Hviezdoslavov Kubín - próza (Gabriela Futová - Brata musíš poslúchať!)

Slovenský jazyk » Básne

Autor: tanya
Typ práce: Ostatné
Dátum: 14.02.2015
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 826 slov
Počet zobrazení: 38 655
Tlačení: 1 292
Uložení: 1 005
Hviezdoslavov Kubín - próza (Gabriela Futová - Brata musíš poslúchať!)

Gabriela Futová – Brata musíš poslúchať! (Mladé letá, 2011)

„Už aj bež do postele!“ zakričal na mňa Dodo, lenže ja som sa z gauča ani nepohla.
„Žabka, choď si ľahnúť,“ povedala mi pekne aj Zuzka, ale ja som sa ofučala. Zuzka ma nemá čo posielať do postele.
„Mamka ma neposiela spať tak skoro!“ trucovala som.
„Prečítam ti rozprávku,“ ponúkol sa Dodo.
To ma zaujalo. „Chcem Dokonalú Kláru,“ rozkázala som si. To je moja najobľúbenejšia knižka.
„Kláru nie,“ prevrátil Dodo očami. „Kláru už poznáš naspamäť a ja tiež. Keby som chcel, zarecitujem ju aj zo spánku.“
„Chcem Kláru. Tú časť, kde ju ocikal psík,“ nedala som sa. „Prečo s vami vlastne nemôžem pozerať Panelák?“
Dodo pozrel na Zuzku a potom na mňa.
„Lebo my dnes nebudeme pozerať seriál. Budeme pozerať DVD-čko!“
„Žabka, nemôžeš s nami pozerať, lebo to nie je film pre teba.“
„Prečo nie je pre mňa?“ zachmúrila som sa.
„Pretože je strašidelný.“
„Aj ja chcem pozerať strašidelný film!“ trucovala som.
„Nemôžeš s nami pozerať, lebo to je superstrašidelný film, horor. Ak by si si ho pozrela, už by si nikdy nemohla pokojne spať. Dokonca by si sa bála aj ísť v noci sama na záchod. To by si chcela?“
„Nebála by som sa,“ zamumlala som, ale potichu, lebo Dodo nevedel, že sa naozaj bojím chodiť v noci na vecko.
A tak som sa nechala odniesť do postele, visela som na Dodovi ako opica. Dodo mi dal pusu na nos a poprial mi dobrú noc. Keď odišiel, snažila som sa zavrieť oči a spať, lenže v hlave mi vŕtalo, ako môže vyzerať taký strašne strašidelný film.
Z izby ku mne doliehal zvuk telky, a to sa mi nezdalo také strašidelné, som naň zvyknutá. A tak som sa prevaľovala a dumala, a nakoniec som vymyslela, že sa predsa len pôjdem naň pozrieť, ale tak, aby ma Dodo ani Zuzka nevideli. Po špičkách som vyliezla z postele, potichu som precupkala cez chodbu a zastala pred dverami do obývačky. Boli trochu odchýlené, ale na telku som nedovidela, tak som ich jemne po milimetríku otvárala viac, aby si brat nič nevšimol. Keď boli dvere pootvorené natoľko, že som cez ne mohla prekĺznuť, pomaly som sa cez ne prevliekla a potom už len stačilo vykuknúť spoza gauča a obrazovku som mala celkom pred sebou. Dodo ani Zuzka ma nemohli vidieť.
To, čo sa dialo na obrazovke, mi vlastne ani také strašidelné nepripadalo. Ale zrazu sa to stalo! V telke sa zjavil hnusný ujo, tvár mal akoby rozpadnutú a krvavú, oči hnusné a zuby vyškerené a namiesto prstov mal nože. Viac neviem, lebo som začala strašne jačať a aj dievča vo filme vrieskalo a vrešťali aj Dodo a Zuzka. Potom ma Dodo schmatol a vyniesol preč. Uložil ma do postele, hladkal ma po vlasoch, upokojoval, no ja som chcela mamku a plakala som stále viac. Napokon som zaspala. Našťastie sa mi nič nesnívalo, ale po prvý raz som nevstala skoro ráno, ale až na obed. Mamka si myslela, že som chorá. Ja som sa však bála vstať z postele, lebo keď som sa zobudila, spomenula som si na tú hnusnú tvár a začala som sa báť, že je ešte stále v obývačke.
„Že si ju nechal večer dlho hore, čo?!“ kričala mamka na Doda, lenže brat len pokrútil hlavou a nič nepovedal, a ja som tiež nič nepovedala, lebo mamka by sa nahnevala, že som išla potajomky pozerať televíziu. Škoda, že bola sobota, lebo v škole by som sa obývačky nemusela báť, ale doma som sa naozaj snažila do izby s televízorom nevojsť. A večer som sa rozhodla, že radšej nebudem spať.
„Nechceš sa porozprávať, Žabka?“ prišiel za mnou Dodo do izby. „Vieš, bolo by dobré, keby si to mamke nevravela, lebo...“
„Lebo by ti zakázala pozerať strašné filmy, však?“
„Presne tak,“ prikývol Dodo. „Chcem ti len povedať, že to nebolo naozaj, to bol len film, takže sa nemusíš báť. Ten strašný chlap bol len herec.“
„Nevyskočí na mňa z telky?“
„Nevyskočí,“ sľuboval brat.
„Ani z DVD-čka?“ chcela som si byť úplne istá.
„Bol to len film,“ upokojoval ma Dodo ďalej.
Asi to zafungovalo, lebo už som sa tak obývačky nebála.
„Dodo? A čo urobil tomu dievčaťu vo filme?“ nedala mi zvedavosť.
„Žabka, no ale dosť. Bojíš sa obývačky a vyťahuješ tu zo mňa podrobnosti, čo bolo ďalej, aj keď si sa išla od strachu zjančiť. Nič nebolo. Ten strašný chlap bol v skutočnosti začarovaný princ, a keď ho dievčina pobozkala, premenil sa na krásneho mládenca, dievčinu si vzal za manželku a žili šťastne až do smrti. Vidíš, normálna rozprávka, len trochu strašidelná.“
„A to sa jej nehnusil? Lebo ja by som takému strašidlu pusu nedala. Ani za nič. Bŕ.“
„Tomu sa hovorí pravá láska,“ postrapatil ma po vlasoch a ja som začala rozmýšľať, či aj on ľúbi Zuzku pravou láskou a či by ju pobozkal, keby bola škaredá ako ten, ten, Fredy. Tak sa volal. Fuj!

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Diskusia: Hviezdoslavov Kubín - próza (Gabriela Futová - Brata musíš poslúchať!)

Pridať nový komentár


Odporúčame

Slovenský jazyk » Básne

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.033 s.
Zavrieť reklamu