Deň učiteľov – básničky

VIKTOR HUJÍK – VĎAKA

Už jej tvár zdobia mnohé vrásky,
určite má i šesťdesiat.
Pred rokmi učila nás hlásky,
počítať, kresliť, poznať krát.

Dnes navštívili sme ju z lásky.....
K dobrým sa vracia každý rád.
Vedela, kto má aké vlásky,
začala všetkých menovať.

Dojalo nás to. Zas je milá,
žiari z nej láska, teplo, sila,
každému čo- to poradí.

Mnohé roky žila s nami , deťmi,
vo sviatok tešíme ju kvetmi,
za všetku lásku, poklady.

Staručká sedí nad albumom
v dumavom tichu večera,
žltkavé školské obrázky si
dojatá znova prezerá.

Tváričky detské, nežné kvety....
Uviť z nich vonné vence snáď?
Kdeže však v tej tichej izbe
všetky tie vence povešať?

Dala im svoju mladosť, silu.
No i dnes sú jej na ume.
Keď hladká rukou zvráskavenou
obrázky staré v albume.

Na lúkach rozkvitli prvosienky,
jarní poslovia malí.
Uvi nás, Anka, do kytičky,
tíško mi zašepkali.

Nesmelo zbieram žlté kvietky
malé i veľké ,
zajtra všetky k sviatku zanesiem
mojej pani učiteľke.

I veršík ku kvietkom pripojím,
malý, no vrelý,
aby jej oči plné lásky
zármutkom nikdy nestemneli.

Zones.sk – Najväčší študentský portál