Próza na HK - Ivona Březinová: Začarovaná trieda

Slovenský jazyk » Básne

Autor: tanya
Typ práce: Ostatné
Dátum: 24.02.2015
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 965 slov
Počet zobrazení: 11 489
Tlačení: 483
Uložení: 441

Ivona Březinová: Začarovaná trieda

Čáry, máry, fuk

Čo sa týka triedy, nuž, bola to trieda pekná. Celá biela s veľkou čiernou tabuľou a farebnými obrázkami na stenách. Na zemi stálo dosť lavíc a dvojnásobný počet stoličiek. Bolo to však úplne na figu, lebo tá trieda bola celkom, ale celkom ľudoprázdna. – Tak, deti, vediem vám nového spolužiaka, – povedala pani učiteľka Oriešková, sotva vstúpila do dverí. – Dúfam, že... že... Kde sú všetci? – zabľabotala zúfalo a nechápavo sa obzerala po celej miestnosti. - Tu! – pípla jedna školská aktovka. – Tu som, – ozval sa kvetináč s kvitnúcim kaktusom. – Tu, pani učiteľka, tu, – ozvalo sa z nástenky s násobilkou. Pani učiteľka nechápavo pokrútila hlavou a so vzdychom si sadla na stoličku. – Au! – vykríkla stolička a nohy sa jej pod tou ťarchou podlomili. Pani učiteľka radšej chytro vstala a ospravedlňujúco riekla: – Prepáč, stolička, ja viem, že som ťažká. Mala by som držať diétu. – Ale ja nie som stolička, ja som Anička Veselá, – ozvalo sa veselo. Ako aj inak, keď to bola naozaj Anička a tá je Veselá stále. Aj keď dostane päťku z diktátu. Pani učiteľka len zalapala po dychu a pomyslela si: no toto, keby ma tak pristihol pán riaditeľ, ako tu posedávam po deťoch. A rodičia tej Aničky ešte povedia, že som si na ňu, chuderku, zasadla. A čo ten nový žiak. Čo si pomyslí on? Lenže po novom žiakovi, ktorý mal stáť vedľa pani učiteľky, nebolo v triede ani stopy. A potom buchli dvere tresk-plesk a trieda bola odrazu úplne, ale úplne plná detí. – Čo to bolo? – pýtala sa pani učiteľka. – Čo to bolo? – pýtali sa deti.Ale vtom buchli dvere druhý raz a pred tabuľou zrazu stál chlapec. Vlasy mal černejšie ako tá tabuľa a gúľal očami, akoby niekoho hľadal. Tresk-plesk, tresli znovu dvere a pani učiteľka si pomyslela: Dnes je teda poriadny prievan, a rýchlo podišla k oknám, priškripnúť im krídla, aby sa už neotvárali. Lenže keď sa otočila, nestál pred tabuľou nový žiak, stáli tam rovno dvaja, a než by ste povedali fuk, stáli tam dokonca traja. Jeden ako druhý, a ten tretí sa odlišoval iba tým, že mal tie svoje čierne vlasy úplne kučeravé.– Dobrý deň, – pozdravila pani učiteľka slušne, ako sa na učiteľku patrí, a pretrela si oči, aby zahnala nepríjemné trojité videnie. Ibaže trojité videnie nezmizlo, ani keď si pani učiteľka napravila okuliare. Traja chlapci postávali pred tabuľou, ako keby sa nemohli rozhodnúť, či ich je už dosť. Pani učiteľka veru aj očakávala ďalšie zlovestné buchnutie. To sa však už neuskutočnilo. Naopak. Do triedy ticho, celkom potichu, vošiel pán riaditeľ a dvere pritom ani len nezavŕzgali v pántoch. Bodaj by aj nie, pána riaditeľa sa v škole bojí každý.– Sadnite si, deti, – povedal spokojne, keď ho trieda pozdravila zborovým postavením sa. – Prišiel som sa pozrieť na nášho nového žiaka. – Oni sú traja, pán riaditeľ, – zašepkala pani učiteľka snaživo. – Traja, pozrite. – Hm, hej, – povedal pán riaditeľ a roztržito si pošúchal zarastenú bradu. – Ale prihlásený bol len jeden, pani kolegyňa. Keby mali prísť traja, to by som si určite pamätal. – Tak, ako sa, chlapci, voláte? – opýtala sa pani učiteľka a pozrela na nových žiakov skúseným učiteľským okom. Zdali sa jej nejakí šibalskí. Všetci traja boli počerní a čiernymi očami s hustými dlhými mihalnicami sa zvedavo rozhliadali po triede. Vlasy mali čierne fakt ako tabuľa. A to už bola nejaká čerň, pretože tabuľu v 3. A nedávno krásne nanovo natreli. Len či nemajú čierne aj svedomie, zišlo na um pani učiteľke. A spomenula si na Aničku Veselú, premenenú na stoličku a na ostatné čudné veci v triede.Chlapci mlčali. Očividne sa im do žiadneho predstavovania nechcelo. Boli síce traja, ale tých ostatných, čo na nich tak vyvaľovali oči, tých bolo tridsať. A každý tretiak už dávno vie, že to je desaťkrát viac. – Hádam by ste sa nehanbili, chlapci, – zahrmel pán riaditeľ, ale zatiaľ iba naoko. Keby to bolo naozaj, bolo by to na obe oči. To už 3. A vie, to už 3. A naozaj pozná, lebo 3. A má svoje skúsenosti. A skúsenosti sú, ako vravieva pani učiteľka Oriešková, na nezaplatenie.Traja noví žiaci mali asi tiež svoje skúsenosti. Mrkli na seba, potom ten prvý postúpil o krôčik dopredu a riekol tak, aby to všetci počuli: – Ja som Čáryfuk. – Ktorý Čáryfuk? – chcela vedieť pani učiteľka. – Peter Čáryfuk alebo Pavol Čáryfuk, alebo azda Michal? Musíš nám, chlapče, povedať celé meno. Pozri, ja som Eva Oriešková, a ty? – Ja som Čáryfuk Demeter, – upresnil chlapec. – Čáryfuk Demeter? – začudoval sa pán riaditeľ a spýtavo pozrel na pani učiteľku. – Čo je to za čudné meno? A ty? Ako sa voláš ty? – obrátil sa na druhého chlapca. – Ja som Máryfuk, – povedal ten druhý. Máryfuk Demeter. Trieda udivene mlčala. – Čudné, – vyhlásil pán riaditeľ a s obavami sa pozrel na toho tretieho. – A teba volajú ako? – To bude Bublifuk, uvidíš, – zašepkal Jakub Alanovi. Lenže tretí chlapec sa trochu neisto rozhliadol po triede a zamrmlal: – Ja som Pištafuk Demeter. Zvyknú ma však volať Fuky. Malá Emka, ktorá sedí hneď v prvej lavici, to už nevydržala a vyprskla. Všetci sa začali smiať a tri páry čiernych očí pred tabuľou sa zamračili. – Vedia vaši rodičia, že máte také čudné mená? – opýtala sa pani učiteľka úplne od veci, pretože všetci rodičia predsa vedia, ako sa volajú ich deti. – No áno, – snažil sa pán riaditeľ zachrániť situáciu. – Ako sa, chlapci, volajú vaši rodičia? – Čajrumbum Demeter a Cukorkáva Demeterová, – vyhlásili traja noví žiaci zborovo. Pán riaditeľ si vreckovkou utrel spotené čelo a radšej povedal, že má ešte nejaké povinnosti v 5. B.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Próza – Hviezdoslavov Kubín



Odporúčame

Slovenský jazyk » Básne

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.030 s.
Zavrieť reklamu