Poézia na HK – Rojček (Hviezdoslavov Kubín)
Poézia na HK – Rojček (Hviezdoslavov Kubín)
ŠKRIEPKY V UČEBNICI MATEMATIKY
František Rojček
V učebnici na
stolíku
je vždy v noci plno kriku.
Volá nula: Milé dámy,
ja som prvá medzi vami.
Pred jednotkou vždy som bola.
Je to pravda.
A to holá!
Zhíknu čísla: Taká hana!
Juj, aká si prešibaná!
Veď ty si nič prázdna diera,
načo sa tu
ponevieraš?
Jednotka sa pridá k hádke:
Na mňa ste vy všetky krátke!
Ja som prvá, to vie každý!
A takto to bude
navždy!
Pyšná dvojka hlasno skričí:
Som najkrajšia v učebnici!
Pätorka je tučná basa
a sedmička chudá zasa.
Zatvári
sa trojka kyslo:
Veď ty, dvojka, nie si číslo.
Podobáš sa na labuť,
preto radšej ticho buď!
Prekvapená štvorka
jojká:
Všimnite si, čo je trojka!
Nuž poviem vám, žiadna krása -
na zadoček podobá sa...
Päťka chudú štvorku
štuchá:
Veď ty nemáš štipku brucha.
Pozrite sa všetci na ňu,
na tú latu polámanú.
Na pätorku šestka gáni:
V škole sa
ťa každý stráni.
Nezazeraj, je to tak,
bojí sa ťa každý žiak.
Sedmička sa pyšne krúti:
Som tenučká ako prútik...
Veru
ani jedna z vás
nemá taký štíhly pás!
Osmička jej zlostne vraví:
To si, kmotra, vyhoď z hlavy!
Pekné sú len osmičky
-
maľované mašličky.
Sedmička je urazená:
Si panák, čo hlavu nemá.
Chachachachá! Veru tak!
Si bezhlavý
snehuliak!
Deviatka má silné reči:
Lepší je ten, kto je väčší.
Ktože sa mi vyrovná?
Nikto. Som tu kráľovná.
Len
jednotka, hoci malá,
rozumčekom pohýbala...
Ustúpila? Aleba!
Dala nulu za seba.
Záver básne ten je prostý:
veľkosť je aj v
šikovnosti!
VESMÍRNY TENIS
František Rojček
Vo vesmíre žijú obri,
v tenise sú veľmi dobrí.
Majú obrie
rakety,
loptičky sú planéty.
Len Zem nie je loptička,
je až príliš maličká.
Nikto si ju nepodáva,
je to pre nás dobrá
správa.
ŠÁLKA
František Rojček
Svet šálky je samá zmena:
ustavične mení mená!
Keď do nej čaj
nalievajú,
hovoria jej šálka čaju.
A keď do nej mlieko vteká,
na stole je – šálka mlieka.
Detváky sú veľmi rady,
keď je
šálkou čokolády.
Dospelých zas veľmi baví,
keď z nej majú šálku kávy.
Jej život je samá zmena:
jedna šálka – mnohé
mená!
ZÁZRAČNÝ STROJ František Rojček
Ja som super
spisovateľ,
dobrý nápad
je môj priateľ.
Napríklad
mi
napadlo
spraviť z auta
lietadlo.
Hoci mi nik
neuverí,
krídla budú
z predných dverí.
Otvorím
ich
dokorán
a už letím
s kŕdľom vrán.
Zázračný stroj
k nebu mieri,
som lepší než
Exupéry.
VYNALIEZAVÝ RAK
František Rojček
Chcel dosiahnuť
nebo rak,
nemá krídla, neborák.
Má len veľké
klepetá,
s ktorými sa
nelieta.
Preslávil však
račí rod,
zostrojil si vzducholoď.
Tak čo na to
poviete?
Rak a lieta po
svete!
PREKVAPIVÉ SLOVÁ František Rojček
Odzadu sa slová menia
prinášajú prekvapenia.
Niektoré sú ozaj
hrozné,
samozrejme, je to rôzne:
Pozorne sa pozeraj!
JAR opačne je vždy RAJ.
Na jar býva ako v raji,
mám na mysli lásku v
máji.
Slovo DAR má každý rád,
jeho opak je však RAD.
Ak ten dar čakáš v rade,
hneď môžeš mať po nálade.
Nikto by
to nečakal –
Biely LAK je čierny KAL!
Ak si teraz, bratku, ľahneš,
Stopro budeš ležať v bahne.
Z taniera SYR rýchlo
zjedz,
lebo hrozí vážna vec!
RYS na teba zuby cerí,
túži ťa mať na tanieri.
BALÓN
František Rojček
Či si veľký,
a či malý,
poď si spraviť balón s nami!
Nič to, ak niet v pľúcach pary,
naplňme ho písmenami.
Písmená doň môj stroj
fúka
– z nich sú slová, potom vety,
balón rastie do oblúka,
azda z knihy neodletí.
Má z papiera tenké tričko
–
fúkať treba opatrne,
lebo Áčko, Véčko, Íčko
sú písmená ako tŕne.
Pozor!
Viac slov nevojde doň.
Nedajbože strelí,
spľasne
– je to celkom prvý balón
urobený z riadkov básne.
Z knihy Veršostrojček