Zakvokala kvočka: "Kvo, kvok-kvok,
nechoďte mi
nikto na potok,
nezobkajte zrno v poli, kotkodák,
nech už to tam sejú ovos, žito a či mak!"
Píšťalôčku drankal
vták.
Pišťal, až ho počul zajac.
Ten hneď: "Máte prúty, tak
spravte ešte jednu naviac!"
Kosci s vencom, koste lán,
ešte
jedny koláčové hody,
a vyskočím na kombajn,
rastiem, rastiem ako z vody.
Za hrsť čučoriedok sladkých ako med
ponúkli sme
veveričke na obed.
Nevzala si, iba riekla: "Vďaka za tie dary,
nezmyla by som si ale modrú farbu z tvárí."
Kto to zajačkovi
rozoral
brázdu v zemiačnisku,
kde sa celé leto hral,
sťa my na ihrisku?
Kam, šarkany, pozrite sa
tiahnu lastovičky z
lesa,
kam slniečko putuje,
dám vám za to po dule.
Podjesenný vietor horou zašumí,
stromy ukazujú holé koruny.
Kuvik prišiel
hneď o strechu listnatú,
prijmi ho, Rex, do podnájmu, sťa tú mačku okatú.
Keď dážď vonku klope na odkvap,
opakuje to môj
vláčik: klap, klap, klap.
Do stanice pri gauči však musel som ho dodrgať,
zoslabla mu batéria. Či v ňom bude skrat?
Náš Jakubko
kričí: "To je krása,
oblak biele muchy vypúšťa!"
Jakubko ich chytá a Jakubko jasá,
škoda, že sa v dlani rozpustia.
Tak sa
zišli vták a zajac,
ten čo chcel mať píšťalôčku naviac,
srnce, prieberčivá veverička, lane.
Všetko zobe pri jasličkách z
horárovej dlane.