Hviezdoslavov Kubín – poézia (Milan Lasica)

Hviezdoslavov Kubín – poézia (Milan Lasica)

Milan Lasica – Hore nad mestom

Hore nad mestom v tichých záhradách
kde človek kráča slnku oproti
v zajatí svojej vlastnej samoty
žije tam jeden maliar skúsený
čo dávno našiel svoje miesto v umení 

Nad mestom maliar hore v záhradách
zabúda svoje oči na plátne
prežíva v tichu chvíle závratné
a jedno je mu kto ho docení
pretože našiel svoje miesto v umení

Hore nad mestom v tichých záhradách
kam nedolieha hurhaj ulice
maľuje maliar lúčne kytice
a jeho pokoj z toho pramení
že z kytíc uvil svoje miesto v umení

Ten starý maliar hore v záhradách
do kytíc svoju dušu uložil
a keby ešte tisíc rokov žil
nič sa už na tom nezmení
že dávno našiel svoje miesto v umení

Občas mu zvyknú zlostne vyčítať
dekorované mieste stálice
prečo vraj kreslí iba kytice
nech konečne už tému zamení
aby tak našiel svoje miesto v umení

Maliar sa iba tíško usmieva
veď vyvrátil už dávno poveru
že v kumšte platí iba šírka záberu
a nezáleží v akom znamení
hľadáte svoje pravé miesto v umení

A tak nad mestom hore v záhradách
kde vládne ticho pohoda a mier
krčí sa skromný malý ateliér
srdcom a prácou denne zdobený
a to je to čo platí v živote
aj v umení

Milan Lasica – Studnica múdrosti

Listujem v knihe prísloví
len žena stále hundre
listujem v knihe prísloví
a čakám kedy zmúdriem 

Vraj kto sa bojí nemá chodiť do lesa
kam teda teraz pôjdem
to je ten problém – skrátka nevie sa
príslovie pustilo ma k vode

Čert nespí – ďalšie z poloprávd
berme to akokoľvek
aj čert si totiž zdriemne rád
veď čert je tiež len človek

Sedemkrát meraj a raz rež
a ak nemáš čím merať
tak musíš rezať ako vieš
veď nádej neumiera

A vrabca z hrsti nepusti
hoci je možnosť iná
daj si však pozor na prsty
aj vrabec býva sviňa

Bez práce nie sú koláče
tiež táto múdrosť je tu
a niekto si to odskáče
nechceme držať diétu

Nemožno matke naspäť do lona
aj keď sa rozkrájate
nie je to pre svet žiadna poklona
no často túžim po návrate

Pretože všade dobre doma najlepšie
konečne hlava moja nevedomá!
Hoci to neznie celkom nevinne
doma sa občas cítim ako v cudzine
v cudzine občas ako doma

Milan Lasica – Vybrané slová

Dívam sa z okna našej triedy
vonku zas kvitnú agáty
a ja sa cítim ako vtedy
keď som bol chlapec strapatý 

Spomienky vo mne tíško driemu
iste to dobre poznáte
mám presne takú istú trému
ako pri prvom diktáte

Keď smilné víly vili vence
vojaci pevnosť dobyli
na lúke pásli deťúrence
gazdove bujné kobyly

Jano sa vozil na bicykli
psy zlostne vyli na mesiac
kým si naň trochu nenavykli
a hrúbok bolo čoraz viac

Sýty syn sype sypké syry
a v tom mu z hrnca vykypí
výrovi v hlave víchor víri
pytliak má v pysku polypy

Tri mladé chichotavé sysle
chystali útok na sýpky
raz-dva však bolo po úmysle
keď jeden chytil osýpky

V hlave mi víria ypsilony
od ktorých život závisí
a na chodbe zas zvonec zvoní
celkom tak ako kedysi

Pustá je naša stará trieda
odzvonilo už detským hrám
nemožno vrátiť čo sa nedá
a tak dnes iba spomínam

Na vílu ktorá vence vije
a iné vďačné témy
z tej zabudnutej poézie –
a trochu clivo je mi