla na viac, ako na totálny výbuch smiechu. Sama neverím tomu aké šťastie som mala pri výbere otázok.  V ten deň som si asi mala podať športku a stavím sa s Vami že by som určite vyhrala. Bola som síce ten najnenávidenejší človek medzi spolužiakmi, ale ten pocit stál za to. Do kníh som sa ani nepozrela a zmaturovala som lepšie ako ostatní, ktorý sa mučili celé mesiace.

No aj keď sa mne takto neuveriteľne pošťastilo pri ústnych maturitách, brať si zo mňa príklad by asi nebolo najmúdrejšie. Verte mi že tie stresy, ktoré som prežívala posledný deň pred maturitou by ste nechceli zažiť, a tak sa radšej učte (samozrejme to ale nemusíte preháňať) a zároveň sa veľmi nestresujte. Pozrite si aspoň maturitné testy na stránke Zmaturuj.sk. Maturita nie je najdôležitejší deň Vášho života, ani nerozhoduje o Vašej budúcnosti, ako si možno myslíte. Z vlastnej skúsenosti totiž viem, že aj tí najväčší „streseri“ teraz na maturu spomínajú s úsmevom a uvedomujú si že strach bol zbytočný.

Držím Vám palce a pevné nervy pri učení.

Andrea