Próza Hviezdoslavov Kubín 3.- 4. – 5. ročník

Próza Hviezdoslavov Kubín 3.- 4. – 5. ročník

Žltý slon  /Miriam Vyparinová/

-Ty raz skončíš ako žltý slon.- Tak toto mi môj dedko často hovorí. Ani raz ma nenapadlo opýtať sa ho, kto bol ten žltý slon a prečo bol žltý. Ale to, prečo to hovorieva, je jasné. Rád zlostím. Ani by som o tom nevedel, iba mamička, keď sa jej dedko včera opýtal:
-Tak, ako ten môj šibal vnúčik?
-No veď to, šibal je to a aký...Stále niečo vymyslí.- A čo na to dedko?
Ten sa nedal a ubránil ma:
-Nech len vymýšľa. Do dôchodku má ešte ďaleko a raz ho možno vyhlásia za najlepšieho vymýšľača.-
-Ach otec, ty raz skončíš ako žltý slon - usmiala sa mama.

Tak predsa! Žltý slon! A vie o ňom aj mamka. To tajomstvo ma už poriadne láka. Dnes som bol snaživý. Neviem síce, čo to presne znamená, ale učiteľka mi povedala, že musím byť viac snaživý. Ale veď ja som živý. Domov som priletel úplne mokrý. Mama povedala, že sa mi až z kečky parilo. To akože z hlavy. A tak som si učiteľkinu úlohu splnil. Bol som živý, teda snaživý.
-Michááál, večerá! - ech, mamka by mohla byť speváčkou. Tak pekne pesničkovo vie vykrikovať len ona.

-Hurá, palacinky-lapacinky! Mami, ja si ťa zoberiem za ženu!
-Ale choď, to by si musel pojesť ešte 10 vagónov plných palaciniek. Na to ty máš času a času. Nože otvor ockovi, tuším si zabudol kľúče.
-Ahoj oci, - zašvitoril som, - však mi dáš mamičku za ženu?
-A čo by som nedal? Ale až keď trochu vyrastieš. Veď by sa ti smiali, že máš takú vysokú ženu.
-No, vy dvaja mudrlanti, - zasmiala sa mamička - ja už jedného muža mám, druhého zatiaľ nepotrebujem. Radšej sa pusťte do palaciniek, lebo vám ich všetky zjem.
-Ty, mami, ako je to s tým žltým slonom? - opýtal som sa a prehltol som prvú tvarohovú.
-Prečo sa pýtaš? Myslíš toho dedkovho?
-Hm,-druhá sa začala kĺzať dolu krkom.
-No, to ti bol taký nafukovací, stále sa nafukoval, nafukoval, až praskol a tým sa rozprávka skončila.
-Ale, mamička!- prísne na ňu zaškúlil ocko - nepchaj mu tie pomaranče do hlavy.
-Aké pomaranče? - spozornel som.
-To sa len tak hovorí, ak ťa chce niekto oklamať. - Ale prečo? Čo je na tom slonovi také tajomné?

-Ak si dojedol, vieš, čo teraz nasleduje,- prerušila ma mamička.
-Ja, ja som ešte hladný,- a uchmatol som si ešte jednu slivkovú a dve tvarohové. Pchal som ich do seba nasilu, len aby som sa čo-to o slonovi dozvedel.
-Tak čo je Michal? Už aj do kúpeľne!
-Ale mami, nepovieš mi o tom slonovi? Ja ti pomôžem povysávať, poupratovať, poumývať, aj pusinku ti dám, aj na nákup skočím.
-Ty? A teraz? Večer? Nie Michal- brnkla mi po nose - pôjde sa pekne na Spiš /u nás sa tým myslí do postele/. A neumyjem sa. Basta! Nebudem počúvať ženské!
Keď som už predsa ležal v posteli, niekto zašepkal:
-Hej, Michal, spíš?
-Ocko!
-Pśśśt, nie tak nahlas. Mamička by nás počula. Myslí si, že spíš. Vieš, o tom slonovi,...
-O slonovi? - skočil som mu do reči.
-Áno, o slonovi. Predstav si, že ten slon naozaj existuje, len nikto nevie kde. A mamička, tá ho raz uvidela. Vtedy mala asi toľko rokov ako ty teraz. Veľmi sa ho zľakla, a tak, keď doma zlostila, tvoj dedko ju strašil, že príde žltý slon a zoberie ju so sebou. Ibaže ten slon nie je vôbec strašný. Je malý, pekný, žltý...
-A ty si ho videl?
-No videl, ale to už bolo dávno. Už sa na to ani nepamätám.
-Oci, skús to prosím, - a zopäl som ruky, ako keď som prosil Ježiška, aby mi na Vianoce priniesol bicykel. Už sa aj na ňom vozím, takže by to malo fungovať aj teraz.

-No dobre. Zavri oči, otvor ústa, dám ti chrústa, - zasmial sa ocko.
-Ale oci, nežartuj, začni už.
-Pod podmienkou, že ma nevyzradíš a pekne si ľahneš.
-Hm, - prikývol som radostne a otváral oči nasilu, aby som nezaspal.
-Tak pozorne počúvaj:

Sloník Sníček je ako každé iné sloníča. Má veľké uši, krátky chvost a čo nie je vôbec pekné, zlostí svoju mamičku. Tak v pondelok, keď chcela prať, jej ten nezbedník vypil celú vodu z vane. Tá sa tak nahnevala, že Sníček musel celý deň prenášať chobotom vodu z potoka do zásoby. Alebo v utorok. Tak sa smial, že rozfúkal všetku múku, ktorá bola prichystaná na pečenie. Musel sa zmieriť s tým, že ostane bez maškŕt. A v stredu? V stredu pri tlačení kapusty pritlačil svojou veľkou labou silnejšie a bolo po sude i po kapuste. Čo sa stalo vo štvrtok, to už radšej ani nespomínam. V piatok sa dal na trúbenie a keď chcel na chobote vyladiť horné cé, spadol starý obraz strýka Bimba. To už bolo zle-nedobre. Mamka slonica ho poslala do postele. Ale on, miesto toho, aby zaspal, vymýšľal si rôzne rozprávky. Keď vyrastie, chce byť rozprávkarom. Ale chudák Sníček, nikdy sa nedozvie, ako jeho rozprávka skončí, lebo nakoniec vždy zaspí.

V nedeľu, keď nechcel ísť znova spať, mu mamička pohrozila, že zavolá zlú čarodejnicu. Tú ale volať vôbec nemusela, ona prišla sama. Zrazu sa zadymilo, čosi zarachotilo a škaredá čarodejnica stála pred ním.
-Tak ty nepočúvaš svoju dobrú mamičku?! - zaškerila sa striga, - preto ťa premením na žltého slona. Odteraz už nikdy nezaspíš, lebo tvoja žltá farba bude jasne svietiť a rušila by ťa pri spánku.
-Ale ja nechcem! - preľaknuto kričal sloník.

-Na to si mal myslieť skôr, ha, ha, ha - zasmiala sa bosorka.
Ako to dopovedala, zmizla. Chudák Sníček, od ľaku zaspal a keď sa ráno zobudil, neveril vlastným očiam. Naozaj mal žltú farbu. Stal sa žltým slonom.
-Takto sa nemôžem ukázať medzi kamarátmi, - zaplakal Sníček.
Čo mal robiť? Zbalil si svoje veci a vybral sa do sveta. Chodieva k deťom, ktoré sa boja potme spať, slabučko svieti svojou žltou farbou a rozpráva im rozprávky. Ak sa aj ty bojíš, zatvor očká a povedz toto čarovné zaklínadlo: 

Dobrú noc, tmavá noc stratí moc, keď sa ráno rozjasní.

Možno práve k tebe príde žltý slon Sníček. A vieš, kedy ho zlá čarodejnica prečaruje späť? No vtedy, keď sa už nikto na svete nebude v noci báť.

-Vidíš Michal, zo žltého slona nezbedníka sa stal dobrák, pomáhajúci deťom. Michal? Michal! Ó, veď ten už dávno spí. A možno sa mu sníva o žltom slonovi. A ako ho poznám, určite ho bude chcieť nájsť. Á,á...Dobrú noc, Michal...

Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/basne/11026-proza-hviezdoslavov-kubin-3-4-5-rocnik/