Hviezdoslavov Kubín – poézia (Sergej Michalkov: O citlivke)

Hviezdoslavov Kubín – poézia (Sergej Michalkov: O citlivke)

SERGEJ MICHALKOV – O CITLIVKE

Koho to tam chováte
v postieľke sťa vo vate?
Pod hlavou tri podušky
a pred sebou hrnček, var!
Jednostaj si niečo želá,
sám si posteľ neustiela,
či je zima a či jar,
len teplou si myje tvár!

Starcovi či starene
pripísať to trápenie?
Ale nie!

Kto s plnými ústami
vraví: „Kompót chýba mi!
Dajte to,
to podajte,
ja s mojimi zubami?“

Hlas staríka?
Kalika?
Nie.
Nuž tak teda
kto je to?
Preto iste neveríš mi,
že mu prichystali čižmy,
rukavice na leto,
aby cestu lepšie zvládol
aby – hrôza – neprechladol,
a nezomrel na záškrt;
keby do kaluže spadol,
to by bola naša smrť!

Odvážlivec dozaista
na severný pól sa chystá?
Nie.

Nože lepšie pozrime,
kohože to vidíme?
Mamin synček,
otcov synček,
synček z bytu číslo šesť.
To jeho tam chováte
Stále ako vo vate!
Kdeže zima, kdeže záškrt,
okrem dobrôt, okrem maškŕt
nič iné už nechce jesť.

Prečo?
Preto, never, ver,
len čo oči otvorí,
dávajú mu teplomer.
Obliekajú,
obúvajú,
neprosí, a nesú mu,
akoby mal reumu.
Ráno sladko malý spí,
ani vkročiť do izby!
Je pod mrakom, to je strach,
synček ide v galošiach!

Prečo je to?
Pretože
všetci sa mu stále prosia,
pretože mu všetko nosia,
sám nikdy nič nezmôže.

Nevyrastie na pilota
ani na námorníka.
Ani čihi, ani hota,
celý život nešika!

Ale synček cintľavka
otázky si nekladie.
Rastie ako citlivka
v botanickej záhrade.

Prel. Ján Turan