Opäť jeden ďalší zo školských dní...
A hoc sa škola žiakmi
hmýri,
sme tu žiaci, no ste tu i vy.
Jeden deň v roku chceme venovať aj Vám.
Táto budova je len stavba,
vy ju robíte školou.
Ste nám priatelia, ste nám rodinou
druhou.
Ste naši učitelia-
často terčom vtipov a urážok.
No je to len naša hlúposť,
ktorá nám vraví- ešte krok.
Ale
keď niečo vyvedieme,
vždy ste tu, vždy to spolu napravíme spolu.
Žiak a učiteľ, ruka v ruke.
My sme bez vás len deti,
a škola bez vás len budova.
Preto ak sa tradícia zachová
bude tu
jeden deň,
ktorý bude patriť vám len.
Tak poďme spolu ďalej,
kým sme tu my žiaci, je tu nádej,
že nás niečo naučíte.
Nebojte sa, ukážte nám cestu a my sa nestratíme.
Každý deň vchádzate do triedy,
kde
čakajú oči plné snov.
S trpezlivosťou a múdrosťou
ukazujete cestu slov.
Niekedy nepočúvame,
smejeme sa či hneváme,
no v
srdci cítime vďaku,
ktorú slovami nevyjadríme.
Dnes vám patrí naše ďakujem,
za každý deň, za každý smer.
Učiteľ je
svetlom poznania,
čo žiari nám na celý svet.
Škola je len dom bez duše,
ak v nej človek srdcom neučí.
Vy nám dávate nielen vedomosti,
ale aj silu v
ťažkých chvíľach stáť.
Sme deti, občas sme hluční,
zabúdame na povinnosti.
No vieme, že za každým slovom
je vaša
starosť, viera v nás.
Preto dnes prichádzame s vďakou,
nech kvety hovoria miesto nás.
Učiteľ nie je len povolanie,
je to láska,
čo navždy v srdci hrá.
Dnes patrí tento deň vám,
tým, ktorí nás učia snívať.
V
slabikách hľadať zmysel viet,
v číslach objavovať svet.
Niekedy sa nám nechce počúvať,
no vieme, že nám chcete dať
viac
než len poznámky v zošite –
naučiť nás, ako žiť.
Poďme spolu ešte ďalej,
nech v triedach zostane smiech.
A nech sa raz,
keď vyrastieme,
s vďakou vrátime späť.