Hviezdoslavov Kubín – 2. ročník poézia

Hviezdoslavov Kubín – 2. ročník poézia

Peter Pišťanek: Rukojemník /úryvok str. 118/

Ferko Glanz má najradšej vyprážané bravčové rezne so zemiakovým šalátom. Buď slovenským, alebo majonézovým. Keď nie sú rezne, môže byť aj vyprážané kura. Samozrejme, v akom prípade by dal prednosť stehnu, no nemá šancu. Kura má dve nohy, ich je v rodine päť. Keď sa vypráža, padnú za vlasť dve kurence, jedno stehno dostane otec, jedno mama, a po jednom Ferkovi starší bratia. Ferkovi ostanú prsia, ktoré samy osebe tiež nie sú na zahodenie, ale trochu suché, a Ferko ako pahltný jedák sa nimi vždy trochu drhne.

Na cukríky typu furé či drops ani veľmi nie je. Miluje čokoládové tyčinky Rumba, Kofila, Mila a Ria, no predovšetkým čokoládové bonbóny. Za škatuľu višní v čokoláde by dal život a možno aj svoje komunistické presvedčenie. Len sa to nedá overiť, alebo ho nikto ešte pred podobnú dilemu nepostavil. Párkrát dostal k narodeninám rumové pralinky, tam je pod čokoládovým povrchom tenulinká cukrová škrupinka, a tá keď sa prehryzne, tak človeku zaleje ústa čistý rum, no jeho snom sú višne v čokoláde. Kúpiť si ich a nemusieť sa o ne s nikým deliť. Len on. Len on sám. Celkom rád má Ferko aj bonbóny plnené nugátovou či orieškovou plnkou. Keď na narodeniny alebo meniny dostane malú škatuľku bonbónov, nikomu neponúkne a dlho ju nevybalí z celofánu. Iba slastne privoniava k čokoládovej vôni prestupujúcej kartónovú škatuľu i celofán, v ktorom je zabalená. Alebo si otočí plochú škatuľu vrchom dolu a kochá sa na farebných fotografiách jednotlivých bonbónov s popiskami na jej dolnej ploche. Niektoré z nich, najmä ak sú to české bonbóny ORION, majú exotické názvy a Ferko si dlho predstavuje, akú asi majú chuť. Napríklad taký lanýž. Tajomné slovo, ktorému Ferko nerozumie. Pri najbližšej príležitosti sa spýta Petra, ale ani on nevie.

„To je asi nejaký druh slimáka,“ tipuje.
„A čo má slimák spoločné s čokoládovými bonbónmi?“ nezdá sa Ferkovi.
„Možno majú podobný tvar,“ mieni Peter.
Spolu sa idú pozrieť do potravinárskej samoobsluhy Konzum, ktorú nedávno slávnostne otvorili v Starej Vsi. V uličke so sladkosťami sa zastavia, berú do rúk veľké i menšie škatule bonbónov, obracajú ich spodkom hore a hľadajú lanýž. Vedúci pán Dvoran v bielom plášti nenápadne chodí za nimi a sleduje ich.
„Tu, aha!“ povie konečne Peter a ukáže na vyobrazenie bonbónu s názvom lanýž.
„Ale nevyzerá ako slimák,“ povie Ferko. „Ani ako ten bez domčeka.“
„Tak potom neviem,“ mrdne plecami Peter.

Položia škatuľu s bonbónmi na miesto a pri pokladni si každý kúpi po jednej dvljzložkovej šumienke. Na viac nemajú peniaze. V krčme Petrovho deda si vypýtajú krígle s vodou a rozrábajú.
„Prečo si radšej nedáš kofolu?“ pýta sa dedo Petra.
Nie že by sa k Ferkovi správal nejako nepriateľsky, to nie, ani sa netvári, že ho nevidí, normálne mu odpovie na pozdrav a všetko, dokonca keď dá čokoládovú tyčinku Rumba Petrovi, podá druhú aj Ferkovi, ale žiadne veľké kamarádšafty s ním neudržiava. Nebaví sa s ním, ani sa ho na nič nepýta.
Ferko to podvedome vníma, necíti sa v krčme Petrovho deda dobre.
„Poďme už,“ podrme Petra po pleci, keď vypijú šumienku a zjedia rumbu.
Peter vystriehne chvíľu, keď dedo nie je zaneprázdnený.
„Dedy, čo je to lanýž?“ spýta sa ho.
„Lanýž?“ oživne dedno. „To je taká vzácna huba. Rastie pod zemou a Francúzi na jej hľadanie používajú cvičené prasce. Prečo sa pýtaš?“
„Lebo sme to našli vzadu na škatuli od bonbónov. Jeden bonbón sa tak volá,“ povie Ferko.
Dedo prikývne, no na Ferka ani nepozrie, vyzerá to, ako keby sa rozprával výlučne s Petrom.
„Mysleli sme, že je to nejaký druh slimáka,“ povie Peter.
„To je hlemýžď,“ povie dedo.
„A prečo sa bonbón volá po tej hube?“ spýta sa Ferko.
„Lebo má plnku z nugátovej peny, ktorá na pohľad vyzerá ako tá huba,“ povie dedo Petrovi.
Chlapci sa rozlúčia, zasa o niečo múdrejší.

Keď Ferko Glanz príde domov, rozhodnutý osamote konečne otvoriť svoju škatuľu bonbónov a ochutnať bonbón menom lanýž a iné bonbóny s podobnými lákavými názvami, zistí, že mu u objavili a celú vyplienili starší bratia. Nastrkali mu tam skamenené fondánové salónky, aby si nevšimol zmenu hmotnosti, a všetko znova zabalili tak, aby to pôsobilo na pohľad neporušene. Všetky decká z tehliarskej kolónie zbožňujú vianočné kolekcie – ale salónky nechutia nikomu.

Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/basne/10836-hviezdoslavov-kubin-2-rocnik-poezia/