Hviezdoslavov Kubín – próza (G.Futová, R.Brat Chlapci padli z višne, dievčatá z jahody)

Slovenský jazyk » Básne

Autor: tanya
Typ práce: Ostatné
Dátum: 22.02.2015
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 994 slov
Počet zobrazení: 29 821
Tlačení: 847
Uložení: 624

Hviezdoslavov Kubín – próza (G.Futová, R.Brat Chlapci padli z višne, dievčatá z jahody)

Gabriela Futová, Roman Brat

Hrdinka

Psa za plotom školského ihriska som sa odjakživa bála. Kríženec medveďa
a koňa bol vždy tam. Na jeseň, v zime, či pršalo, alebo pražilo slnko. Hlavne na jar, keď už bolo teplo a telocvikárka nás vyhnala von, pes pobehoval popri plote, štekal a sledoval nás krvilačnými očami. Keďže mám priveľmi bujnú fantáziu, a to mi už potvrdilo viac ľudí nezávisle od seba, vedela som si presne predstaviť, čo by sa stalo, keby ten plot raz preskočil. Zúrivo by sa rozbehol a skočil by najbližšiemu človeku rovno na hrdlo. Zadrapil by sa doň tesákmi, a kým by krv striekala na všetky strany, už by skákal na ďalšieho a ďalšieho a trhal na franforce všetko, čo by sa mu priplietlo do cesty.

Aj pre toto som neznášala telesnú vonku na dvore. Prekážali mi aj iné veci, napríklad že na nás pri brehu pokrikovali robotníci zo stavby, alebo aj to, že keď bolo teplo, vonku cvičili aj naši chalani, a to nebola žiadna výhra.

Aj dnes sme mali pred sebou telesnú. Telocvikárka však už dlhší čas maródovala a zastupovať ju chodil kadekto. Najlepšie bolo pri matikárovi Révayovi . On a šport, to bolo čosi ako ja a počítače. Navzájom sme si nedôverovali, nerozumeli a najlepšie bolo, keď sme boli od seba naozaj ďaleko. Révay nás väčšinou nechal napospas osudu, v telocvični sme vždy riadne blbli, zázrak, že sa nikomu z nás doteraz nič vážnejšieho neprihodilo. Len raz to vyzeralo brutálne, vtedy, keďnás asi nedopatrením nechali aj s chalanmi. Tí totiž zavesili na kruhy tlstého Bročka, naozaj sa tak volá, ale inak je super, dá sa nahovoriť na každú volovinu, vytiahli ho fakt vysoko, a tie debilné kruhy sa zasekli a nešli dolu. Bročko jačal, že sa neudrží, našťastie, neviem kto, dostal nápad, aby sme pod ním urobili kopu zo žineniek. Ani sme nestihli doteperiť všetky , a Bročko už aj letel, žuchlo to s ním ako s mechom zemiakov. Dopadol našťastie na zadok, má ho poriadny, lenže žinenky sa nejakým nedopatrením zošmykli z debny a s Bročkom huklo o parkety tak, že mu vyrazilo dych. Našťastie prežil, ale odvtedy sa kruhom vyhýba podobne ako Révay športu.

Tentoraz nás však matikár vyhnal von. Hodil nám tenisovú loptičku, vraj zabavte sa, a s poznámkou, že sa hneď vráti, odišiel preč.
- Čo sme malé deti? – namietala Lucia, - si tu budeme hádzať loptičku ako debilné, nie?
- Baby, zahrajme si vybiku, - navrhla som. – Len takú v kruhu.
- Fakt ti preskakuje? Vybíjanú som hrávala, keď mi ešte mama utierala sople.
- Veď ti utiera dodnes, či?
- Ja budem hrať vybíjanú, jedine, keď bude v strede Bročko, - zachechtal sa ktosi.
- Baby, prestaňte. No tak. Nevravte, že ste sa zabudli hrať. Ja hrávam vybíjanú s krpcami na dvore, viete, koľko sa nasmejeme?
- Je to síce trápne, ale dobre, - prikývla Lucia.
- Mám nápad. Aby ste nepovedali, že somarina, tak hráme ľavou rukou. Ľaváčky pravou.

Baby napodiv súhlasili. Fakt z toho vznikla riadna prča. Ľavé ruky sú ľavé ruky. Lopta lietala všade inde, len nie kam mala, a myslím si, že v takejto vybíjanej by sa v strede dlho udržal aj Bročko. Všetko by bolo fajn, keby z budovy nevybehli chalani.

Jasné, že si z nás robili posmech. Ale len dovtedy, kým som do jedného z nich zlostne nešmarila loptičku. Do Števa. Trafila som ho rovno do čela. Baby zaburácali, ale čo vzniklo potom, to sa dá ťažko opísať. Naháňačka s ohadzovačkou, a keďže lopta bola len jedna, hádzali sme po sebe všetkým, čo prišlo pod ruku. Myslím, že si to odniesli aj niektoré topánky. 

Uprostred šialenstva som si uvedomila, že niečo nie je v poriadku. Premkol ma taký pocit, ktorý človek má, keď niečo zabudne , a nevie čo. Zastala som, lebo ma to zarazilo. Vtom tresk, dostala som loptičkou do hlavy.
- Erika, vráť mu to! – jačala Strýčková.

Rana ma prebrala zo zamyslenia. Rýchlo som sa obzrela za loptou, schmatla ju, ale keď som sa dvíhala, telom mi prebehol mráz. Spred plota vyskočil pes. Čudné bolo, že keď sa objavil, medzi ním a nami nebola žiadna prekážka.

Od strachu som úplne zdrevenela. Obrátila som sa k spolužiakom, že čosi zakričím, neviem, možno pomoc, alebo pozor? Spolužiaci však boli dávno v obraze. Utekali ako o život čo najďalej. Zopár chalanov vyskočilo na futbalovú bránku, dievčatá vrešťali a bežali ozlomkrky preč, chudák Bročko nevládal a strašne zaostával, pokúsil sa tiež vyskočiť na bránku, ale ťažké telo ho stiahlo späť, a tak sa vyvalil do prachu ako korytnačka. Ak by som nebola v šoku, určite by som z toho dostala záchvat smiechu, mrazenie na zátylku ma však prinútilo obrátiť sa. Psisko bolo na dva metre odo mňa, vedela som, že moje šance sú minimálne. Videla som jeho zubiská, očividne sa nevedel dočkať, kedy sa zahryzne. Neviem, čo mi to napadlo. Aj keby mi nohy nevypovedali poslušnosť, aj tak by som mu neušla. A tak som sa silno rozohnala a s výkrikom aport! odhodila som loptičku rovno k chudákovi Bročkovi.

Psisko preletelo popri mne, akoby som bola vzduch. Urobilo ešte zopár rýchlych skokov, prekočilo Bročka, ktorý si zdesený zakryl tvár rukami, a schmatlo loptičku skôr, ako sa dogúľala. Pozerala som na neho úplne vyjavene. Pes sa ladným klusom rozbehol ku mne, Bročka obišiel, akoby to bol nejaký nezaujímavý peň alebo čo, tesne predo mnou zastal a zavrtel chvostom.

Skoro som odpadla. Pes vypustil loptu z papule a štekol na mňa.

Nie som psíčkar. So psami nemám žiadne skúsenosti, ale aj mne bolo jasné, že sa toto hebedo chce hrať. Opatrne som loptičku zdvihla, fuj, bola hnusne zaslintaná, a hodila som ju z celej sily preč. Pes sa za ňou bleskurýchle rozbehol.
- Kokso, ty si aká krotiteľka! – ozvalo sa z bránky.

A tak som sa stala hrdinkou. Rozprávalo sa o mne po celej škole, chalani uznanlivo pokyvovali hlavou a ja... Ja som robila všetko preto, aby som nikomu nevykvákala, že som vtedy pri tom psovi od strachu takmer pustila do gatí.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Diskusia: Hviezdoslavov Kubín – próza (G.Futová, R.Brat Chlapci padli z višne, dievčatá z jahody)

Pridať nový komentár


Odporúčame

Slovenský jazyk » Básne

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.037 s.
Zavrieť reklamu