Próza na HK - Václav Šuplata

Václav Šuplata: CMÚĽANIE PALCA

Keď bol ujo Jakub ešte malým Kubkom, robil veľa vecí, ktoré mu rodičia zakazovali – rozprával pri jedení, solil si polievku, pozeral televíziu, keď mal už dávno spať, chodil po kalužiach, čarbal po stenách, rozhadzoval hračky a cmúľal si prst. Niekedy nevedel, či mu rodičia zakazujú všetko, čo robí rád, alebo robí rád len to, čo mu rodičia zakazujú. Jedno však vedel vždy; nemohol sa dočkať, kedy už bude konečne veľký a bude môcť robiť, čo sa mu zachce. Lebo dospeláci si nemôžu robiť, čo chcú, a nikto im nič nezakazuje.

A tak teraz, keď je už dospelý, rozpráva pri jedení, solí si polievku do sýtosti, pozerá televíziu, aj keď už program dávno skončil, chodí po kalužiach, čarbe po stenách, ale hlavne si cmúľa prst, kade chodí. Je mu úplne jedno, že sa mu všetci smejú, hlavne, že mu to nemôže nikto zakázať.

Predsa je však niečo, za čím mu bolo z detstva veľmi ľúto; jeho krásny kočiarik, v ktorom sa tak rád vozil. Ale keďže je dospelák a môže si robiť, čo chce, kúpil si skoro taký istý kočík, ako mal kedysi, a doma z neho pozerá televíziu.

To však nie je všetko – ak vás niekedy na ulici alebo v parku poprosí nejaký ujo s prstom v ústach, aby ste ho chvíľku pokočíkovali, tak mu urobte radosť a ani sa ho nemusíte pýtať, ako sa volá. Určite to bude ujo Jakub.

Václav Šuplata: NAJVÄČŠÍ Z LEŇOCHOV

Malý Tomáš celé dni rozmýšľal o tom, ako by sa preslávil. Ak už aj nie na celom svete, tak aspoň v ich meste, alebo aspoň na ulici, či aspoň v triede, do ktorej v škole chodil. Veď každý tam v niečom vynikal – Janka so všetkých najkrajšie spievala, Viktor zas zo všetkých najkrajšie čítal, Nika zo všetkých najkrajšie kreslila a Bobo vedel zo všetkých najrýchlejšie utekať.

Každý bol prosto najlepší iba on, Tomáš, nevynikal v ničom. Celé dni rozmýšľal, v čom by iných predčil. Po čase sa dostal k tomu, žr by mu úplne stačilo, keby bol v niečom úplne najlepší hoci len v ich dome. Zrazu však prišiel na taký dobrý nápad, že nechápal, prečo mu neprišiel na um skôr. Bude najlenivejší zo všetkých v celom dome. Čo dome, v celej triede, ba aj na ulici, v meste a dokonca na celom svete. Leňochov je na svete veľa, o tom už počul, ale on z nich bude najväčší. Stane sa majstrom sveta v leňošení. A začne hneď.

Ako sa rozhodol, tak spravil. A to bolo veru to posledné, čo odvtedy urobil.
„Ja viem, Dunčo,“ privrával sa svojmu psíkovi, „že by si sa chcel hrať alebo by som ti mal dať niečo na jedenie, no nemôžem, lebo som najväčší zo všetkých lenivcov. Ani domáce úlohy si nemôžem urobiť, či kanárikovi nasypať trochu zrna do klietky. Veď ja nemôžem vôbec nikam ísť, lebo by som si musel zaviazať šnúrku na topánke a to tiež najväčší z lenivcov nesmie.“

Dlho – predlho takto uvažoval, ležiac na pohovke. A leží tam tak asi dodnes, lebo skôr ako začal byť najlenivejší na celom svete, zabudol zapnúť rádio. A dodnes nevie, či už je najväčší z lenivcov na svete.

Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/basne/10955-proza-na-hk-vaclav-suplata/