Možno to ešte
nevie nik,
no chodí za mnou tmavý psík.
To vám je vernosť ohromná,
ako sa nehne odo mňa,
kým slnko svieti,
celý
rok.
Urobím krok-
on spraví krok.
Ja zohnem hlavu-
on ju zohne.
Ak sa ja pohnem,
tiež sa pohne.
Vykoná všetko to, čo
ja.
Nedožičí si pokoja,
najvernejší psík na svete.
A vždy ho pri mne nájdete,
ako mi ticho päty čuchá.
Ale v jednom ma
neposlúcha.
Kameň mu hodím:
"Prines, Bobík!"
On hádže tiež!
Jaj, čo to robí ?
A nepobehne, mátoha!
Iba mi kňučí
pri nohách:
"Nerob si zo mňa dobrý deň!
Ja nie som psíček.
Ja som tieň!"
Z knihy Dielo VII – Kniha rozprávok, Studnička