Adam v škole nesedel,
abecedu nevedel,
prišli k nemu líšky,
čítajú mu z
knižky.
pesnička ďalej pokračuje takto:
Adam sa im čuduje,
potom líškam sľubuje.
Tam na kraji hôrky
chodí do ich
škôlky.
Bľačia ovce za rána,
bača pečie barana,
babke tečú slinky
na kus baraninky.
Cmúľal by som,
nemám čo,
dajteže mi voľačo,
že som dobrý chlapec,
dajte hrozna strapec!
Čučoriedky černice,
mám ich vyše
čapice,
tuto si ich majte,
čokolády dajte!
pesnička sa spieva ako kánon takto (druhý hlas začína na druhom riadku):
Čučoriedky černice, černice,
mám ich vyše čapice, čapice,
tuto si ich majte,
čoko-, čoko-, čokolády
dajte.
Dedo, deti – rodina,
dub pri dube – dubina.
Zaspievali vtáky:
– Poďte na dubáky!
Ďobe
ďateľ do kôry,
červíček mu hovorí:
– Neďob v moju ríšu,
rozďobeš mi skrýšu!
Eva ide s Editou
za zelenou
rakytou.
Vydávaj sa, Evka,
si už veľká dievka!
Filoména, chudera,
sadla vedľa šoféra.
Filoména jajká,
že mu
smrdí fajka.
Gágal gunár na dvore,
až mu vyschlo v gágore,
húska krajšie gága,
v potoku sa
mága.
Hudú hudci na husle,
jeden dobre, druhý zle,
Hana s Hanou háda,
čo to za paráda.
Chystal sa pes
na muchu,
chňapol blchu v kožuchu,
už má blchu v bruchu
a na uchu muchu.
Išiel Ivo po pivo,
točili mu
nakrivo,
veľa piva mali,
samú penu dali.
Javorové koryto,
v tom koryte jelito,
pri jelite mačka,
bola
zabíjačka.
Kukurica, pšenica,
pchá sa káčer, kačica,
kukurice fúra,
napchá sa aj kura.
Lipa, lipeň,
labuda,
Lapaj náš mi labu dá,
keď sa za to hanbí,
oblíže si gamby.
Ľudo ľúbi fazuľu,
zjedol by jej za
fúru,
ale zato Peter
radšej klobás meter.
Mraučí mačka pod múrom,
mačka miauká s kocúrom
a v komore
myši
maškrtia si z misy.
Naša Anča hrýzla hlúb,
zlomila si na ňom zub.
Janíček jej reční:
– Neplač, veď bol mliečny!
Ňuchá šteňa tu i tu,
strčí ňufák do medu,
na tom mede včela,
poštípať ho
chcela!
Oľa, Ela, Elena! -
ozýva sa ozvena,
odpovedá bralo:
– Ondro, Ďuro, Paľo!
Premrzli mi
paprče,
požičaj mi papuče,
po papučiach boty,
pôjdem do roboty.
Q sa číta ako kvé,
jazyk sa mi pokrkve,
ale
nech len skúsi,
či sa nenabrúsi!
Ružena a Mária
rozum berú z rádia,
aj ja si ho zapnem,
rozumu si
kvapnem.
Sladko spí si sedmospáč.
Slnko svieti, vstávať ráč!
Sedmospáč je Samko.
Oblejte ho,
mamko!
Šuchtá-buchta šušušú,
pošuškám ti do ušú:
Tu na tomto ušku
chytil som ti blšku.
Telefón
si k uchu dám.
Volám: Haló, kto je tam?
– Haló, tu je tetka!
– A tu malá Betka!
Ťarbavý si, Maťo
náš,
a vždy dačo fidlikáš.
Pusť ten krivák z hrsti,
porežeš si prsty!
Urobím si udicu,
chytím pstruha,
belicu,
ulovím aj šťuku,
upečiem ju v tuku.
Váh je voda veliká,
utopí sa motyka,
ale naša Hanka
pláva ako
slamka.
X a X sú dva iksy,
ak vieš skočiť, chlapík si,
ako kocúr Félix
preskakuje cez X.
Ypsilon môj,
kdeže si?
Vzal som si ťa do kapsy,
spravím z teba zázrak:
budeš dobrý na prak!
Zvonár ťahá za motúz,
zaplietol
si doňho fúz,
teraz ho to mrzí,
že má dlhé fúzy.
Žaba, žaba maličká,
skáč si pekne, žabička,
na vodu ťa
hádžem,
mocne, ako vládzem.