Moderná rozprávka na prednes – O neviditeľnom žiakovi

Moderná rozprávka na prednes – O neviditeľnom žiakovi

O NEVIDITEĽNOM ŽIAKOVI

Keď ho vidieť chceli tak ho nevideli, a najhoršie bolo, že to vyzeralo tak, že ho niet.

No záhada nad záhadu! A prihodila sa tým činom, že žiak Emilko Pagáč vyrušoval počas vyučovania, správal sa nedôstojne, a preto ho potrestali tak, že raz musel ostať dve hodiny po škole. 

Za tie dve hodiny mal stokrát napísať vetu: 
Budem sa správať dôstojne a milovať svojich láskavých učiteľov.
Sedí šiestak Emil Pagáč sám v opustenej triede a píše vetu za vetou a už ich má asi dvadsať. Velikánske výčitky svedomia trápia jeho šiestackú dušu a dúfa, že kým ten dlhý trest napíše, naučí sa správať dôstojne a učiteľov bude milovať s mäkkým i a nie, ako on píše, s tvrdým.

Keď načal dvadsiatu prvú vetu a chcel ju šťastlivo dokončiť, vletel odrazu do triedy taký malý, celkom bezbranný a strapatý vrabček. Žiak Pagáč vyskočil, zabudol na dôstojné prevychovanie; a pretože, čo sa vrabcov týka, bol on človek šikovný, chytil toho strapáňa v rekordnom čase. Sedí vrabček Čvirikanček v Pagáčovej dlani, celý sa trasie od strachu, a odrazu len zarumázga načisto ľudským hlasom: 

Prepusť ma na slobodu, Emilko, bohato sa ti odmením! 
No toto! povedal začudovaný žiak. Toto sa mi ešte pri žiadnom vrabcovi nestalo!
Hoci chlapci majú všelijaké zlé vlastnosti, s vrabcami si obyčajne rýchle porozumejú. A tak Emil povedal:
Prečo by som ťa nepustil, pustím ťa. Stačí, keď je po škole iba jeden z nás.

A vypustil vrabca z dlane. Na jeho veľké prekvapenie vrabec neodletel. Namočil si pazúriky do atramentu a rýchlosťou najrýchlejšieho blesku dopísal Emilov trest, takže už bolo celých sto viet na papieri a v tých vrabčacích bolo slovo milovaný napísané dokonca aj správne, s mäkkým i. 
Emil Pagáč preskočil od nadšenia tri lavice a odrazu len vidí, že vrabček vytriasol spod krídel dve malé fľaštičky.
Toto je moja odmena za prepustenie, vraví vrabček Emilovi Pagáčovi. V tejto fľaštičke máš superzmizíkový nápoj. Keď z neho kvapku vypiješ, ostaneš načisto neviditeľný.
Senzácia! potešil sa poškolácky šiestak. A čo je v tej druhej fľaštičke?
Vrabček klepol zobáčikom:
Túto druhú musíš nosiť vždy s tou prvou, lebo keď z tejto druhej kvapku vypiješ, staneš sa znova viditeľným, pretože toto je super dioptrická tekutina.
A dobrý vrabček odletel von otvoreným oknom.
Vyskúšal Emil Pagáč obe tekutiny a fakt! Glgol si jednej -zmizol tak, že si vlastnú ruku nevidel. Glgol si z druhej -a bol tu v celej svojej šiestackej kráse.
Potešil sa šiestak:
Tieto čarodejné vody nevypijem len tak pre nič za nič, nechám si ich na horšie príležitosti v školskom aj rodinnom živote.
Prešli dve hodiny, poškoláctvo sa skončilo, žiaka zo školy vypustili a pomaly sa ťahá domov.
A doma hneď vyšetrovanie ako v detektívke:
Kde si bol, prečo si bol a za čo si bol?

Emil smutným hlasom rozpovedal svoje poškolácke nešťastie a čo nevidí?! Rozčúlená hlava rodiny, teda otecko, beží do najbližšej skrine po najmocnejší remeň. Hrôza padla na žiačika a v strachu preukrutnom chytro vytiahne fľaštičku a glgne si superzmizíkovej tekutiny. 

Dobehne oremeňovaný otecko, syna Emila hľadá a syna niet. Akoby sa pod zem prepadol. Hľadá otecko, hľadá mamička, traja bratia aj tri sestry, dedko s babkou, tetka so strýkom, nakoniec aj susedia. Telefonuje sa na políciu aj do úradu „Straty a nálezy". Nikde nič. Príde večer, plačúca rodina zasadne za stôl, iba Emilkovo miesto je prázdne. 
Oh, ja nešťastný! bedáka otec. Keby sa vrátil, ani remeň nevytiahnem, ani slovka zlého neprerečiem!

Glgol si v tej chvíli Emilko superdioptrickej vody a rodina od radostného prekvapenia skoro odpadne: stratený syn sedí na svojom mieste a futruje sa bryndzovými haluškami! 
„Dobrý je to vynález, tieto čarodejné vody," myslí si Emilko. „Treba s nimi šporovlivo zaobchádzať."

Tak idú dni aj týždne. Emilko fľaštičky neotvorí, iba ich pre istotu nosí stále vo vrecku. Až prišiel ten pamätihodný deň. Blížil sa koniec prvého štvrťroka a šiestak Emil Pagáč nevedel z dejepisu nič inšie, iba to, že ho dnes isto-iste vyvolajú. Aby sa zistilo, či si tú pätorku naozaj zaslúži. 

Sedí smutný Emil v lavici, učiteľ prezerá známkové zápisy. Zodvihne prísne oči na Emila Pagáča a ten od veľkej hrôzy glgne si superzmizíkovej vody a zmizne. Učiteľovi sa zastaví slovo v hrdle, poutiera si okuliare, ale žiaka Pagáča v lavici nevidí. 

„Čo sa mi vari zvlčilá hmla robí pred očami?" rozmýšľa ustarostený učiteľ a vyvoláva žiakov, tých, ktorých obrysy sa zreteľne črtajú v laviciach. Hodina prejde, zaznie zvonenie. Učiteľ zaviera známkové lajstro, Emil sa napije superdioptrickej tekutiny a stojí pred učiteľom v celej svojej prapôvodnej kráse. Naľakaný učiteľ vybehne z triedy a ešte v ten deň sa zahlási na prehliadku k odbornému očnému lekárovi. 

Potom sú počty, potom zemepis a Emil Pagáč veselo mizne spred očí prekvapených učiteľov. 

A nebadá, že z fľaštičiek pomaly ubúda. A tak prišlo to, čo prísť muselo: dopila sa čarodejná vodička, a keď chcel šiestak Pagáč ufrnknúť cez prestávku nahnevanému školníkovi a glgol si glgol si už márne. Školník ho lapil za nezmiznuté ucho, celkom viditeľne pritiahol do riaditeľne, a čo sa potom porobilo so známkou zo správania, to vám radšej ani nepoviem.

Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/basne/10969-moderna-rozpravka-na-prednes-o-neviditelnom-ziakovi/