Kuklo slnko do oblôčka,
šteklilo mi lúčom očká:
"Vstávaj, dievka
strapatá,
deň je ako zo zlata!"
Voda, voda, vodička
v umývadle ločká.
Umyjem si ruky, tvár,
aj ospalé očká.
Metla v
kúte stojí,
roboty sa bojí.
A ja som už veľká dievka,
štyri roky budem mať;
poď sem, metla, nič sa neboj,
naučím ťa
zametať.
Šiť kabátik pre pajáca,
to je veru ťažká práca.
Chcela som šiť dohusta,
pichla som sa do prsta.
Ktože teraz
dohotoví
pre pajáca kabát nový?
Seď, Janíčko, seď,
nesie mravec smeť.
Kým s ňou prejde
cez tri trávy,
mamka doma obed
spraví.
Seď, Janíčko, seď,
kým prenesie smeť.
Ten, kto ľúbi šošovicu,
posadí sa na lavicu.
Ten, kto ľúbi
koláče,
nech si po ne priskáče.
V koláčoch je máčik,
prosím, nech sa páči!
Čimčarara, čimčarara,
Paľo trafil do
brankára.
Ticho, vrabce, tíško,
teraz kopne Miško.
Brankár ani nežmurkol
a už bol
prvý
gól.
Gól!
Nebol!
Bol!
Čimčarara, čimčarara,
to je pekná haravara!
Kopem, kopeš, kopeme
v piesku tunel dlhý,
vlaky
tade pobežia,
prvý, potom druhý.
Fu-či, fu-či, veselo,
už sa vláčik valí!
Ej, murári, práca zlá,
veď je tunel
malý.
Poďme, už sa zmráka,
večera nás čaká.
Hádaj, Petrík, hádaj, Mila,
čo nám mamka navarila!
Dobrú kašu s
medom,
vonia nám až pred dom.
Kraj sa halí do pozlátka,
prináša nám nôcka sladká
fialový tieň.
Zavri oči, zavri
oči,
na červenom kolotoči
príde pekný sen.