Anton Marec: Čarovné bylinky (Próza HK)

Anton Marec: Čarovné bylinky

Prišiel čas svätého Jána, keď sa chodievalo na tatranské salaše po prvý syr. Vybral sa aj Jakub Matava zo Spišskej Belej. Odišiel zavčasu ráno, a tak už predpoludním bol v predných Meďodoloch. Pokonal sa s bačom, zakrútil do plachietky svoj diel syra, oštiepkov  i pareníc a hotovil sa domov. Ale akosi sa zahovoril s valachmi, nuž sa rozhodol, že pôjde až ráno.

Svätojánska noc sľubovala všelijaké čary a zázraky. Možno uvidí vynárať sa spod zeme peniaze,  možno sa prídu k jánskemu ohňu zabaviť tatranské víly... Ktovie? A keď už nič inšie, aspoň sa pred polnocou vykúpe v Bielej vode a vyváľa v rose, aby sa na celý rok zbavil chorôb a zlých duchov.
Jakub pred kolibou čakal, pozeral, ale nikde nič! Poklady sa neukazovali, ani víly neprišli. Pobral sa teda k potoku. Starostlivo sa vykúpal, vyváľal sa v orosenej tráve a naozaj! Hneď  mu  bolo lepšie. Ani nečakal na ráno, pri svite mesiaca sa pobral domov.

Keď prišiel, žena práve zakurovala  a  deti vstávali z postele. Pozdravil sa, vybalil, čo priniesol  a sadol  si za stôl, že mu žena predloží raňajky. A pritom rozprával, ako sa mu vodilo v Tatrách. Ale žena sa iba vystrašene rozhliadala po izbe, bledla a napokon poďho von! A deti za ňou!
-    Čo sa s nimi robí? – povedal Jakub Matava a pobral sa za nimi:
-    Žena, deti, či vari do vás zlý duch vošiel alebo čo? Prídem domov, a vy nič. Prihorím sa vám, a vy predo mnou utekáte!
-    Ty si tu? – neveriacky sa opýtala žena.
-    Tu som, vari ma nevidíš?
-    Nevidím! – zašepkala vystrašene.  Iba tvoj hlas počujem. Vari si sa v Tatrách  zmárnil a teraz si nás prišiel mátať?
-    Nič sa mi nestalo! – skríkol Jakub Matava. – Vykúpal som sa v Bielej vode, vyváľal v jánskej rose, cítim sa mocný a zdravý ako nikdy predtým!
-    Tak sa mi konečne ukáž!
Nuž ale toto, prečo ma žena nevidí, dumal Jakub Matava.
Začal preberať každý svoj krok. Cestu do Tatier, rozhovor s bačom, s valachmi, večer pred kolibou... Zrazu mu blyslo hlavou:
-    Iste sa mi do šiat dostalo semeno dajakej mocnej čarovnej byliny! Hovorí sa predsa, že vo svätojánsku noc majú zázračnú moc. Veru, naisto to tak bude!

Zabehol k potoku, znova sa vykúpal a poriadne povytriasal  háby. A z vrecka haleny mu vypadol papraďový kvet, ktorý vraj kvitne len na Jána na pravú polnoc a má moc urobiť človeka neviditeľným.

Keď sa potom Jakub Matava vrátil do chalupy, deti ho radostne vyobjímali a žena sa  mu pekne prihovorila:
-    Konečne ťa vadím, muž môj!
Čakala, že jej muž povie, čo sa  s ním porobilo, no ten ani nemukol. Hanbil sa, že vlastnou hlúposťou vystrašil rodinu.
Veru, tak je to s tatranskými bylinkami  a kvetmi. Všetky majú čarovné vlastnosti, len je ťažké vyzvedieť ich tajomstvo. Pomôžu človeku v každom trápení, ak človek ich tajomstvo pozná. Dodnes sa spomínajú prípady, keď vrátili ľuďom zdravie. A pritom sa rozpráva aj príhoda Jakuba Matavu, ktorého kvet paprade urobil neviditeľným.