
Próza na HK – Nataša Tanská
Nataša Tanská – S dievčiskom sa nehráme
Z ničoho nič sa Peťko a Paľko začali správať ako blázni.
Prídu do záhrady,
postavia sa a začnú rýchlo dvíhať nohy, ako keby utekali, lenže stoja na mieste..
Ruky a hlava sa im trepocú.....hotové opice.
„Čo vám šibe?“ Chichoce sa Lucka.
„Ideš!“ kričia Peťko a Paľko. „Nevidíš, že sa uvoľňujeme?“
„A načo saa
uvoľňujete?“ pýta sa Lucka.
„Budeme behať krátku trať,“ povie Lucka a začne sa tiež uvoľňovať.
„S dievčiskom sa
nebeháme,“ povie Peťko. „už aj sa prestaň natriasať!“
Lucka odbehne kúsok ďalej, aby na ňu bratia nedočiahli, a začne znova
poskakovať na mieste. Čo keby jej predsa len dovolili behať s nimi tú krátku trať?
„Keby sme tak mali tretry, „ natriasa sa
Peťko.
„To by bolo!“ natriasa sa Paľko.
„Čo sú to tretry?“ natriasa sa Lucka.
„Povieme jej?“ pýta sa Paľko
brata.
„Povedz, povie Peťko, aj tak tomu nerozumie.“
„Tretry sú bežecké topánky s klincami v podošve, „ povie Paľko.
„S
klincami?“ otvorí Lucka ústa.
„A načo?“
Klince sa zapichujú do zeme, topánky sa nešmýkajú a utekáš strašne rýchlo,“ poúča sestru Paľko.
Lucka začne dvíhať nohy ešte rýchlejšie:“Takto?“
„Kto ti dovolil napodobňovať nás, „kričia Peťko a
Paľko, „ ideš!“
Čo také by som mohla urobiť, aby sa so mnou hrali?
Fíha! Už viem.
„Vstávajte!“ buntoší ráno Lucka,
„je sobota, čaká vás bitka s Kováčovcami.“
„Ale ty s nami nepôjdeš,“ preberajú sa Peťko a Paľko zo spánku, „môžeš prosiť,
koľko chceš!“
„Veď ja s vami ani nechcem ísť,“ povie Lucka.
„Ako to, že nechceš?“ razom sa preberie Peťko. „Inokedy
chceš!“
„Dnes nechcem,“povie Lucka.
„To je podozrivé,“povie Paľko.
Ako každú sobotu, idú sa Peťko a Paľko po raňajkách
biť s chlapcami z horného konca dediny.
Peťko sa obzrie a povie Paľkovi. „Lucka nejde za nami.“ „Ani
nešpehuje?“
„Nie.“
Peťko zastane: „Nemali by sme ju ísť špehovať my?“
„Nemôžeme. Kováčovci by si mysleli,že sa ich
bojíme.“
Len čo Peťko s Paľkom vyšli z domu, rozbehla sa Lucka do komory, schytila Peťkove a Paľkove tenisky a hybaj s nimi cez dvor, do
kôlne.
Tu kdesi musia byť klince...
Tu sú! Krásne dlhé klince.....
Peťko a Paľko budú mať tretry, aké nemá nik! A už ju raz a navždy prestanú odháňať od seba!
„Vitajte, bračekovia,“ povie napoludnie Lucka chlapcom.
„Prečo si nešla špehovať?“ pýta
sa Paľko.
„Mala som robotu,“ povie Lucka.
„To je podozrivé,“ povie Peťko.
„Niečo som vám spravila,“ povie Lucka a usmieva
sa.
„Zbijeme ťa,“ vyhráža sa Paľko.
„Nie!“ zvolá Lucka. „Spravila som vám niečo, aby ste sa tešili!“
„To je
podozrivé,“ povie znova Peťko,“ ukáž!“
„Poďme do kôlne,“ vraví Lucka,“ spravila som vám niečo, aby ste boli zo všetkých
chalanov najrýchlejší.“
A podá Peťkovi a Paľkovi tenisky, prepichnuté klincami: „Tretry!“
„Uáááááá!“ zavyli bratia, keď
to uvideli,“zbijeme ťa ako hada!Uááá!“
„Prečo?“ nechápala Lucka.
„Veď si zatĺkla klince naopak, do topánky! Čo sme,
fakíri?! Hlúpe dievčisko! Pokazila si nám tenisky!“ „A ešte nás aj Kováčovci zbili. To je deň.