Maľovaná abeceda - J. Smrek
Adam v škole nesedel,
abecedu nevedel,
prišli k nemu
líšky,
čítajú mu z knižky.
pesnička ďalej pokračuje takto:
Adam sa im čuduje,
potom líškam sľubuje.
Tam na kraji
hôrky
chodí do ich škôlky.
Bľačia ovce za rána,
bača pečie barana,
babke tečú slinky
na kus
baraninky.
Cmúľal by som, nemám čo,
dajteže mi voľačo,
že som dobrý chlapec,
dajte hrozna
strapec!
Čučoriedky černice,
mám ich vyše čapice,
tuto si ich majte,
čokolády dajte!
pesnička sa spieva ako kánon takto (druhý hlas začína na druhom riadku):
Čučoriedky černice, černice,
mám ich vyše čapice, čapice,
tuto si ich
majte,
čoko-, čoko-, čokolády dajte.
Dedo, deti - rodina,
dub pri dube - dubina.
Zaspievali vtáky:
- Poďte na
dubáky!
Ďobe ďateľ do kôry,
červíček mu hovorí:
- Neďob v moju ríšu,
rozďobeš mi skrýšu!
Eva
ide s Editou
za zelenou rakytou.
Vydávaj sa, Evka,
si už veľká dievka!
Filoména, chudera,
sadla vedľa
šoféra.
Filoména jajká,
že mu smrdí fajka.
Gágal gunár na dvore,
až mu vyschlo v gágore,
húska krajšie
gága,
v potoku sa mága.
Hudú hudci na husle,
jeden dobre, druhý zle,
Hana s Hanou háda,
čo to za
paráda.
Chystal sa pes na muchu,
chňapol blchu v kožuchu,
už má blchu v bruchu
a na uchu muchu.
Išiel
Ivo po pivo,
točili mu nakrivo,
veľa piva mali,
samú penu dali.
Javorové koryto,
v tom koryte jelito,
pri jelite
mačka,
bola zabíjačka.
Kukurica, pšenica,
pchá sa káčer, kačica,
kukurice fúra,
napchá sa aj
kura.
Lipa, lipeň, labuda,
Lapaj náš mi labu dá,
keď sa za to hanbí,
oblíže si gamby.
Ľudo ľúbi
fazuľu,
zjedol by jej za fúru,
ale zato Peter
radšej klobás meter.
Mraučí mačka pod múrom,
mačka miauká s
kocúrom
a v komore myši
maškrtia si z misy.
Naša Anča hrýzla hlúb,
zlomila si na ňom zub.
Janíček jej
reční:
- Neplač, veď bol mliečny!
Ňuchá šteňa tu i tu,
strčí ňufák do medu,
na tom mede včela,
poštípať
ho chcela!
Oľa, Ela, Elena! -
ozýva sa ozvena,
odpovedá bralo:
- Ondro, Ďuro, Paľo!
Premrzli mi
paprče,
požičaj mi papuče,
po papučiach boty,
pôjdem do roboty.
Q sa číta ako kvé,
jazyk sa mi pokrkve,
ale
nech len skúsi,
či sa nenabrúsi!
Ružena a Mária
rozum berú z rádia,
aj ja si ho zapnem,
rozumu si
kvapnem.
Sladko spí si sedmospáč.
Slnko svieti, vstávať ráč!
Sedmospáč je Samko.
Oblejte ho,
mamko!
Šuchtá-buchta šušušú,
pošuškám ti do ušú:
Tu na tomto ušku
chytil som ti blšku.
Telefón
si k uchu dám.
Volám: Haló, kto je tam?
- Haló, tu je tetka!
- A tu malá Betka!
Ťarbavý si, Maťo náš,
a vždy
dačo fidlikáš.
Pusť ten krivák z hrsti,
porežeš si prsty!
Urobím si udicu,
chytím pstruha, belicu,
ulovím aj
šťuku,
upečiem ju v tuku.
Váh je voda veliká,
utopí sa motyka,
ale naša Hanka
pláva ako slamka.
X
a X sú dva iksy,
ak vieš skočiť, chlapík si,
ako kocúr Félix
preskakuje cez X.
Ypsilon môj, kdeže si?
Vzal som si
ťa do kapsy,
spravím z teba zázrak:
budeš dobrý na prak!
Zvonár ťahá za motúz,
zaplietol si doňho fúz,
teraz ho
to mrzí,
že má dlhé fúzy.
Žaba, žaba maličká,
skáč si pekne, žabička,
na vodu ťa hádžem,
mocne, ako
vládzem.